Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci

navrhovateľa: Ing. Š., bytom S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.

augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -65 zo dňa 24.11.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -65 zo dňa 24.11.2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil

rozhodnutie č. X. zo dňa 14.11.2008, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 ods.

2 o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení zákona č.

priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 14.12.2006 v sume 8 995 Sk

2

mesačne, po zvýšení celkovo v sume 10 036 Sk mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že

ich náhradu účastníkom konania nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo zvážil všetky skutočnosti a dôkazy predložené

v konaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné pre nesprávne

právne posúdenie veci (, ) zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie,

v ktorom bude odporkyňa názorom súdu viazaná. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ

predložil v priebehu konania dôkazy spochybňujúce postup odporkyne pri určovaní

vymeriavacieho základu, následne priemerného osobného mzdového bodu a teda aj výšky

invalidného dôchodku.

Konštatoval, že odporkyňa pochybila, keď pracovný vzťah navrhovateľa s Miestnym

kultúrnym strediskom (ďalej len „MKS“) v B. bez bližšieho odôvodnenia posúdila ako vzťah

na základe dohody o vykonaní práce a nie ako vedľajší pracovný pomer, hoci to bolo v konaní

preukázané - najmä pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.1983, vyhlásením nadriadeného

navrhovateľa v hlavnom pracovnom pomere Ing. M. zo dňa 29.9.2008 a výpoveďami svedkov

E. a F., podporne aj potvrdením zamestnávateľa jedného z členov hudobnej skupiny, v ktorej

bol navrhovateľ vedúcim.

Krajský súd nepovažoval za opodstatnený záver odporkyne, že navrhovateľ

v predmetnom období nebol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení s poukazom na § 3

písm. c/ o sociálnom zabezpečení. Podľa názoru krajského súdu bolo

s poukazom na potrebné do vymeriavacieho základu navrhovateľa započítať

aj v spornom období preukázané hrubé zárobky dosiahnuté vo vedľajšom pracovnom pomere.

Krajský súd dôvodil, že navrhovateľ nepochybne nepredložil odporkyni ako dôkaz

evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „ELDZ“) preukazujúci výšku

vymeriavacieho základu z vedľajšieho pracovného pomeru, ktorý odporkyňa považovala

za jediný hodnoverný dôkaz. Tento nebol odporkyni predložený ani zamestnávateľom,

u ktorého navrhovateľ vykonával vedľajší pracovný pomer, nedisponuje ním ani štátny

archív, čím sa navrhovateľ dostal do dôkaznej tiesne, čo však nemôže byť na ujmu

navrhovateľa, ktorý vyprodukoval v konaní množstvo listinných dôkazov preukazujúcich,

hoci nie za celé sporné obdobie - od 1.1.1981 do 31.3.1988 – skutočnosti týkajúce sa výšky

3

vymeriavacích základov navrhovateľa z tohto druhu pracovného pomeru. Postup odporkyne,

ktorá vychádzala z toho, že nešlo o vedľajší pracovný pomer a tiež z toho, že jediným

vierohodným dôkazom preukazujúcim výšku vymeriavacieho základu je ELDZ, bol podľa

názoru krajského súdu v rozpore s .

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie a žiadala rozsudok krajského

súdu zmeniť a jej rozhodnutie potvrdiť. Odporkyňa vyslovila názor, že tvrdenie navrhovateľa

o výške zárobku 46 až 54 Sk na hodinu možno považovať za relevantné a vierohodné,

no až v období od 1.4.1985 do 31.3.1989. Nie je však známy počet hodín odpracovaných

navrhovateľom a teda nie je možné vypočítať ani hrubý zárobok navrhovateľa. Poukázala

na potvrdenia svojej pobočky Košice - okolie z 30.10.2007 č. 100-1547/2007, podľa ktorého

navrhovateľ nebol v období 1.1.1981 až 31.3.1988 prihlásený do nemocenského poistenia

a zo dňa 17.12.2007 č. 100-1926/2007, podľa ktorého v období od 1.1.1981 do 31.3.1988 šlo

o pracovný pomer na základe dohody uzavretej s MKS B.

Odporkyňa teda zotrvala na svojom názore, že jednotlivé dôkazy jednoznačne

a bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že pracovné činnosti vykonávané v MKS B. od

1.1.1981 do 31.3.1989 boli vykonávané ako vedľajší pracovný pomer a navyše nebol

preukázaný ani počet hodín odpracovaných navrhovateľom, teda nie je možné určiť výšku

hrubých zárobkov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že nemôže niesť následky za to,

že organizácia, ktorá mu mala vystaviť ELDZ bola zrušená a štátny archív žiadnu

dokumentáciu nemá. Odporkyni vytýkal, že naďalej považovala za spornú skutočnosť, či išlo

o vedľajší pracovný pomer, hoci súd (a na pojednávaniach aj zástupkyňa odporkyne) prijal

záver, že sporným už nie je vedľajší pracovný pomer, ale len otázka výšky jeho hrubých

zárobkov v jednotlivých rokoch a preto sa súd viac otázkou vedľajšieho pracovného pomeru

ani nezaoberal. Preto ho aj súd vyzval na predloženie výpočtu hrubých zárobkov, čo urobil

16.9.2009.

Odporkyňa v odvolaní uviedla, že svedkovia potvrdili hrubé zárobky, no nepredložili

o nich listinné dôkazy. K tomuto navrhovateľ pripomenul rozhodujúce dôkazy, ktoré

4

odporkyňa vynechala a spomenula len jeden a aj pri ňom pochybila, keď tvrdila, že vedúcemu

patril príplatok vo výške 10%, hoci z Pokynov pre činnosť vokálno – inštrumentálnych skupín

je zrejmé, že šlo o príplatok vo výške 100% k základnému honoráru. Zdôraznil,

že z predložených dokladov sa dá jednoznačne vypočítať výška jeho odmeny.

Nesúhlasil ani s názorom odporkyne, že relevantným a vierohodným bolo len obdobie

od 1.4.1985 do 31.3.1988, keď vôbec nebrala do úvahy listinné originálne dôkazy,

ako napr. potvrdenie o účinkovaní súboru z 1.10.1982 (s podpisom bývalej riaditeľky S.).

Tvrdenie odporkyne, že z doteraz vykonaného dokazovania nemožno jeho mzdu na

dôchodkové účely zhodnotiť, nepovažoval za odôvodnené. Odporkyňa totiž ani raz

nevyhodnotila výplatnú listinu, originálny súhlas zamestnávateľa na uzavretie vedľajšieho

pracovného pomeru jedného z členov skupiny, ktorej bol vedúcim a ďalšie. Vyjadril tiež

názor, že odporkyňa nepochopila niektoré skutočnosti, napr. že kvalifikačné skúšky sa

vykonávali najmenej raz za dva roky a nie tak, že pracovná zmluvy sa uzatvárala maximálne

na dva roky, čo potvrdila aj svedkyňa pani S. Dodal, že pracovná zmluva s MKS bola

dohodnutá na dobu neurčitú dňa 1.6.1983 po tom, čo preukázal svoju pracovnú výkonnosť

v predchádzajúcom období.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu odvolacích dôvodov, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade

s v spojení s a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne

nemožno vyhovieť.

V predmetnom konaní nebolo sporným, že odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím

priznala navrhovateľovi na základe jeho žiadosti invalidný dôchodok a to od 14.12.2006,

pretože na jeho priznanie splnil zákonné podmienky. Sporným medzi účastníkmi nebolo

ani to, že navrhovateľ popri hlavnom pracovnom pomere s bývalým VSS K., pôsobil

ako vedúci hudobnej skupiny, ktorá pracovala pri MKS B. Sporným ostalo obdobie od

1.1.1981 do 31.3.1988, kedy mal navrhovateľ pôsobiť ako vedúci hudobnej skupiny a mal

takto vykonávať prácu v MKS B. a započítanie tohto obdobia na dôchodkové účely.

5

Odporkyňa v odvolaní dala za pravdu navrhovateľovi o výške jeho zárobku

(46 až 54 Sk na hodinu). Naďalej však namietala, že by navrhovateľ vykonával prácu

vedúceho skupiny v rámci vedľajšieho pracovného pomeru a namietala tiež, že nie je možné

určiť presný počet odpracovaných hodín.

K námietke o nepreukázaní existencie vedľajšieho pracovného pomeru poukazuje

odvolací súd na všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ počas konania predložil a to najmä

na vyhlásenie jeho nadriadeného (Ing. M.) u zamestnávateľa, kde pracoval v hlavnom

pracovnom pomere, ktorý mu udeľoval v zmysle vtedy platného súhlas na

vykonávanie práce vo vedľajšom pracovnom pomere, ďalej výpoveď bývalej riaditeľky MSK

B. pani S., ako aj zmluvu medzi MKS B. a navrhovateľom zo dňa 1.6.1983, z ktorej je

zrejmé, že išlo o 30%-ný pracovný úväzok a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Krajský

súd správne poukázal na ustanovenie a nasl. vtedy platného (zákon č.

), z ktorého aj porovnaním s tohto upravujúcim Dohodu o vykonaní

práce, vyplýva, že uvedená predložená zmluva je zmluvou upravujúcou vedľajší

pracovný pomer navrhovateľa, ktorý vykonával pre MKS B. a nie dohodou o vykonaní

práce. V dohode o vykonaní práce by totiž bola vymedzená konkrétna pracovná úloha

a stanovená lehota na jej vykonanie a nebola by to teda „pracovná zmluva“ uzavretá na dobu

neurčitú.

Odvolací súd nemôže nechať bez povšimnutia skutočnosť, že odporkyňa v odôvodnení

preskúmavaného rozhodnutia poukázala na potvrdenie svojej pobočky Košice – okolie zo dňa

17.12.2007 a uviedla, že podľa neho išlo o vedľajší pracovný pomer na základe dohody

o vykonaní práce, hoci zo samotného potvrdenia zo dňa 17.12.2007 je zrejmé, že išlo

o „vedľajší pracovný pomer na základe dohody o vedľajšom pracovnom pomere“. Preto

v tejto časti nie sú dôvodné ani tvrdenia odporkyne, že s poukazom na

Zb. nebol navrhovateľ zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení a teda nemožno ani sporné

obdobie hodnotiť pre dôchodkové účely. Z tohto ustanovenia je totiž zrejmé,

že na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení okrem iného pracovníci v pracovnom pomere,

čo znamená v hlavnom ale aj vedľajšom pracovnom pomere. Iný ako tento výklad uvedeného

ustanovenia neprichádza do úvahy. To vyplýva aj z ustanovení vyhlášky č. ,

ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení, podľa ktorej sú hrubými zárobkami

zo zamestnania vykonávaného v pracovnom pomere hrubá mzda (príjem), ak podlieha dani

6

zo mzdy; nezapočítava sa však mzda, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy predpismi o dani

zo mzdy; prémie, odmeny a podiely na hospodárskych výsledkoch sa započítavajú v tom roku,

v ktorom boli vyplatené (§ 11 ods. 1, písm. a/, bod 1.). Treba dodať, že z príjmov

dosahovaných navrhovateľom z činnosti vedúceho hudobnej skupiny bola daň odvádzaná,

čo vyplýva aj z výpovedí svedkov.

A ďalej podľa § 11 ods. 3 tejto vyhlášky hrubými zárobkami občana, (z ktorých

sa vypočíta priemerný mesačný zárobok), ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní,

je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.

K námietke odporkyne o nemožnosti určiť vymeriavacie základy je treba poukázať

na všetky navrhovateľom predložené dôkazy, z ktorých, ako to správne uviedol krajský súd,

možno určiť výšku vymeriavacích základov, hoci nie za celé sporné obdobie. Tvrdenie

odporkyne, že jediným vierohodným dôkazom preukazujúcim výšku vymeriavacieho základu

je ELDZ, nemá oporu v a to najmä s poukazom na ustanovenia § a 196 .

Žiadnymi z týchto dôkazov sa navrhovateľka v preskúmavanom rozhodnutí bližšie

nezaoberala, len skonštatovala, že v spornom období išlo o prácu na dohodu a nie o vedľajší

pracovný pomer, že navrhovateľ preto z tejto činnosti nebol zúčastnený na dôchodkovom

zabezpečení a teda obdobie výkonu tejto činnosti nemožno pre účely dôchodkového

zabezpečenia hodnotiť.

Rozhodnutie odporkyne preto nemožno považovať za vydané na základe presne

a úplne zisteného skutkového stavu, ako to vyžaduje ustanovenie . Podľa

názoru odvolacieho súdu zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzala odporkyňa

pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia, bolo v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2,

písm. b/ ) a uvedené rozhodnutie navyše vychádzalo aj z nesprávneho právneho

posúdenia veci (, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa vysporiadal s námietkami odporkyne i navrhovateľa,

a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 250l ods. 2 a § 246c

ods. 1 veta prvá v spojení s . Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

7

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, že ich náhradu navrhovateľovi

nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu žiadne trov nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. novembra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová