Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/241/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci

ţalobcu: kpt. Ing. R., bytom Ľ., právne zastúpeného JUDr. M., advokátom, P., proti

ţalovanému: Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPeM-81-

180/2007 zo dňa 13.12.2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -55 zo dňa 2.4.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -55 zo dňa 2.4.2009 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. ŠbPeM-81-180/2007 zo dňa 13.12.2007, ktorým

ţalovaný potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 6538 zo dňa 12.10.2007

o zamietnutí ţiadosti ţalobcu o skončenie sluţobného pomeru podľa § 72 ods. 1 písm. a/

o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej

2

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). O trovách rozhodol

krajský súd tak, ţe ich náhradu ţalobcovi nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe pokiaľ sluţobný pomer ţalobcu vznikol podľa , na ţalobcu

sa vzťahuje § 196 ods. 2 písm. a/ zákona. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu, ţe na jeho prípad

sa vzťahuje § 196 ods. 3 zákona a ţe pomer sa mu mal skončiť zo zákona dňa 30.6.2006,

nakoľko ţalobcovi nebola zosúladená funkcia s hodnosťou a nepodpísal dohodu o zotrvaní

v sluţobnom pomere podľa § 21 ods. 10 písm. d/ zákona. Konštatoval, ţe pokiaľ do 30.6.2006

vojak zosúladí dosiahnutú hodnosť s plánovanou hodnosťou, zmení sa v súlade s § 196 ods. 4

zákona trvanie dočasnej štátnej sluţby vojakov na dočasnú štátnu sluţbu podľa § 21 ods. 3

zákona. Poukázal na osobitnú právnu úpravu vyplývajúcu z § 203 ods. 2 zákona, podľa ktorej

patrí pilotovi ustanovenému pred účinnosťou zákona do funkcie s niţšou plánovanou

hodnosťou, neţ akú dosiahol, hodnostný plat podľa dosiahnutej hodnosti, najdlhšie

do 31.12.2010. Podľa názoru súdu § 203 ods. 2 zákona tak predstavuje osobitnú právnu

úpravu k § 196 ods. 3 zákona, podľa ktorého majú byť funkcie profesionálnych vojakov

zosúladené do 30.6.2006 s ich hodnosťami tak, aby kaţdá funkcia v ozbrojených silách bola

obsadená profesionálnym vojakom s hodnosťou, ktorá je na danú funkciu plánovaná, inak sa

sluţobný pomer vojaka 30.6.2006 končí priamo zo zákona. Toto ustanovenie sa však

nevzťahuje na pilotov, pre ktorých platí, ţe ich funkcie, do ktorých boli ustanovení

pred účinnosťou zákona, musia byť zosúladené s hodnosťami najneskôr do 31.12.2010 –

preto sa sluţobný pomer pilotom neskončil z dôvodu nesúladu plánovanej a dosiahnutej

hodnosti 30.6.2006, ale aţ 31.12.2010, pokiaľ dovtedy nenastanú iné právne skutočnosti,

s ktorými zákona spája zánik sluţobného pomeru. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca

dosiahol vojenskú hodnosť kapitán dňa 12.7.2002, teda pred účinnosťou zákona, ustanovuje

sa doba výsluhy v hodnosti na 11 rokov, čo znamená, ţe dočasná štátna sluţba ţalobcu

by v zmysle § 196 ods. 2 písm. a/ zákona mala skončiť zo zákona dňa 11.7.2013, no keďţe

ţalobca je pilot, jeho sluţobný pomer sa s poukazom na § 203 ods. 2 zákona skončí zo zákona

dňa 31.12.2010.

K tvrdeniu ţalobcu, ţe nepodpísal oznámenie o právnom postavení profesionálneho

vojaka a teda nenapĺňa podmienku súhlasu s výkonom štátnej moci podľa potrieb sluţobného

3

úradu ustanovenú v § 13 ods. 1 písm. o/ zákona, uviedol, ţe ide o podmienku pre prijatie

do štátnej sluţby, nie je však dôvodom na skončenie dočasnej štátnej sluţby. Poukázal tieţ

na to, ţe ţalobca nesplnil ku 31.8.2005 svoj záväzok zotrvať v sluţobnom pomere a preto

nebolo moţné aplikovať § 196 ods. 14 zákona.

Podľa záveru súdu ţalobcovi sa v zmysle § 196 ods. 2 písm. a/ zákona jeho sluţobný

pomer zmenil na dočasnú štátnu sluţbu, ktorá s poukazom na § 203 ods. 2 zákona bude trvať

do 31.12.2010. Poukázal na § 70 ods. 2 písm. a/ zákona zakotvujúci fakultatívnu moţnosť

prepustenia, ktorá vychádza z potrieb ozbrojených síl SR a teda na skutočnosť,

ţe na prepustenie zo sluţobného pomeru ţalobca nemá právny nárok.

Proti rozsudku súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal jeho zmenu a zrušenie

napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Namietal nesprávne právne posúdenie krajským

súdom, ktoré videl v tom, ţe sluţobný orgán zamietol jeho ţiadosť o prepustenie

so sluţobného pomeru z dôvodu neuplynutia doby v hodnosti, teda ţe ešte neuplynul dátum

11.7.2013, avšak súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na to, ţe jeho sluţobný

pomer skončí dňom 31.12.2010, ak nenastanú iné skutočnosti. Krajskému súdu vytýkal,

ţe sa vôbec nezaoberal ani moţnosťou zmeny jeho sluţobného pomeru v zmysle § 196 ods. 5

písm. a/ zákona, podľa ktorého doba výsluhy sa určí do doby, kedy mal vojak záväzky preto,

lebo toto ustanovenie sa naňho nevzťahuje, lebo sa vzťahuje len na 55-ročných a starších

vojakov. Podľa jeho názoru, ak bol 31.8.2005 s vyššou hodnosťou na funkcii s plánovanou

niţšou hodnosťou, tak sa naňho mal vzťahovať postup podľa § 196 ods. 3 zákona, kedy mu

mala byť zrovnaná v lehote do 30.6.2006 hodnosť a funkcia alebo mal byť prepustený.

Hodnosť s funkciou mu bola zrovnaná ale aţ od 1.7.2006 a preto mal byť dňom 1.7.2006

prepustený. Dôvodil, ţe v sluţbe mal takto ostať len za predpokladu, ţe by bol do 30.6.2006

ustanovený do funkcie s rovnakou plánovanou hodnosťou alebo ak by bol podpísal dohodu

v zmysle § 21 ods. 10 písm. c/ zákona, ktorú však nepodpisoval. Podľa jeho názoru,

ak ţalovaný takto nepostupoval a krajský súd sa týmto nezaoberal, postupoval nesprávne.

Nesúhlasil ani s výkladom krajského súdu týkajúcim sa § 13 ods. 1 písm. o/ zákona, v ktorom

sa hovorí o súhlase s výkonom štátnej sluţby, pretoţe tu nemoţno opomenúť § 13 ods. 2

zákona, ktorý zakotvuje existenciu súhlasu s výkonom štátnej sluţby po celú dobu jej trvania.

Preto mal byť zo sluţby prepustený aj z dôvodu, ţe s jej výkonom uţ nesúhlasil.

4

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca nepreukázal ţiadne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia

a ţe sa stotoţňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní ( v spojení s ), bez nariadenia pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 9. novembra 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

najmenej päť dní vopred ( a ).

Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu ako aj z podkladov predloţených

ţalovaným zistil, ţe ţalobca je v činnej sluţbe od 12.7.1997 a jeho sluţobný pomer vznikol

za účinnosti o niektorých sluţobných pomeroch vojakov. Z podkladov

predloţených ţalobcom vyplýva, ţe ţalobca mal od 12.7.2002 hodnosť kapitán, od 1.10.2004

bol ustanovený do funkcie starší pilot, hoci pre túto funkciu bola plánovaná niţšia hodnosť

(nadporučík). Hodnosť s funkciou boli ţalobcovi zosúladené odo dňa 1.7.2006, kedy bol

ustanovený do funkcie veliteľa.

Ţalobca ţiadosťou zo dňa 28.8.2007, doručenou Vojenskému útvaru 1201 dňa

3.9.2007 poţiadal o skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením

najneskôr k 30.11.2007 podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona. V ţiadosti vyjadril svoj nesúhlas

s výkonom štátnej sluţby podľa potrieb sluţobného úradu a od účinnosti zákona s ním nikdy

nesúhlasil (ako to má vyplývať z jeho ţiadosti zo dňa 23.9.2005). Uviedol, ţe zároveň nespĺňa

ani § 13 ods. 2 zákona. K 30.6.2006 bol v hodnosti kapitán na funkcii s plánovanou

hodnosťou nadporučík a nedal svoj písomný súhlas s priznaním niţšej hodnosti podľa § 211

zákona. Ďalej dôvodil, ţe čas trvania dočasnej štátnej sluţby sa mu nezmenil na inú

dohodnutú dobu podľa § 21 ods. 10 písm. d/ zákona, pretoţe sluţobný pomer sa mu mal

skončiť priamo zo zákona dňom 30.6.2006 podľa § 196 ods. 3 zákona, inak by bol porušený

/ . Napriek tomuto nezákonnému postupu bol

premiestnený z VÚ 4977 Sliač k V Ú 1201 Kuchyňa. V ţiadosti ţalobca odmietol vojenskú

5

sluţbu z dôvodu svojho presvedčenia v súlade s Dohovoru medzinárodný

pakt o občianskych a politických právach, a uviedol, ţe ďalšia sluţba

v ozbrojených silách je preňho v rozpore s jeho svedomím podľa Slovenskej

republiky. Dodal, ţe chce zmeniť povolanie v súlade s a v súčasnej dobe je

štátnou mocou nútený pracovať v rozpore s a 2 písm. b/ .

Po podaní ţiadosti o skončenie sluţobného pomeru bol so ţalobcom vykonaný

personálny pohovor. Zo záznamu o jeho vykonaní ako aj z návrhu na prepustenie

zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka zo dňa 12.7.2007 vyplýva, ţe ţalobca je

v činnej sluţbe od 12.7.1997, v hodnosti kapitán od 12.7.2002 a v tom čase bol vo funkcii

veliteľa 3. roja dopravnej letky bojových jednotiek Dopravného leteckého krídla Vzdušných

síl OS SR (VÚ 1201 Kuchyňa) a to od 1.7.2006. Ďalej zo záznamu vyplýva, ţe ţalobca má

záväzok na dočasnú štátnu sluţbu v hodnosti kapitán do 11.7.2013 a záväzok podľa

predchádzajúcich právnych predpisov plní do 11.11.2008 a tieţ skutočnosť, ţe v tom čase

bola naplnenosť pilotov 76,6%.

Riaditeľ personálneho úradu OS SR personálnym rozkazom č. 6538 zo dňa 12.10.2007

ţiadosť ţalobcu o skončenie sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona zamietol

podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovi ešte

neuplynula doba výsluhy v hodnosti a v súčasnej dobe je nedostatok profesionálnych vojakov

vo funkciách pilotov. Uviedol tieţ, ţe správny orgán sa v správnom konaní zaoberal dôvodmi

ţiadosti ţalobcu, no vzhľadom k súčasným potrebám OS SR tieto dôvody nemôţu byť

zohľadnené.

Voči personálnemu rozkazu sa ţalobca odvolal dôvodiac, ţe rozkaz sa odvoláva

na neuplynutie doby v hodnosti, ktorá má uplynúť v roku 2013. Podľa jeho názoru mal však

byť prepustený na základe § 196 ods. 3 zákona, pretoţe mu nebola zosúladená funkcia

s hodnosťou a ani nebola podpísaná dohoda o zotrvaní v sluţobnom pomere podľa § 21

ods. 10 písm. d/, teda v ozbrojených silách je protizákonne. Nesúhlasil s určením doby sluţby

podľa § 196 ods. 2 písm. a/ zákona, pretoţe k 31.8.2005 bol na funkcii s plánovanou niţšou

hodnosťou, neţ akú dosiahol. Poukázal na § 13 ods. 1 písm. o/ zákona a na to, ţe od roku

2005 nesúhlasí s výkonom štátnej sluţby podľa potrieb sluţobného úradu a opätovne to

uviedol aj v svojej ţiadosti. Popísal aj svoju zloţitú rodinnú a bytovú situáciu; ţalovanému

6

vytýkal, ţe napadnutým rozhodnutím mu je bránené zmeniť povolanie alebo začať podnikať,

čím sú porušované , 29 a 35 a zákona. Personálny rozkaz povaţoval

za účelový, pretoţe jeho účelom je nikoho neprepustiť do 30.12.2007 len z toho dôvodu,

aby prepustení vojaci nemali valorizáciu výsluhového dôchodku, ktorá by inak činila asi 20%.

Ustanovenie § 70 zákona upravuje dôvody skončenia sluţobného pomeru

profesionálneho vojaka a to tak, ţe odsek 1 tohto ustanovenia vymenúva obligatórne dôvody

skončenia pomeru prepustením a ods. 2 vymenúva dôvody, kedy vojak môţe byť prepustený

zo sluţobného pomeru. Služobný pomer profesionálneho vojaka možno podľa § 70 ods. 2

zákona skončiť prepustením, ak

a) požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1

písm. i) až k),

b) bol právoplatne odsúdený pre trestný čin, ak nejde o prípad uvedený v odseku 1 písm. f),

c) v priebehu po sebe nasledujúcich šiestich mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť

ustanovenú v § 119.

Podľa § 196 ods. 2 zákona služobný pomer, ktorý vznikol profesionálnemu

vojakovi podľa predchádzajúceho právneho predpisu, sa mení odo dňa účinnosti tohto

zákona na dočasnú štátnu službu podľa tohto zákona do

a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti, ak tá profesionálnemu vojakovi uplynie po 1. júli

2006, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo dosiahnutia 55 rokov

veku,

b) 30. júna 2006, ak

1. do 31. decembra 2005 presiahol profesionálny vojak dobu výsluhy v hodnosti o menej

ako tri roky alebo

2. do 30. júna 2006 uplynie profesionálnemu vojakovi doba výsluhy v hodnosti,

c) uplynutia dohodnutej doby podľa tohto zákona, najdlhšie však do uplynutia maximálnej

doby sluţby alebo dosiahnutia 55 rokov veku, ak pred účinnosťou tohto zákona dosiahol

generálsku hodnosť,

d) 31. decembra 2005, ak do 31. decembra 2005

1. profesionálnemu vojakovi uplynie maximálna doba sluţby podľa tohto zákona alebo

2. profesionálny vojak dosiahne 55 rokov veku, alebo

3. profesionálny vojak presiahol dobu výsluhy v hodnosti o tri roky a viac.

7

Služobný pomer profesionálneho vojaka, na ktorého sa vzťahuje odsek 2

písm. a), ak dosiahol vyššiu hodnosť, než aká je plánovaná na funkcii, do ktorej bol

ustanovený podľa predchádzajúceho právneho predpisu, sa mení na dočasnú štátnu

službu podľa tohto zákona do 30. júna 2006 (ods. 3).

Podľa § 196 ods. 4 zákona trvanie dočasnej štátnej sluţby podľa odseku 3, ak tento

zákon neustanovuje inak, sa zmení na dobu podľa § 21 ods. 3, ak do 30. júna 2006

a) bude profesionálny vojak ustanovený do funkcie s plánovanou hodnosťou, ktorú dosiahol

ku dňu účinnosti tohto zákona, alebo

b) bude mu podľa § 211 priznaná hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bol ustanovený

pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 3 zákona dočasná štátna sluţba, ak tento zákon alebo osobitné

predpisy neustanovujú inak, trvá do

a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti,

b) uplynutia maximálnej doby sluţby alebo

c) dosiahnutia 55 rokov veku profesionálneho vojaka.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho

orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( a ).

V predmetnej právnej veci bolo predmetom prieskumu súdom ţalobcom namietané

rozhodnutie ţalovaného č. ŠbPeM-81-180/2007 zo dňa 13.12.2007, ktorým ţalovaný potvrdil

personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 6538 zo dňa 12.10.2007. Týmto rozkazom

8

bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu o skončenie sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a/

zákona. Ţalobca tvrdil, ţe ţalovaný rozhodnutím porušuje jeho ústavné práva, keď v podstate

proti svojej vôli musí zotrvať v sluţobnom pomere profesionálneho vojaka. Tvrdil, ţe jeho

sluţobný pomer sa mal v zmysle ustanovenia § 196 ods. 3 zákona skončiť k 30.6.2006,

pretoţe hodnosť mu bola zrovnaná s funkciou aţ od 1.7.2006, teda jeden deň po zákonom

stanovenej lehote.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne ustálil,

ţe napadnuté rozhodnutie v spojení s personálnym rozkazom boli vydané príslušným

orgánom a boli v súlade so zákonom.

Z obsahu predloţených podkladov vyplýva, ţe ţalobcovi vznikol sluţobný pomer

podľa staršieho zákona a tento sa v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a/ zákona priamo

zo zákona mení na dočasnú štátnu sluţbu. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán

rozhodoval personálnym rozkazom o ţiadosti ţalobcu zo dňa 28.8.2007, ktorou sa domáhal

skončenia sluţobného pomeru prepustením na základe jeho ţiadosti podľa § 70 ods. 2 písm. a/

zákona. Ako uţ bolo vyššie uvedené, je zrejmé, ţe toto ustanovenie upravuje fakultatívne

prípady skončenia sluţobného pomeru, kedy je na uváţení príslušného orgánu, či sluţobný

pomer s profesionálnym vojakom ukončí alebo nie. Preto ak v tomto prípade dospel ţalovaný

k záveru, ţe z hľadiska potrieb ozbrojených síl nemoţno ţiadosti ţalobcu o prepustenie

z pomeru profesionálneho vojaka vyhovieť, konal a rozhodol v súlade so zákonom. Na tomto

závere nemení nič ani tvrdenie ţalobcu, ţe s výkonom štátnej sluţby nesúhlasí, čím nie je

splnená jedna zo zákonných podmienok v zmysle § 13 ods. 1 písm. o/ zákona, ktorá podľa

názoru ţalobcu musí byť splnená po celú dobu trvania tejto sluţby, keďţe nejde o podmienku

ktorej nesplnenie je dôvodom pre skončenie sluţobného pomeru, ale ide o podmienku,

pri splnení ktorej (kumulatívne s ďalšími v zákone vymedzenými podmienkami) moţno

osobu prijať do štátnej sluţby a navyše prípadné nesplnenie podmienok vymedzených v § 13

zákona nie je dôvodom pre skončenie pomeru vojaka podľa § 70 ods. 2 písm. a/. V tomto

prípade skončenia pomeru návrhom síce disponuje profesionálny vojak, no či bude vojak

skutočne prepustený na vlastnú ţiadosť, závisí len od posúdenia a rozhodnutia príslušného

správneho orgánu a v týchto dimenziách je v podstate aj obmedzená preskúmavacia právomoc

správneho súdu.

9

Je potrebné pripomenúť, ţe súdne preskúmavacie konanie je ovládané dispozičnou

zásadou ( ) a súd je viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby ( ) namietajúcej

zákonnosť konkrétneho správneho rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho a pokiaľ

ţalobca vo svojich podaniach v správnom aj v súdnom konaní argumentoval aj tvrdením

o ukončení jeho sluţobného pomeru k 30.6.2006 vzhľadom na to, ţe k tomuto dňu nebola

zosúladená ním vykonávaná funkcia (starší pilot) s hodnosťou (kapitán), keď k zosúladeniu

došlo aţ 1.7.2006 (ustanovenie do funkcie veliteľa roja) s poukazom na ustanovenia § 196

ods. 2 písm. a/, ods. 3 a ods. 4 zákona, jeho právo domáhať sa určenia existencie právneho

vzťahu v inom súdnom konaní nebolo dotknuté.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal všetkými

ţalobnými námietkami, ktoré sú v podstate totoţné s odvolacími námietkami a dospel

k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu

zákona, práv a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver aj náleţitým

spôsobom odôvodnil.

Pretoţe ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by záver

o zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie

námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto

s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. novembra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

10

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová