Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného T., zastúpenému

JUDr. P. P., proti povinnému E., zastúpenému JUDr. J. Š., pre vymoženie uloženej

povinnosti odstrániť vady diela, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 49 Er

2934/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti

uzneseniu Okresného súdu Košice II z 28. januára 2009, č.k. -25, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.

Povinnému ukladá povinnosť zaplatiť oprávnenému do 3 dní náhradu trov konania

o mimoriadnom dovolaní 77,55 € do rúk JUDr. P. P..

O d ô v o d n e n i e

Na základe žiadosti Mgr. I. P., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal

Okresný súd Košice II dňa 8. Septembra 2008 sp. zn. poverenie, ktorým

poveril súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného T., proti povinnému E., vymožením

uloženej povinnosti odstrániť vady diela - oporného múru cintorína na V. ulici v P..

Podkladom exekúcie bol exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3.decembra

1999, sp.zn. , ktorým Krajský súd v Košiciach zaviazal povinného

(žalovaného 1/) odstrániť vadu diela, konkrétne oporného múru cintorína na V. ulici v P. a to

v letnom období, najneskôr do jedného roka, zaplatiť žalobcovi T. náhradu trov konania vo

výške 1000 Sk, náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 25 000 Sk, ako aj

náklady právneho zastúpenia žalobcu v sume 460 Sk do rúk JUDr. J. B., v sume 650 Sk do

rúk JUDr. J. P., všetko do jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

2

Na základe poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného súdom na vykonanie vyššie

uvedeného rozsudku, vydal exekútor dňa 13.októbra 2008 podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) upovedomenie o začatí

exekúcie. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný námietky, v ktorých okrem

iného uviedol, že vymoženie práva je premlčané. Poukázal na to, že premlčacia doba pri práve

na odstránenie vád začala preukázateľne plynúť od mája 1991, kedy boli vady prvýkrát

reklamované. Od tohto obdobia mohol oprávnený uplatniť svoje právo na odstránenie vád

na súde a preto aj od mája 1991 začala plynúť oprávnenému premlčacia doba. Desaťročná

premlčacia doba v zmysle teda uplynula najneskôr

v máji 2001. Navrhol súdu, aby námietkam vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú, ktorú

nie je možné vykonať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.

Okresný súd Košice II rozhodol o námietkach povinného uznesením z 28. januára

2009 č.k. -25 tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol. Uznesenie

odôvodnil tým, že nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho

vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie. Podľa jeho názoru predmetný

exekučný titul bol vykonateľný dňa 3. februára 2001 a odo dňa vykonateľnosti plynie 10

ročná premlčacia doba v zmysle , v ktorej si oprávnený

svoje právo, priznané mu súdnym rozhodnutím, aj vymáha.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

dovolanie podľa Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Podľa

právneho názoru generálneho prokurátora napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie okresného súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Za vážnu procesnú vadu považoval tú skutočnosť, že

okresný súd sa nezaoberal tým, kedy mohol oprávnený svoje právo na odstránenie vád

uplatniť na súde prvý raz a až po zistení tejto skutočnosti mohol okresný súd vec správne

právne posúdiť. Uviedol ďalej, že z exekučného konania nepochybne vyplynulo, že povinný

pre oprávneného na základe zmluvy o dielo vykonával oplotenie cintorína - oporný múr

na V. ul. v P.. Stavba bola ukončená v decembri 1990 a v máji 1991 oprávnený u povinného

reklamoval vady diela. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 3. decembra 1999 č.k. 7 Cb

3

-100 bol povinný zaviazaný k odstráneniu vady diela. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 2. februára 2000 a vykonateľnosť 3. februára 2001. Namietal, že týmito

skutočnosťami, ani tvrdeniami povinného uvedenými v podaných námietkach proti exekúcii

o premlčaní pohľadávky sa okresný súd vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho vec nesprávne

právne posúdil. Ustanovenie ráta s dvoma možnosťami, kedy je

možné rozhodnutie súdu vykonať, ak bolo právo v konaní právoplatne priznané. V prvom

prípade (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby

uvedenej v a zároveň skôr než v posledných troch

mesiacoch pred uplynutím tejto doby) výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začatý

do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz,

inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. V prípade druhom ide o situáciu, keď

právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri

mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v

alebo po jej uplynutí. Vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr do troch

mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané

rozhodnutím premlčí. Ustanovenie , ktoré platí v obchodných

záväzkových vzťahoch, vylučuje aplikáciu prvá veta ,

podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Okresný súd však

na námietku premlčania v danom prípade aplikoval nesprávne § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a preto nezisťoval rozhodujúce skutočnosti podľa .

Posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným si vyžadovalo zistiť, kedy

mohol oprávnený právo na odstránenie vád uplatniť na súde prvý raz, vyhodnotiť

právoplatnosť rozsudku tvoriaceho exekučný titul, jeho vykonateľnosť a čas začatia

exekučného konania.

Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu považoval právny názor

generálneho prokurátora za nesprávny a mimoriadne dovolanie za nedôvodné. Poukázal na tú

skutočnosť, že stavba bola povinným ukončená v decembri roku 1990, vady diela boli

reklamované v máji 1991. nadobudol účinnosť dňom 1. januára 1992.

Mal za to, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ,

keďže jeho právny predchodca – S.M.K. nebol podnikateľom, avšak z dôvodu právnej istoty

poukázal na prechodné ustanovenia , podľa ktorých právne vzťahy

vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi

(Hospodárskym zákonníkom, nie ). Bez ohľadu na to, či súd bude

4

posudzovať tento právny vzťah podľa alebo vtedajšieho

Hospodárskeho zákonníka, úprava premlčania pri existencii právoplatného rozhodnutia súdu

je pri oboch zákonoch v podstate totožná a podľa nich ak bolo právo priznané právoplatným

rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia

plniť.

Povinný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými

v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora a zhodne s ním navrhol napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Košice II na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v § 243f ods.1 O..s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Aj v konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom ( v spojení s ), za ktorý v prejednávanej veci

generálny prokurátor označil inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a v dôsledku toho i nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. b/, c/

). Dovolací súd preto skúmal v dovolacom konaní vecnú správnosť napadnutého

5

uznesenia z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu. Z úradnej povinnosti (§ 243i ods. 1

v spojení s ) skúmal iba vady uvedené v , ktoré však

neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.

Mimoriadnym dovolaním bol uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm.

b/ , t.j. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, odôvodňované tým, že súd pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietke premlčania

povinným nezisťoval časový sled, t.j. kedy mohol oprávnený právo na odstránenie vád

uplatniť na súde prvý raz, vyhodnotiť právoplatnosť rozsudku tvoriaceho exekučný titul, jeho

vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania. Uvedenými skutočnosťami, ani tvrdeniami

povinného uvedenými v podaných námietkach proti exekúcii o premlčaní pohľadávky sa

okresný súd vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením v zmysle je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použije iný

právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyloží.

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa ods. 2

tohto ustanovenia exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený

návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením

poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení zmien a doplnkov, povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, ale ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú

6

právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené

a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietka proti exekúcii nie je opravným prostriedkom povinného. Sú jeho procesnou

obranou proti neprípustnej exekúcii. Ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie

od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Pri vznesení námietok sa

uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom

na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa veta prvá, druhá týmto zákonom sa

spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo

dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti

za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti

tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia podľa

doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť

pre dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa

predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti

tohto zákona.

Z obsahu spisu vyplýva, že povinný pre oprávneného na základe zmluvy o dielo

vykonával oplotenie cintorína - oporného múru na V. ul. v P.. Stavba bola ukončená

v decembri 1990 a v máji 1991 oprávnený u povinného reklamoval vady diela. Rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach z 3. decembra 1999 č.k. -100 bol povinný

zaviazaný k odstráneniu vady diela, do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť 2. februára 2000 a vykonateľnosť 3. februára 2001.

Pre určenie, podľa akého právneho predpisu sa v prejednávanej veci bude posudzovať

premlčacia lehota k vymoženiu práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu, je

podstatné, podľa akého právneho predpisu bol posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi

v sporovom konaní. Predmetom sporu bolo právo vzniknuté pred účinnosťou obchodného

zákonníka (odstránenie vady diela), ktoré bolo preto potrebné podľa § 763 ods. 1 Obchodného

zákonníka posudzovať podľa Hospodárskeho zákonníka. Ak sa posudzujú podľa doterajších

právnych predpisov i lehoty pre uplatnenie práva, ktorá sa podľa predchádzajúceho odseku

7

riadi doterajšími prepismi, i keď začnú plynúť po účinnosti (

ods. 2 ), teda i lehota k uplatneniu právoplatným rozhodnutím

priznaného práva, posudzuje sa podľa Hospodárskeho zákonníka aj premlčacia doba.

Podľa § 131b ods. 5 Hospodárskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným

rozhodnutím príslušného orgánu, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa, keď sa

malo podľa rozhodnutia plniť.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom,

nadobudol právoplatnosť 2. februára 2000 a uplynutím jednoročnej lehoty sa stal

vykonateľným. Ak teda exekučné konanie začalo dňa 15. augusta 2008 (bol podaný návrh

na vykonanie exekúcie) je zrejmé, že desaťročná premlčacia lehota stanovená v § 131b ods. 5

Hospodárskeho zákonníka nemohla skončiť.

V danom prípade súd prvého stupňa posudzoval premlčaciu lehotu k vymoženiu práva

priznaného oprávnenému právoplatným rozhodnutím krajského súdu podľa ustanovenia § 110

ods. 1 a nie ako mal správne posúdiť podľa

Hospodárskeho zákonníka. Dovolací súd je toho názoru, že bez ohľadu na to, či súd

v prejednávanej veci posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa

alebo podľa Hospodárskeho zákonníka, úprava premlčania pri existencii právoplatného

rozhodnutia súdu je pri oboch zákonoch v podstate totožná a podľa nich (§ 110 ods. 1

a Hospodárskeho zákonníka) ak bolo právo priznané

právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa

rozhodnutia plniť. Za dôvodnú námietku nemožno potom považovať námietku generálneho

prokurátora, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

Z uvedených dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky uznesením zamietol podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1

).

Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto

podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania ( ). V danom prípade

dal uvedený podnet povinný. Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu požiadal

8

o priznanie náhrady trov tohto konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému uložil

povinnosť nahradiť oprávnenému náhradu dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej

odmene advokáta za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie

k dovolaniu vypracovaného advokátom zastupujúcim oprávneného). Vychádzal z ustanovení

a vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Oprávnenému

priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 77,55 € (2x 26,745 € + 2x 6,95 €

(režijný paušál) + 10.16 € ( DPH 19 % ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. novembra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová