Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/12/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obžalovaného M. V. pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane

a poistného podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 10. novembra 2010 v Bratislave

odvolanie krajského prokurátora, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo 16. júna 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení neskorších predpisov odvolanie

prokurátora sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 16. júna 2010, sp. zn. , bol

obžalovaný M. V.. podľa oslobodený spod obžaloby pre skutky právne

posúdené ako pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a

ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1,

ods. 3 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

1.

dňa 6. októbra 2000 v P. podal ako dobrovoľný platiteľ dane z pridanej hodnoty

s mesačným zdaňovacím obdobím a podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia

daňové priznanie za mesiac september 2000, ktoré bolo podložené fiktívne nadhodnotenými

daňovými dokladmi – faktúrami č. 200012/2000, 200020/2000, 200023/2000, príjmovými

a výdavkovými pokladničnými dokladmi, čím si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane

2

z pridanej hodnoty vo výške 2 945 771 Sk, pričom daň z pridanej hodnoty mu bola daňovým

úradom dane čiastočne vrátená dňa 6. novembra 2000 vo výške 1 993 771 SK,

2.

dňa 6. novembra 2000 v P. podal ako dobrovoľný platiteľ dane z pridanej hodnoty

s mesačným zdaňovacím obdobím a podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia

daňové priznanie za mesiac október 2000, ktoré bolo podložené fiktívne nadhodnotenými

daňovými dokladmi – faktúrami č. 200024/2000-20031/2000 a faktúrami č.

200060/2000, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, čím si neoprávnene

uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 293 439 Sk, pričom

k nadmernému odpočtu dane z pridanej hodnoty nedošlo,

3.

dňa 29. októbra 2001 v T. podal ako konateľ spoločnosti

M. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 2001, ktoré bolo

podložené fiktívnymi daňovými dokladmi – faktúrami č. 1014/2001-1018/2001, príjmovými a

výdavkovými pokladničnými dokladmi, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane

z pridanej hodnoty vo výške 984 400 Sk, pričom k vyplateniu nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty nedošlo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania namietal, že Krajský súd v Trnave sa v oslobodzujúcom

rozsudku nevysporiadal so skutkom č.3 obžaloby tým, že by aj o tomto skutku na hlavnom

pojednávaní 16.júna 2010 rozhodol.

Súčasne poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní neboli odstránené nepresnosti

výsluchmi do úvahy prichádzajúcich zamestnancov daňových úradov, tak ako to

v zrušujúcom uznesení naznačil Najvyšší súd Slovenskej republiky. Krajský súd v Trnave

dopočul len Ing. D. G., nevypočul ďalších svedkov, pracovníkov daňových úradov, teda

nedostatočne zistil skutkový stav a preto rozhodnutie súdu možno považovať

za predčasné.

3

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd podľa § 258

ods. 1 písm. b/, písm. c/ zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec

vrátil Krajskému súdu v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade podaného odvolania, keď odvolací súd zistil, že neboli dané dôvody

pre rozhodnutie podľa , podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie,

i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pri tom i na vady,

ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Podľa () vo veciach v ktorých bola

podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1. január 2006) vykoná konanie v prvom stupni

príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku

proti takémuto rozhodnutiu vykoná najvyšší súd podľa doterajších predpisov.

S odkazom na vyššie citované ustanovenie odvolací

súd konal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2005.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil,

že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v smere a rozsahu potrebnom pre náležité

objasnenie skutkového stavu veci, a to aj v rozsahu naznačenom v uznesení Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 16. decembra 2009, sp. zn. , všetky dôkazy boli vykonané

v súlade so zákonom, súd ich dôsledne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach,

riadiac sa pri tom ustanovením a na základe výsledkov vykonaného

dokazovania správne ustálil, že je dôvodný postup podľa

a obžalovaného M. V. spod obžaloby oslobodil.

V súlade s ustanovením prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je zrejmé

ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa súd

spravoval, keď dospel k záveru, že nie je možné uznať vinu obžalovaného V..

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom, že vykonané

dôkazy nedávajú dostatočný podklad pre to, aby bolo možné konštatovať bez akejkoľvek

pochybnosti, že konanie obžalovaného M. V. popísané v skutkovej vete obžaloby bolo vedené

úmyslom v jednotlivých prípadoch uplatňovania nadmerného odpočtu DPH obohatiť sa a že

za týmto účelom predkladal daňovým úradom fiktívne daňové doklady. Obrana

obžalovaného, že všetky obchodné transakcie sa uskutočnili, nebola žiadnym z vykonaných

dôkazov vyvrátená.

Je potrebné pripustiť, že v procese uplatňovania nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty došlo k určitým nezrovnalostiam a nepresnostiam, ale žiadnym z vykonaných

dôkazov nebolo preukázané, že by boli spôsobené úmyslom obžalovaného neoprávnene

sa obohatiť.

V rámci prieskumnej povinnosti sa odvolací súd v posudzovanej veci musel zaoberať

aj odvolacou námietkou prokurátora, že prvostupňový súd sa v oslobodzujúcom rozsudku

zo 16. júna 2010 nevysporiadal s dielčim skutkom pokračovacieho trestného činu ustálenom

v obžalobe v bode 3/.

Odvolací súd uvedenú nedôslednosť prvostupňového súdu mohol napraviť dvomi

spôsobmi. V prvom prípade, na základe podaného odvolania, mohol zrušiť rozsudok

krajského súdu a sám rozhodnúť tak, že oslobodí obžalovaného M. V. (dôvody

pre ktoré bolo potrebné obžalovaného oslobodiť sú uvedené vyššie a tiež podrobnejšie

v napadnutom rozsudku) spod obžaloby krajského prokurátora, č. , pre skutky

uvedené v jej skutkovej vete, teda pre tri dielčie skutky jedného pokračovacieho trestného

činu a jedného skutku samostatného trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa

§ 148a Tr. zák.

Druhou možnosťou, ktorú odvolací súd aj zvolil, bolo postupom podľa

zamietnuť odvolanie krajského prokurátora. Týmto rozhodnutím sa stal právoplatným

oslobodzujúci výrok aj vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu neodvedenia dane

a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. z hľadiska uplatnenia zásady res iudicata

pre všetky tri dielčie skutky tohto trestného činu. Obžalovaného M. V. v budúcnosti

už nebude možné pre tento skutok stíhať jednak pre právoplatný oslobodzujúci výrok,

5

ale i pre nedostatok odvolania prokurátora vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 11. júna 2008.

S poukazom na dôvody uvedené v tomto uznesení, odvolací súd odvolanie krajského

prokurátora postupom podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. novembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová