Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/95/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: D. R. so sídlom S.,

IČO : X., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom vo V. proti žalovanej: A.

V. rod P. bytom P., zastúpenej JUDr. M. D., advokátom vo V.. , o náhradu škody, ktorá sa

viedla na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2008 sp. zn. 8 Co

63/2007, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 21. januára 2005 č. k. 6 C 159/2003-

61 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 450,08 € (13.559,05 Sk) s 13 % úrokom

z omeškania od 10. 9. 2003 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č.k.

-81 zo dňa 9. 3. 2006 zamietol žalobu (vo zvyšku) t.j. čo do sumy 450,08 €

(13.559,05 Sk) s 13% úrokom z omeškania od 10. 9. 2003. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne,

ktorou sa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 900,16 € (27.118.10 Sk) ako náhrady

škody spolu s 13% úrokom z omeškania od 10. 9. 2003 do zaplatenia a trov konania.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej proti rozsudku sp. zn. 6 C 159/2003-

61 zo dňa 21 januára 2005 rozsudkom z 20. novembra 2008 sp. zn. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov celého konania

v sume 723,69 € (21.802 Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk alebo na účet

JUDr. M. D.

Proti dopĺňaciemu rozsudku sp. zn. -81 včas podala odvolanie

žalobkyňa. Konanie o jej odvolaní však bolo uznesením Okresného súdu č. k. 6 C 159/2003-

97 zo dňa 1. februára 2007 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, takže

predmetom ďalšieho konania zostala suma 450,08 € (13 559,05 Sk) s príslušenstvom.

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť odôvodnila

ustanovením . Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia. S rozhodnutím krajského súdu nesúhlasila „pretože je nesprávne“. Namietala, že

odvolací súd vôbec nevyhodnotil výpoveď svedka L. T.. Z týchto tvrdení žalobkyne vyplýva,

že namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ).

Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa neuviedla dôvody na pripustenie

dovolania podľa ustanovenia a navrhla dovolanie v súlade s ustanovením

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením skúmal, či je tento

opravný prostriedok v danom prípade prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je

napadnuté rozhodnutie, proti ktorému dovolanie nepripúšťa.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Z ustanovenia

vyplýva, že dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V zmysle ustanovenia je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej

mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Citovaným ustanovením zákonodarca vyslovuje neprípustnosť dovolania proti

rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

o peňažnom plnení limitovanom už uvedenou hranicou (výškou). V týchto prípadoch, zo

zákona je teda vylúčená prípustnosť dovolania i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v

až 3 .

Neprípustnosť dovolania podľa sa vzťahuje v zmysle ods.

7 iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti

Z. z., t.j. po 1. septembri 2003, čo je aj daný prípad.

V prejednávanej veci žalobkyňa od žalovanej požadovala peňažné plnenie 900,16 €

(27.118,10 Sk) s príslušenstvom. Súd prvého stupňa rozsudkom z 21. januára 2005 sp.zn.

– 61 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 450,08 € (13.559,05 Sk) s

príslušenstvom. Dopĺňacím rozsudkom sp.zn. – 81 zo dňa 9. marca 2006 žalobu

vo zvyšku, čo do sumy 450,08 € (13.559,05 Sk) s príslušenstvom zamietol. Rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s dopĺňacím rozsudkom napadli odvolaním ako žalobkyňa tak i žalovaná.

Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku sp.zn. – 61 zo dňa 21. januára 2005,

ktorým jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 450,08 € (13.559,05 Sk)

s príslušenstvom. Proti dopĺňaciemu rozsudku sp.zn. – 81 podala odvolanie

žalobkyňa, pričom konanie o tomto odvolaní bolo uznesením Okresného súdu sp.zn.

– 97 z 1. februára 2007 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom, ktorý je napadnutý dovolaním žalobkyne,

rozhodoval len o uvedenom odvolaní žalovanej proti (zmeňujúcemu) rozsudku sp.zn

– 61 zo dňa 21. januára 2005 a teda o peňažnom plnení 450,08 € (13.559,05 Sk)

s príslušenstvom. So zreteľom na ustanovenie bolo potrebné vyriešiť

otázku, či prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorej bolo

rozhodnuté odvolacím súdom.

Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (1. októbra 2003) podľa § 1 písm. b/

nariadenia vlády č. predstavovala 201,82 € (6080 Sk), jej trojnásobok 605,46 €

(18.240 Sk). Dovolanie žalobcov teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (450,08 € < 605,46 €). Na danú vec sa

teda vzťahuje ustanovenie v znení , ktoré

prípustnosť dovolania vylučuje.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku len v zmysle

ustanovenia , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné aj podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení

dovolací súd nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade dovolanie žalovanej

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

v zmysle prípustný a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej v súlade s § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s , odmietol lebo smerovalo proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní nepodala návrh na ich priznanie, na jej

vyjadrenie z 18. marca 2009 z hľadiska náhrady trov neprihliadal, lebo nepredložila

plnomocenstvo, podľa ktorého ju JUDr. D. zastupuje aj v dovolacom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. novembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta