Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
93b/434359.2928aa.pdf
PDF · 103.58 KB
No categories available
1Cdo/95/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 95/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: D. R. so sídlom S.,
IČO : X., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom vo V. proti žalovanej: A.
V. rod P. bytom P., zastúpenej JUDr. M. D., advokátom vo V.. , o náhradu škody, ktorá sa
viedla na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6 C 159/2003, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2008 sp. zn. 8 Co
63/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 21. januára 2005 č. k. 6 C 159/2003-
61 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 450,08 € (13.559,05 Sk) s 13 % úrokom
z omeškania od 10. 9. 2003 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č.k.
6 C 159/2003-81 zo dňa 9. 3. 2006 zamietol žalobu (vo zvyšku) t.j. čo do sumy 450,08 €
(13.559,05 Sk) s 13% úrokom z omeškania od 10. 9. 2003. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne,
ktorou sa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 900,16 € (27.118.10 Sk) ako náhrady
škody spolu s 13% úrokom z omeškania od 10. 9. 2003 do zaplatenia a trov konania.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej proti rozsudku sp. zn. 6 C 159/2003-
61 zo dňa 21 januára 2005 rozsudkom z 20. novembra 2008 sp. zn. 8 Co 63/2007 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov celého konania
v sume 723,69 € (21.802 Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk alebo na účet
JUDr. M. D.
Proti dopĺňaciemu rozsudku sp. zn. 6 C 63/2007-81 včas podala odvolanie
žalobkyňa. Konanie o jej odvolaní však bolo uznesením Okresného súdu č. k. 6 C 159/2003-
97 zo dňa 1. februára 2007 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, takže
predmetom ďalšieho konania zostala suma 450,08 € (13 559,05 Sk) s príslušenstvom.
Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť odôvodnila
ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p.. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia. S rozhodnutím krajského súdu nesúhlasila „pretože je nesprávne“. Namietala, že
odvolací súd vôbec nevyhodnotil výpoveď svedka L. T.. Z týchto tvrdení žalobkyne vyplýva,
že namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa neuviedla dôvody na pripustenie
dovolania podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a navrhla dovolanie v súlade s ustanovením
§ 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods.1 O.s.p. skúmal, či je tento
opravný prostriedok v danom prípade prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je
napadnuté rozhodnutie, proti ktorému Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Z ustanovenia § 238 O.s.p.
vyplýva, že dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci.
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej
mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Citovaným ustanovením zákonodarca vyslovuje neprípustnosť dovolania proti
rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
o peňažnom plnení limitovanom už uvedenou hranicou (výškou). V týchto prípadoch, zo
zákona je teda vylúčená prípustnosť dovolania i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p..
Neprípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 5 O.s.p. sa vzťahuje v zmysle § 372i ods.
7 O.s.p. iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 353/2003
Z. z., t.j. po 1. septembri 2003, čo je aj daný prípad.
V prejednávanej veci žalobkyňa od žalovanej požadovala peňažné plnenie 900,16 €
(27.118,10 Sk) s príslušenstvom. Súd prvého stupňa rozsudkom z 21. januára 2005 sp.zn.
6 C 159/2003 – 61 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 450,08 € (13.559,05 Sk) s
príslušenstvom. Dopĺňacím rozsudkom sp.zn. 6 C 159/2003 – 81 zo dňa 9. marca 2006 žalobu
vo zvyšku, čo do sumy 450,08 € (13.559,05 Sk) s príslušenstvom zamietol. Rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s dopĺňacím rozsudkom napadli odvolaním ako žalobkyňa tak i žalovaná.
Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku sp.zn. 6 C 159/2003 – 61 zo dňa 21. januára 2005,
ktorým jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 450,08 € (13.559,05 Sk)
s príslušenstvom. Proti dopĺňaciemu rozsudku sp.zn. 6 C 159/2003 – 81 podala odvolanie
žalobkyňa, pričom konanie o tomto odvolaní bolo uznesením Okresného súdu sp.zn.
6 C 159/2003 – 97 z 1. februára 2007 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom, ktorý je napadnutý dovolaním žalobkyne,
rozhodoval len o uvedenom odvolaní žalovanej proti (zmeňujúcemu) rozsudku sp.zn
6 C 159/2003 – 61 zo dňa 21. januára 2005 a teda o peňažnom plnení 450,08 € (13.559,05 Sk)
s príslušenstvom. So zreteľom na ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. bolo potrebné vyriešiť
otázku, či prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorej bolo
rozhodnuté odvolacím súdom.
Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (1. októbra 2003) podľa § 1 písm. b/
nariadenia vlády č. 400/2003 Z.z. predstavovala 201,82 € (6080 Sk), jej trojnásobok 605,46 €
(18.240 Sk). Dovolanie žalobcov teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (450,08 € < 605,46 €). Na danú vec sa
teda vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. v znení zákona č. 353/2003 Z.z., ktoré
prípustnosť dovolania vylučuje.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku len v zmysle
ustanovenia § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné aj podľa
§ 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení
dovolací súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade dovolanie žalovanej
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok
v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. prípustný a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej v súlade s § 218 ods. 1
písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., odmietol lebo smerovalo proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho
vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní nepodala návrh na ich priznanie, na jej
vyjadrenie z 18. marca 2009 z hľadiska náhrady trov neprihliadal, lebo nepredložila
plnomocenstvo, podľa ktorého ju JUDr. D. zastupuje aj v dovolacom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 10. novembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta