Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b1e/360793.f2afc4.pdf
PDF · 161.72 KB
No categories available
8Sžo/20/2010
Najvyšší súd 8Sžo/20/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci navrhovateľa: J. C., nar. X.X., bytom S.S., zast. advokátom JUDr. I. O., T.T.,
proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene, Ul. Študentská 12, 960 01 Zvolen,
za účasti; 1/ M. P., rod. K., nar. X.X., bytom S.S., 2/ JUDr. V. M., Správca konkurznej
podstaty úpadcu X. S. „v likvidácii“, V.V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporca č.
2004/2924/R 238/3 zo dňa 29.05.2009, v právnej veci navrhovateľa: J. C., nar. X.X., bytom
S.S., zast. advokátom JUDr. I. O., T.T., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad vo
Zvolene, Ul. Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti: 1/ D. F., rod. K., nar. X.X., bytom P.P.
a 2/ JUDr. V. M., Správca konkurznej podstaty úpadcu P. S. “ likvidácii“, V.V.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2004/2925/R 239/3 zo dňa 29.05.2009
a v právnej veci navrhovateľa: J. C., nar. X.X., bytom S.S., zast. advokátom JUDr. I. O., T.T.,
proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene, Ul. Študentská 12, 960 01 Zvolen,
za účasti: 1./ N. K., nar. X.X., bytom K.K. a 2/ JUDr. V. M., Správca konkurznej podstaty
úpadcu P. S. „v likvidácii“, V.V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
2004/2927/R 241/3 zo dňa 29.05.2009, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/88/2009-32 zo dňa 29. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24Sp/88/2009-32 zo dňa 29. októbra 2009 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Odporca rozhodnutím č. 2004/2924/R 238/3 zo dňa 29.05.2009 rozhodol o návrhu
oprávnenej osoby M. P., rod. K., proti povinnej osobe P. S. „v likvidácii“, toho času
v konkurze tak, že oprávnená osoba spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. d/ zákona 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon), na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli odňaté bez
náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. s tým, že sa jej navráti vlastníctvo
k pozemkom v kat. úz. S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré prešli do vlastníctva JRD S.
Časť nehnuteľností sa nachádza na LV č. X., na ktorom v časti „B“ v podiele
468154/2201472 boli po dobe účinnosti zákona právnym nástupcom JRD S. – P. S. „v
likvidácii“ predané J. C. kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2004, ktorá je však podľa § 4 ods. 2
zákona neplatná.
Odporca rozhodnutím č. 2004/2925/R 239/3 zo dňa 29.05.2009 rozhodol o návrhu
oprávnenej osoby D. F. proti povinnej osobe P. S. „v likvidácii“, t. č. v konkurze tak, že
oprávnená osoba spĺňa podmienky § 3
ods. 1 písm. d/ zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli odňaté bez náhrady
postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. s tým, že sa jej navráti vlastníctvo k pozemkom
v kat. úz. S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré prešli do vlastníctva JRD S. Časť
nehnuteľností sa nachádza na LV č. X., na ktorom v časti „B“ v podiele 468154/2201472 boli
po dobe účinnosti zákona právnym nástupcom JRD S. – P. S. „v likvidácii“ predané J. C.
kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2004, ktorá je však podľa § 4 ods. 2 zákona neplatná.
Odporca rozhodnutím č. 2004/2927/R 241/3 zo dňa 29.05.2009 rozhodol o návrhu
oprávnenej osoby N. K. proti povinnej osobe P. S. „v likvidácii“, t. č. v konkurze tak, že
oprávnená osoba spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. d/ zákona na navrátenie vlastníctva k
pozemkom, ktoré boli odňaté bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. s tým,
že sa jej navráti vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. S. zapísané pôvodne na PKV č. X., ktoré
prešli do vlastníctva JRD S. Časť nehnuteľností sa nachádza na LV č. X., na ktorom v časti
„B“ v podiele 468154/2201472 boli po dobe účinnosti zákona právnym nástupcom JRD S. –
P. S. „v likvidácii“ predané J. C. kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2004, ktorá je však podľa § 4
ods. 2 zákona neplatná.
V odôvodnení uvedených rozhodnutí odporca uviedol, že oprávnené osoby si
samostatnými návrhmi uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. po pôvodnej
vlastníčke T. K., rod. F. (starej mame). Každému z navrhovateľov priznal z celkového podielu
pôvodnej vlastníčky časť 1/8, t.j. 9/81536. Reštituované nehnuteľnosti vedené na
pozemnoknižnej vložke č. X. sa dostali do majetku JRD S. a následne sa dostali na LV č. X.
vo vyššie uvedenom podiele na P. S. „v likvidácii“, toho času v konkurze, ktoré je právnym
nástupcom JRD S. Tento subjekt kúpnou zmluvou zo 16.04.2004 previedol svoj podiel
vedený na LV č. X. (ktorý bol pod položkou č. X. prečíslovaný na LV č. X.) na J. C.. Keďže
zmluva bola uzavretá po účinnosti zákona, je podľa jeho ustanovenia § 4 ods. 2 neplatná.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti všetkým trom rozhodnutiam odporcu podal navrhovateľ včas odvolanie.
Namietal, že osoby, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo, nepovažuje za oprávnené osoby
v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z., ani seba nepovažuje za osobu povinnú. V čase uplatnenia
reštitučných nárokov vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na jeho osobu s tým,
že ich riadne kúpil v rámci konkurzného konania so súhlasom konkurzného súdu. Odporca
preto nemal voči nemu konať ako voči povinnej osobe a prinavrátiť predmetný majetok na
základe uplatnených reštitučných nárokov oprávneným osobám. Odporcovi neprislúcha
posudzovať platnosť kúpnej zmluvy zo 16.04.2004. Navyše oprávnené osoby mali mať
vedomosť o priebehu konkurzného konania a mohli sa domáhať vylúčenia vecí z konkurznej
podstaty. Reštitučné nároky si uplatnili až po predaji majetku so súhlasom súdu v rámci
speňažovania konkurznej podstaty, preto odporca im mal v prípade uznania reštitučného
nároku tento priznať formou inej náhrady, náhradnými pozemkami alebo peňažnou náhradou.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť
rozhodnutí a postupu odporcu a dospel k záveru, že odvolaniam navrhovateľa nie je možné
vyhovieť, pretože rozhodnutia a postup správneho orgánu bol v medziach odvolacích
námietok v súlade so zákonom. Preto rozhodnutia odporcu týkajúce sa oprávnených osôb M.
P. a D. F. potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie týkajúce sa N. K. zrušil podľa §
250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. po zistení, že vychádza z tvrdeného
zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu.
Námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní považoval súd za nedôvodné, nakoľko
skutočnosť, že osoby, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo, sú oprávnenými osobami podľa
§ 2 ods. 2 písm. b/ zákona č, 503/2003 Z.z., je zrejmá z osvedčenia o dedičstve D X.X.
zo dňa 04.08.1998 po poručiteľke T. K., rod. F., aj z úmrtného listu pôvodného vlastníka
a z rozhodnutí odporcu je zrejmé, že navrhovateľ nebol označený za povinnú osobu, ale len za
účastníka správneho konania v súlade s ustanovením § 14 Správneho poriadku. Za povinnú
osobu treba považovať úpadcu P.
v S. „v likvidácii“, toho času v konkurze, ktorému ku dňu účinnosti zákona, t.j. dňa
01.01.2004, pozemky patrili.
Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku navrhovateľa, že správny orgán nemal
riešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy zo 16. 04. 2004. V tomto prípade išlo o absolútnu
neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, ktorá nastala
priamo zo zákona (§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.) a pôsobí od počiatku voči každému.
Súd sa stotožnil aj so záverom správneho orgánu, že v tomto prípade neprichádzalo do úvahy
ani priznanie náhrady podľa § 6 ods. 2, 3 zákona, pretože prekážka k navráteniu nehnuteľnosti
ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona neexistovala. Na skutočnosť, že povinná osoba
nesmela disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to ani v rámci konkurzného konania,
nemá vplyv, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom oprávnené osoby svoje
reštitučné nároky ešte neuplatnili. Preto aj keď bola kúpna zmluva uzavretá so súhlasom
konkurzného súdu, ide o absolútne neplatný právny úkon. V súlade s účelom reštitučného
zákona súd považoval za správne a spravodlivé poskytnúť ochranu oprávneným osobám,
ktoré si svoje reštitučné nároky uplatnili v zákonom stanovenej lehote, čo napokon
korešponduje s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok, ako to opakovane judikuje Ústavný súd SR. Uzavretím kúpnej zmluvy došlo
v tomto prípade neprípustným spôsobom k zásahu do práva na majetok oprávnených osôb,
pretože tento prevod nemožno považovať za dovolené obmedzenie vlastníckeho práva
vzhľadom na absenciu všeobecného záujmu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodnutia, ktorými prinavrátil vlastníctvo
k nehnuteľnostiam oprávneným osobám M. P. a D. F. potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie odporcu o prinavrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam N. K. súd zrušil
vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o tom, či N. K. uplatnil reštitučný nárok v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote. Odporca vychádzal z tvrdenej skutočnosti, že oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote dňa 16.12.2004,
pričom z obsahu spisu vyplýva, že ručne vypísaná žiadosť nie je podpísaná osobou
uplatňujúcou reštitučný nárok. N. K. síce na
pojednávaní uviedol, že sa jedná v poradí o druhý doplňujúci návrh, avšak z pripojeného
administratívneho spisu táto skutočnosť nevyplývala. V ďalšom konaní sa preto odporca bude
musieť vysporiadať s otázkou včasnosti uplatnenia reštitučného nároku N. K..
III.
Odvolanie navrhovateľa/vyjadrenie
Proti rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej súd potvrdil rozhodnutia odporcu zo
dňa 29. mája 2009 č. 2004/2924/R 238/3 a č. 2004/2925/R 239/3 a proti výroku o trovách
konania, podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia odporcu zruší a výrok o trovách konania
zmení tak, že prizná navrhovateľovi ich náhradu, vrátane trov odvolacieho konania.
V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa v celom rozsahu nevysporiadal s dôvodmi,
uplatnenými v odvolaniach proti vyššie uvedeným rozhodnutiam odporcu. V prvom rade
namietal oprávnenosť osôb, ktoré si uplatnili reštitučný nárok a ktorým odporca priznal
splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, hoci podľa jeho názoru hodnoverne
nepreukázali, že im bolo vlastníctvo odňaté postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. SNR a že
si riadne a včas uplatnili reštitučný nárok. Sám navrhovateľ sa nepovažuje za povinnú osobu
v zmysle cit. zákona, keďže v čase uplatnenia reštitučných nárokov už boli predmetné
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej v rámci
konkurzného konania so súhlasom konkurzného súdu. Navrátenie vlastníctva k pozemkom je
preto v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona, pretože v čase uplatnenia nároku boli vo
vlastníctve fyzickej osoby. Znova poukázal na skutočnosť, že odporcovi neprislúchalo
hodnotiť platnosť kúpnej zmluvy a rozhodnutia odporcu považuje za nepreskúmateľné,
pretože na ich základe nemožno zrealizovať zápis na príslušnej správe katastra. Navyše
oprávnené osoby mali vedomosť o konkurznom konaní, preto sa mali domáhať vylúčenia
nehnuteľností z konkurznej podstaty. Keďže v čase uplatnenia reštitučného nároku už bol
majetok prevedený so súhlasom súdu z právnickej osoby na osobu fyzickú, odporca mal
v prípade priznania reštitučného nároku tento uspokojiť priznaním inej náhrady (náhradným
pozemkom alebo peňažnou náhradou). Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 13Co/192/2006 zo dňa 28.11.2006, ktorým súd zamietol žalobu o vyslovenie
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá je preto platná.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa 23.12.2009, v ktorom
uviedol, že naďalej trvá na svojich rozhodnutiach, ako aj rozsudku súdu prvého stupňa,
nakoľko navrhovateľ nepredložil žiadne doklady, ktoré by mali vplyv na výrok napadnutých
rozhodnutí.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „O. s. p.“) súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
„Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ
v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, použije
sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 250i veta prvá O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a či
z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí
odporcu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202
v spojení s § 250s O. s. p.), dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať
úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.11.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
O. s. p.).
Z obsahu spisu, ktorého súčasťou sú aj administratívne spisy odporcu, odvolací súd
zistil, že dňa 16.12.2004 si M. P., rod. K. a D. F., rod. K. ako navrhovateľky uplatnili na
Obvodnom pozemkovom úrade vo Zvolene v zmysle zákona reštitučný nárok na vydanie
pôvodných nehnuteľností v k. ú. S. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli
rozhodnutia odporcu zo dňa 29. mája 2009 č. 2004/2924/R 238/2 a č. 2004/2925/R 239/3,
ktorými rozhodol o týchto nárokoch tak, že priznal právo na navrátenie vlastníctva
k pozemkom v katastrálnom území S. zapísaným pôvodne na PKV č. X., ktoré prešli do
vlastníctva JRD S. z dôvodu uvedeného v ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona, oprávneným osobám
M. P., rod. K. a D. F., rod. K.
Námietky, ktoré navrhovateľ uplatnil v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici a pre ktoré považuje toto rozhodnutie za nezákonné, sú v podstate totožné
s dôvodmi jeho odvolania proti uvedeným rozhodnutiam odporcu, s ktorými sa ako sám
odporca, tak aj súd prvého stupňa podrobne zaoberali. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. tieto
dôvody iba dopĺňa o nasledovné:
K námietke, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že M.P., rod.
K. a D. F., rod. K. sú oprávnenými osobami v zmysle zákona, odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie jednak rozhodnutí odporcu a jednak súdu prvého stupňa. V správnom konaní
bolo preukázané, že ide o vnučky pôvodnej vlastníčky T. K., rod. F., zapísanej v
pozemnoknižnej vložke č. X. pod písm. X. v podiele 9/10192, kat. územie S., kde boli v časti
„A“ zapísané všetky nehnuteľnosti bývalej urbárskej spoločnosti S. a v časti „B“ podiely jej
jednotlivých členov. Pasienkový majetok bývalej urbárskej spoločnosti S., zapísaný na tejto
pozemnoknižnej vložke, bol odňatý bez náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb.
zákonov SNR a dostal sa do vlastníctva JRD S.
Obrana navrhovateľa, že nie je povinnou osobou, nemá žiadne opodstatnenie, pretože
to netvrdil ani odporca, ani súd prvého stupňa. Nebolo sporné, že povinnou osobou je v tomto
prípade P. S. v likvidácii, t.č. v konkurze, ktoré ako právny nástupca JRD S., do vlastníctva
ktorého odňaté pozemky prešli, vlastnil tieto pozemky v čase nadobudnutia účinnosti zákona
č. 503/2003 Z.z., t.j. 0l. januára 2004, čo bolo v tomto prípade rozhodujúce.
Neobstojí ani názor, že odporca nemal oprávnenie posudzovať platnosť kúpnej zmluvy
zo 16.04.2004, a to z dôvodov, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom uviedol krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia a na ktoré odvolací súd bez ďalšieho odkazuje.
Ani námietka navrhovateľa, že rozhodnutia odporcu sú nepreskúmateľné a zmätočné
nie je dôvodná, pretože pozemky a spoluvlastnícke podiele sú v nich uvedené správne a sú
dostatočne špecifikované.
Ani posledná námietka, že odporca mal v tomto prípade uspokojiť nároky
oprávnených osôb prevodom iných pozemkov alebo poskytnutím finančnej náhrady v zmysle
§ 6 ods. 2 zákona neobstojí, pretože nebola splnená žiadna z podmienok pre takýto postup
uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ až h/. Aby bol naplnený dôvod podľa § 6 ods. 1 písm. a/, museli
by byť predmetné pozemky vo vlastníctve navrhovateľa ku dňu účinnosti zákona.
Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
že v danom prípade postupoval odporca v súlade so zákonom, keď rozhodol o navrátení
vlastníctva k predmetným pozemkom, ktoré boli odňaté bez náhrady postupom podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového
majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov M. P. a D. F. ako
oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2004 Z.z.
10 8Sžo/20/2010
Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporcu obsahujú všetky formálne
aj obsahové náležitosti vyžadované správnym poriadkom, je z nich zrejmé, ktoré skutočnosti
boli podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení
dôkazov a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu, z ktorého správny orgán vyvodil aj správny právny záver a ich
obsah zodpovedá právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania.
Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutia
odporcu bolo potrebné považovať za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom a krajský súd
nepochybil, ak jeho rozhodnutia potvrdil. S týmto záverom korešponduje aj rozhodnutie
o trovách konania, ktoré neúspešnému navrhovateľovi nebolo možné priznať. Odvolací súd sa
s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel
a rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že
účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. novembra 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: