Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/155/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M.. A.. M. A., bývajúceho

v B., proti ţalovanému P. spol. s r.o. so sídlom vo V., v dovolacom konaní zastúpenému

Advokátskou kanceláriou M., o splnenie povinnosti zaplatiť 53 110,27 eur

s príslušenstvom, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde Martin pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 26. februára 2010 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 26. februára 2010 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. mája 2009 č.k.

-65 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 53 110,27 eur, zmluvnú

pokutu vo výške 5 % mesačne zo sumy 53 110,27 eur od 30. júna 2005 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 53 110,27 eur od 30. júna 2005 do zaplatenia

a náhradu trov konania. Ţalovanému uloţil aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe vec prejednal

v neprítomnosti ţalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradne

v zmysle ustanovenia ,

v znení neskorších predpisov .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa ţalovaný podal odvolanie, v ktorom okrem iného

uviedol, ţe opravný prostriedok podáva včas, pretoţe rozsudok súdu prvého stupňa osobne

prevzal na súde aţ 10. novembra 2009. Tvrdil, ţe konaním a rozhodnutím súdu prvého stupňa

2

mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe na adrese uvedenej v obchodnom registri

má riadne označenú poštovú schránku zriadenú v súlade s poštovými podmienkami a zásielky

od iných odosielateľov preberal bez problémov.

Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) uznesením z 26. februára 2010 sp.zn.

odvolanie ţalovaného odmietol a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolanie odmietol podľa majúc za to, ţe ţalovaný ho podal

oneskorene. Vychádzal z toho, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol ţalovanej právnickej

osobe doručovaný dňa 8. júna 2009 na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri.

Zásielka ale bola dňa 11. júna 2009 vrátená súdu prvého stupňa s poznámkou doručovateľa

pošty, ţe adresát je neznámy. Dospel k záveru, ţe na uvedené zistenie treba aplikovať

ustanovenie upravujúce náhradné doručenie písomností určených

právnickým osobám, to znamená, ţe zásielku bolo potrebné povaţovať za doručenú

uplynutím tretieho dňa od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je

oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ţalovaný podal dovolanie. Prípustnosť svojho

mimoriadneho opravného prostriedku ţalovaný vyvodzuje z ustanovenia

tvrdiac, ţe postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Vytýka odvolaciemu súdu, ţe pri posudzovaní včasnosti podania odvolania

vychádzal iba z textu ustanovenia bez zohľadnenia jeho tvrdenia, ţe

poštový doručovateľ predmetnú zásielku nedoručoval podľa platných právnych predpisov.

Podľa ţalovaného bolo treba za ústavne konformnú povaţovať takú interpretáciu ustanovenia

„pri ktorej by súd trval na tom, aby sa účastníkovi konania vhodilo

do schránky oznámenie, ţe mu bola doručovaná zásielka do vlastných rúk, prípadne ţe táto

zásielka sa tieţ vhodí do doručovacej počtovej schránky, pričom táto skutočnosť by sa

oznámila súdu a od jej prebratia a uplynutí 3 dní by sa povaţovala zásielka za doručenú, ale

nikdy nie postup, aký bol zrealizovaný v tomto prípade, kedy dovolateľ aţ z exekučného

konania sa dozvedel, ţe sa voči nemu nielenţe viedlo sporové konanie, ale ţe uţ bolo aj

právoplatne skončené, a to bez jediného náznaku pre neho, ţe sa nejaké konanie vedie“.

Podľa ţalovaného k takému výkladu zaväzuje súd priamo Slovenskej

republiky. Navrhol z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť. Uviedol, ţe podľa jeho názoru

doručenie rozsudku súdu prvého stupňa bolo v súlade so zákonom. Ţalovaným prezentovaný

výklad nemá oporu v zákone.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania, keďţe dovolaním ţalobcu je napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani

jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vyššie citovaných. Nejedná sa o zmeňujúce

ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, preto prípustnosť dovolania podľa § 239

neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

písm. a/ aţ g/ ( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Ak je totiţ

konanie súdu takou vadou postihnuté, je proti jeho rozhodnutiu, majúcemu základ v takomto

vadnom konaní, dovolanie prípustné vţdy bez ohľadu na formu a spôsob rozhodnutia súdu.

So zreteľom na ţalovaným tvrdenú procesnú vadu sa osobitne zameral na otázku

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť

taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím

môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho oneskorenosti, keď záver súdu

o tejto otázke nebol správny.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto

vadou postihnuté. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalovaného, hoci pre také

rozhodnutie neboli splnené podmienky.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu.

Vychádzajúc z uvedených zásad treba preto pri výklade a pouţívaní ustanovení

o doručovaní písomností účastníkom občianskeho súdneho konania plne rešpektovať základné

právo na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“).

Súd musí vykladať a pouţívať príslušné ustanovenia

o doručovaní v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou

a pouţívaním týchto ustanovení nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez

zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe súdy majú poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ) a ţe občianske

súdne konanie sa musí v kaţdom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúţiť na jej

upevňovanie a rozvíjanie ( ).

Ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú

v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu

známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za

doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie

( ).

Právna fikcia doručenia, pouţitá okrem iného aj v citovanom ustanovení § 48 ods. 2

o doručovaní právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo

v inom registri, ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným. Aby fikcia

doručenia mohla svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky

náleţitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náleţitosti splnené, nie je súd

oprávnený naplnenie fikcie doručovania konštatovať (porovnaj čl. 2 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd uvedený ústavným , podľa ktorého štátnu moc moţno

uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý

ustanoví zákon).

Treba síce súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, ţe úprava náhradného doručenia

písomnosti určenej právnickej osobe v ustanovení vychádza zo záväznosti

údajov uvedených v obchodnom registri či v inom registri a ţe s vrátením zásielky

doručovanej na adresu právnickej osoby uvedenú v obchodnom alebo inom registri

a uplynutím trojdňovej lehoty od vrátenie zásielky súdu spája predmetné ustanovenie účinky

riadneho doručenia písomnosti právnickej osobe, a ţe pre náhradné doručenie písomností

určených právnickým osobám je aplikácia ustanovenia vylúčená, nie však aj

6

s jeho finálnym záverom, ţe v predmetnej právnej veci boli splnené podmienky vzniku

uvedenej fikcie doručenia.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd nemohol prijať náleţitý záver o správnosti

náhradného doručenia rozsudku súdu prvého stupňa ţalovanému bez toho, aby odstránil

rozpor v zisteniach vyplývajúcich z obsahu spisu. Ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa (č.l. 73-76 spisu) okrem iného namietal, ţe postupom súdu prvého stupňa,

najmä nesprávnou aplikáciou fikcie doručenia písomností, mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Uviedol, ţe súd prvého stupňa pri hodnotení účinnosti doručenia písomností

vychádzal zo správy poštového doručovateľa, ţe adresát písomností je neznámy. Tvrdil, ţe

táto informácia doručovateľa nie je pravdivá, pretoţe na adrese uvedenej v obchodnom

registri má zriadenú poštovú schránku s riadnym označením názvu a sídla spoločnosti.

V rozhodnom období zásielky od iných „adresátov“ (správne zrejme má byť odosielateľov)

riadne prebral, resp. vyzdvihol na pošte po oznámení o ich uloţení. Dovolací súd k tomu ešte

poznamenáva, ţe sám ţalobca, ktorý je spoločníkom ţalovanej obchodnej spoločnosti,

v ţalobe za jej sídlo označil V. teda adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri. Vzhľadom

na uvedené, odvolací súd pochybil, ak svoj záver o tom, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bolo

potrebné povaţovať za doručený uplynutím tretieho dňa od vrátenia nedoručenej zásielky

súdu, vyvodil iba zo správy poštového doručovateľa, pravdivosť ktorej bola ţalovaným

spochybňovaná.

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolací súd konal v danej

právnej veci inak, ako mu to stanovil v

, a tým znemoţnil ţalovanému realizáciu jeho práva, aby na základe jeho včas podaného

prípustného odvolania bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané súdom odvolacím.

Takéto konanie odvolacieho súdu je porušením práva na súdnu ochranu a predstavuje vadu

konania v zmysle

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vţdy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôţe byť povaţované za správne.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová