Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e1b/360797.0c5f88.pdf
PDF · 152.39 KB
No categories available
4Sžf/5/2010
Najvyšší súd 4Sžf/5/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej
veci ţalobcu: P. M., bytom D., H. S., zastúpeného advokátom JUDr. P.Š., AK so sídlom v B.,
Š. proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, Nová 13, Oddelenie daňového konania Trenčín, Trenčín, K dolnej stanici 22,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného č. I/226/17020-
46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa
01. júna 2010 zamietol ţalobu ţalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutí
ţalovaného č. I/226/17020-46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín - dodatočný platobný výmer č. 645/230/80606/08/Čapa
zo dňa 19. septembra 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie
obdobie marec 2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.147,41 Euro a zároveň ţalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe zdaniteľné obchody boli
v kontrolovanom mesiaci marec 2002 reálne uskutočnené práve dodávateľmi uvedenými
na faktúrach (spoločnosťami M., s. r. o., a N., spol. s r. o.) a ţe nesplnil a nepreukázal
podmienky, ktoré zákonodarca poţaduje, aby platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje aj reálne preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na uplatnenie odpočtu DPH stanovil, teda, ţe sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
s tým platiteľom, ktorý je uvedený na daňovom doklade. Krajský súd v rozhodnutí poukázal
aj na rozsudok NS SR č. 8Sţf/11/2009, z ktorého vyplýva, ţe spoločnosť N.,
spol. s r. o. mala zapísanú v predmete podnikania činnosť veľkoobchodu a maloobchodu
minerálnymi olejmi aţ od 15. marca 2002, pričom sporé faktúry od tejto spoločnosti sa týkali
obdobia do 15. marca 2002 a námietky ţalobcu vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne, ktoré
ťaţko spochybnia ktorýkoľvek konkrétny dôvod napadnutého rozhodnutia. Súd poukázal, ţe
nie je jeho povinnosťou vyhľadávať za ţalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré tvoria rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia.
Poukázal na osobný charakter zdaniteľných plnení pri dani z pridanej hodnoty, pri ktorom
identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo
faktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec vrátiť
ţalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol,
ţe pri dodaní nafty obchodoval s O. L., ml., ktorý za spoločnosť M., s. r. o. konal, preberal
platby za naftu. Konanie O. L., ml. za túto spoločnosť nebolo spochybnené, avšak správca
dane a krajský súd konanie spoločnosti M., s. r. o. prostredníctvom O. L., ml. povaţovali za
sporné. V danom čase (obchodovania) nemal zrejme O.L., ml. plnomocenstvo spoločnosti M.,
s. r. o. na konanie. Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti N., s. r. o. uviedol, ţe
ţalovaný ako aj krajský súd sa snaţili preukázať neuskutočnenie zdaniteľného plnenia tým, ţe
poukázali na skutočnosť, ţe p. O. ako konateľ spoločnosti N., s. r. o. so ţalobcom
neobchodoval, avšak nezohľadnil skutočnosť, ţe zúčastnené osoby tvrdili, ţe za spoločnosť
N., s. r. o. konal vo vzťahu k ţalobcovi p. Š., ktorý uskutočnenie plnenia, resp. dodanie nafty
potvrdil. Ţalovaný aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech ţalobcu, a to ţe
konatelia dodávateľov o dodaní nemali konkrétne informácie; nezohľadnili skutočnosť, ţe
uskutočnenie plnenia preukázali aj výpovede zúčastnených osôb. Zdôraznil, ţe v ţalobe
uviedol, ţe dotknuté orgány pri rozhodovaní neprihliadali na oprávnené záujmy
ţalobcu, ako aj to, ţe rozhodnutia sú nezákonné a boli dotknuté práva ţalobcu
na správne určenie daňovej povinnosti. Ďalej poukázal na ust. § 157 ods. 2 OSP, ţe
odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nepresvedčivé, nakoľko zo zákona o DPH
nevyplynula pre ţalobcu povinnosť pre priznanie odpočtu DPH preukázať, ţe osoby s ktorými
obchodoval boli registrovanými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, nakoľko táto povinnosť
sa skúma vo vzťahu k spotrebnej dani a nie DPH. Uviedol, ţe dostatočne preukázal splnenie
všetkých podmienok v zmysle ust. § 20 ods. 2 zákona o DPH, a má za to, ţe mu vznikol
nárok na odpočet DPH.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridrţiava sa svojho stanoviska k ţalobe a trvá
na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutia ţalovaného sú podľa jeho názoru vydané
v súlade s právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou
je aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe prvostupňový správny orgán Daňový úrad
Trenčín rozhodnutím – dodatočným platobným výmerom č. 645/230/80606/08/Čapa zo dňa
19. septembra 2008 ţalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec
2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.147,41 Euro. Dôvodom bolo nepreukázanie
uskutočnenia zdaniteľného plnenia – dodanie nafty od dodávateľov spoločností N., spol. s r.
o. a M., s. r. o.. Po zistenom dokazovaní prvostupňový daňový orgán poukázal na rozporné
výpovede konateľov a splnomocnených osôb za uvedené spoločnosti, čím sa
spochybnila vierohodnosť zdaniteľného plnenia a neboli splnené podmienky na odpočet dane
z pridanej hodnoty podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení účinnom do 31. decembra 2002 (ďalej len zákon o DPH). Rozhodnutie bolo
potvrdené rozhodnutím ţalovaného č. I/226/17020-46713/2009/990565-r zo dňa
24. apríla 2009.
V daňovom konaní preukázateľne a hodnoverne preukázal správca dane a aj ţalovaný,
ţe existujú rozporné výpovede konateľov a osôb konajúcich a vystupujúcich v mene
sporných dodávateľov ţalobcu. Konateľ spoločnosti M., s. r. o. pán T.nebol vôbec
informovaný o ekonomickej činnosti spoločnosti a boli vypočutí svedkovia O. L.ml., ktorý
bol ţalobcom označený za konajúcu osobu v mene dodávateľa a ktorý túto skutočnosť poprel
a dodávku nafty a preberanie finančnej hotovosti realizoval ako zamestnanec a nie ako
splnomocnený zástupca. Dodávateľ N., spol. s r. o. zastúpený p. Š.potvrdil dodanie nafty
ţalobcovi, ale nevedel uviesť, kto vystavil a podpisoval faktúry a príjmové pokladničné
doklady a zároveň preberal hotovosť. Účtovníčka Š. tvrdila, ţe účtovníctvo sa riadne viedlo,
ale nevedela vysvetliť nezrovnalosti v účtovnej evidencii.
Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí len po formálnej
stránke preukázať zdaniteľné plnenie, ale aj reálne zdaniteľné plnenie uskutočniť, t. j. dodať
motorovú naftu, a jeho reálne uskutočnenie aj preukázať. Ţalobca tak nesplnil podmienky
na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 20 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH platiteľ má nárok na odpočet dane, ak:
a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),
b) daň na vstupe zaúčtoval,
c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,
d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,
a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na vstupe je
200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky
alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.
Uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jedna
podmienka nie je splnená, nemôţe si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty. V predmetnej právnej veci neboli preukázateľne splnené podmienky uvedené
pod písmenami a), d), nakoľko ţalobca nepreukázal, ţe sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
spoločnosťami N.spol. s r. o. a M. s. r. o., t. j. či došlo k reálnemu dodaniu nafty od týchto
ţalobcom označených dodávateľov, nepreukázal túto skutočnosť príjmovým dokladom
s označením mnoţstva dodanej nafty, rôznia sa výpovede osôb konajúcich za
ţalobcu a jeho dodávateľov (ako je uvedené vyššie), zároveň ţalobca nepreukázal, ţe
má daňový doklad, ktorý vyhotovil označený platiteľ a doklad o zaplatení dane.
Z uvedeného vyplýva, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali správne, keď
ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubili daň z pridanej hodnoty vo výške
9.143,41 Euro za mesiac marec 2002. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav
a aplikoval naň príslušné ustanovenia zákona o DPH, postupoval preto správne, keď ţalobu
ţalobcu smerujúcu proti rozhodnutiam ţalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ ide o námietku ţalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa, tak v tejto veci je odvolací súd toho názoru, ţe prvostupňový súd v súlade
s ust. § 157 ods. 1 a 2 zdôvodnil svoje rozhodnutie, je z neho zrejmé akými úvahami sa riadil
a prečo rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010 ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu
nepriznal a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. novembra 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková