Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
089/360796.87acf7.pdf
PDF · 144.68 KB
No categories available
4Sžo/50/2010
Najvyšší súd 4Sžo/50/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej
veci žalobcu: P. S., bytom H., Ž.- S., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., AK so sídlom v Ž.,
S., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný
inšpektorát, so sídlom v Kuzmányho 6, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-117/KDI-SK-2009 zo dňa 24.
októbra 2009, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.
20S/79/2009-41 zo dňa 22. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 20S/79/2009-41 zo dňa 22. júna 2010 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. 20S/79/2009-41 zo dňa
22. júna 2010 zmenil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský
dopravný inšpektorát Žilina č. KRP-117/KDI-SK-2009 zo dňa 16. októbra 2009, ktorým
potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný
inšpektorát zo dňa 18. augusta 2010 č. ORP-P-1076-ODI-2009-II vo výroku o uložení sankcie
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá tak, že podľa § 22 ods. 2 zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému P. S.ukladá
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd poukázal na to, že z ustáleného skutkového a právneho stavu, žalovaný
dostatočne zisťoval kritériá potrebné pre určenie druhu a výšky sankcie, pričom sa však súd
nestotožnil so záverečným hodnotením relevancie takto zistených kritérií žalovaným v rámci
možnosti uloženia sankcie za predmetné priestupky, a preto pristúpil k využitiu moderačného
oprávnenia podľa § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že zásada
zákonnosti zaväzujúca správny orgán rešpektovať pri svojej činnosti zákony Slovenskej
republiky sa prejavuje aj v otázke posudzovania výšky ukladania sankcií. Ukladanie sankcie
má nielen represívny ale aj preventívny význam, pričom správny orgán je povinný zistiť
a vyhodnotiť okolnosti dôležité pre posúdenie výšky sankcie a že moderačné pravidlo súdu
prichádza do úvahy ak sa správny orgán prísne týmito kritériami neriadi a postih je možné
považovať za neprimeraný. Správny orgán stanovil peňažnú sankciu vo výške 600 Euro
z rozpätia 150 až 800 Euro a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 24 mesiacov,
čo je v 2/3 možnej sankcie, čo bolo podľa súdu prvého stupňa vzhľadom na skutkový priebeh
prípadu (dĺžka cesty, frekventovanosť trasy, pohnútka, žiadne následky konania)
aj pri existencii priťažujúcich okolností u žalobcu (spáchanie podobného deliktu v minulosti)
ako aj na súdu známe rozhodnutia priestupkových orgánov, kedy správne orgány
za závažnejšie následky udelili miernejšie sankcie, zjavne neprimerané a preto znížil sankciu
– zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov. Zároveň vytkol správnemu orgánu
druhého stupňa, že žalobca mohol po uplynutí 1/2 doby trvania sankcie – zákazu viest
motorové vozidlo požiadať o odpustenie zvyšku trestu.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca i žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Žalobca sa odvolal voči rozsudku len v časti týkajúcej sa začatia plynutia lehoty
sankcie (zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) a uviedol, že lehota mala začať plynúť
od 22. októbra 2009 do 25. februára 2010, teda za obdobie kedy nevykonával činnosť vedenia
motorových vozidiel a až prvostupňový súd svojim rozhodnutím zo 17. februára 2010 odložil
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uznesenie súdu o odklade vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť až dňa 25. februára 2010. Na základe toho
navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že doba zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
začala plynúť 22. októbra 2009. Náhradu trov konania nežiadal.
Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté
rozhodnutie žalovaného potvrdiť. Poukázal na ust. § 245 ods. 2 OSP, že pri rozhodnutí, ktoré
správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),
preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Ďalej uviedol,
že novelou zákona o cestnej premávke zákonom č. 8/2009 Z. z. účinnou od 01. februára 2009
došlo k sprísneniu sadzby ukladaných sankcií, a to najmä z dôvodu pozitívneho ovplyvnenia
nepriaznivého dopravno-bezpečnostného vývoja na cestách Slovenskej republiky
a aj k zmierneniu ich negatívnych dôsledkov, a to aj s ohľadom na záväzok Slovenskej
republiky pri vstupe do Európskej únie minimalizovať ľudské straty a materiálne škody
o 50 % v porovnaní s rokom 2002. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia a súd preskúmava
len to, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade
s pravidlami logického uvažovania a či podklady na takýto úsudok boli zistené riadnym
procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd za tých istých
okolností vyvodiť iné alebo dokonca opačné závery, pričom súdom prvého stupňa bolo
zistené, že žalovaný dostatočne zisťoval kritériá potrebné pre určenie druhu a výšky sankcie
a súd sa nestotožnil s hodnotením relevancie takto zistených kritérií žalovaným v rámci
možností uloženia sankcie za predmetný priestupok, a preto pristúpil k využitiu moderačného
pravidla. Poukázal, že podľa § 250j ods. 5 OSP môže súd rozhodnúť iba o peňažnej sankcii
a nie o zmene sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Poukázal na to, že žalovaný
dňa 30. októbra 2008 viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená sankcia,
a to pokuta 9.000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dva mesiace, ktorá však
nemala dostatočný výchovný vplyv na žalobcu, keď opätovne tým istým spôsobom porušil
zákon o cestnej premávke. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcu súd
zamietne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, ale je dôvodné odvolanie žalovaného. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že termín verejného vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore
alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Podľa § 250j ods. 5 OSP vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť
rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza
rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie
správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd
dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní
pred správnym orgánom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou
je aj administratívny spis žalovaného, zistil, že prvostupňový správny orgán OR PZ, ODI
v Žiline rozhodnutím č. ORP-P-1076/ODI-2009-II zo dňa 18. augusta 2009 uznal žalobcu
vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 07. augusta 2009 o 23:33 hod. po požití
alkoholu viedol osobné motorové vozidlo VW Golf, ev.č. Z. v Ž. – S., po Rajčianskej
ulici smere jazdy od pohostinstva „Pri Rajčianke“, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
polície. Pri vykonaní dychovej skúšky mu bolo namerané 0,31 mg/l alkoholu v krvi a žalobca
pri sebe nemal platný doklad predpísaný zákonom – vodičský preukaz. Skutkovo v odvolaní
žalobca namietal, že ide o málo frekventovanú cestu, a že jazda mala trvať maximálne 200
metrov po ceste, ktorá slúži len pre obyvateľov časti S., nebola spôsobená žiadna nehoda,
pričom žalobca vodičský preukaz nutne potrebuje, a preto žiadal o skrátenie zákazu činnosti
na polovicu. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. p. KRP-117/KDI-SK-
2009 zo dňa 24. októbra 2009.
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v danej veci
odvolací súd s ohľadom na obsah podaného odvolania žalovaného v prvom rade posudzoval,
či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.
S ohľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa uloženej sankcie – zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom,
ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim
pravidlám spravodlivého procesu. V neposlednom rade podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval,
či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku a či nevybočilo z jeho medzí.
Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný a zhodne aj prvostupňový správny
orgán vykonali v konaní náležité dokazovanie. Pri hodnotení dôkazov vychádzali jednak
zo záznamu o priestupku zo dňa 07.08.2009, ako aj z karty vodiča - žalobcu, ktorá v súvislosti
dôkazmi podporovala záver, že žalobca sa opakovane v priebehu jedného roka dopustil
rovnakého priestupku – riadenia vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom pri rozhodovaní
o priestupku žalobcu postupovali správne orgány podľa vyšetrovacieho princípu, v ktorom
priestupkové a správne orgány rešpektovali procesné práva obvineného z priestupku,
základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (uverejnený v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý
proces.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán si pre svoje rozhodnutie zadovážil
dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností
vyvodil aj správny záver vo veci. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu
bolo náležite preukázané, že žalobca sa dopustila priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu
tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach. Z kontroly na alkohol vykonanej
u žalobcu dňa 07. augusta 2009 o 23:33 hod. prístrojom Alcotest Dräger vyplynulo, že v čase
kontroly policajnou hliadkou mal v krvi 0,31mg/l alkoholu v krvi a nemal pri sebe vodičský
preukaz, pričom priestupku spočívajúceho v tom, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu
sa podľa záznamu v karte vodiča dopustil v priebehu roka opakovane, keď dňa
04. októbra 2008 viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený trest zákazu
činnosti na 2 mesiace a pokuta 9.000 Sk. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je správny
aj záver žalovaného, že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne
zisteného skutočného stavu veci a dospeli k správnym právnym záverom a preto vychádzajúc
z pripojeného spisového materiálu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis správneho
orgánu, dospel k záveru, že názor súdu prvého stupňa o tom, že správne orgány
nerešpektovali pri ukladaní sankcie zásadu zákonnosti nie je dôvodná.
Uložené sankcie podľa odvolacieho súdu nevybočujú z bežného rámca správnej úvahy
a tieto sankcie spĺňajú zákonné kritériá pre ich uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili
správne všetky okolnosti dôležité pre posúdenie výšky sankcie a teda použitie moderačného
pravidla súdu podľa § 250j ods. 5 OSP vôbec neprichádzalo do úvahy a to jednak z dôvodov
uvedených vyššie, ako aj z dôvodu, že toto moderačné oprávnenie súdu sa vzťahuje iba
na prípady peňažných plnení a peňažných sankcií a nie na ten druh sankcie, na který
ho aplikoval súd, teda na sankciu spočívajúcu v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo,
keďže nejde o sankciu peňažnej povahy.
S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj na výrok rozsudku odvolacieho súdu preto
považoval súd odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa začatia plynutia sankcie – zákazu
činnosti za zjavne neopodstatnenú.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil
podľa § 220 OSP rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/79/2009-41 zo dňa
22. júna 2010 tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému žalobcovi ich náhradu
nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. novembra 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková