Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/50/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej

veci žalobcu: P. S., bytom H., Ž.- S., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., AK so sídlom v Ž.,

S., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný

inšpektorát, so sídlom v Kuzmányho 6, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-117/KDI-SK-2009 zo dňa 24.

októbra 2009, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.

-41 zo dňa 22. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. -41 zo dňa 22. júna 2010 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. -41 zo dňa

22. júna 2010 zmenil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský

dopravný inšpektorát Žilina č. KRP-117/KDI-SK-2009 zo dňa 16. októbra 2009, ktorým

potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný

inšpektorát zo dňa 18. augusta 2010 č. ORP-P-1076-ODI-2009-II vo výroku o uložení sankcie

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá tak, že podľa § 22 ods. 2 zákona Slovenskej národnej

2

rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému P. S.ukladá

zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd poukázal na to, že z ustáleného skutkového a právneho stavu, žalovaný

dostatočne zisťoval kritériá potrebné pre určenie druhu a výšky sankcie, pričom sa však súd

nestotožnil so záverečným hodnotením relevancie takto zistených kritérií žalovaným v rámci

možnosti uloženia sankcie za predmetné priestupky, a preto pristúpil k využitiu moderačného

oprávnenia podľa , a to z dôvodu, že zásada

zákonnosti zaväzujúca správny orgán rešpektovať pri svojej činnosti zákony Slovenskej

republiky sa prejavuje aj v otázke posudzovania výšky ukladania sankcií. Ukladanie sankcie

má nielen represívny ale aj preventívny význam, pričom správny orgán je povinný zistiť

a vyhodnotiť okolnosti dôležité pre posúdenie výšky sankcie a že moderačné pravidlo súdu

prichádza do úvahy ak sa správny orgán prísne týmito kritériami neriadi a postih je možné

považovať za neprimeraný. Správny orgán stanovil peňažnú sankciu vo výške 600 Euro

z rozpätia 150 až 800 Euro a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 24 mesiacov,

čo je v 2/3 možnej sankcie, čo bolo podľa súdu prvého stupňa vzhľadom na skutkový priebeh

prípadu (dĺžka cesty, frekventovanosť trasy, pohnútka, žiadne následky konania)

aj pri existencii priťažujúcich okolností u žalobcu (spáchanie podobného deliktu v minulosti)

ako aj na súdu známe rozhodnutia priestupkových orgánov, kedy správne orgány

za závažnejšie následky udelili miernejšie sankcie, zjavne neprimerané a preto znížil sankciu

– zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov. Zároveň vytkol správnemu orgánu

druhého stupňa, že žalobca mohol po uplynutí 1/2 doby trvania sankcie – zákazu viest

motorové vozidlo požiadať o odpustenie zvyšku trestu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca i žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

Žalobca sa odvolal voči rozsudku len v časti týkajúcej sa začatia plynutia lehoty

sankcie (zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) a uviedol, že lehota mala začať plynúť

od 22. októbra 2009 do 25. februára 2010, teda za obdobie kedy nevykonával činnosť vedenia

motorových vozidiel a až prvostupňový súd svojim rozhodnutím zo 17. februára 2010 odložil

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uznesenie súdu o odklade vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť až dňa 25. februára 2010. Na základe toho

navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že doba zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

začala plynúť 22. októbra 2009. Náhradu trov konania nežiadal.

3

Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté

rozhodnutie žalovaného potvrdiť. Poukázal na ust. , že pri rozhodnutí, ktoré

správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),

preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Ďalej uviedol,

že novelou účinnou od 01. februára 2009

došlo k sprísneniu sadzby ukladaných sankcií, a to najmä z dôvodu pozitívneho ovplyvnenia

nepriaznivého dopravno-bezpečnostného vývoja na cestách Slovenskej republiky

a aj k zmierneniu ich negatívnych dôsledkov, a to aj s ohľadom na záväzok Slovenskej

republiky pri vstupe do Európskej únie minimalizovať ľudské straty a materiálne škody

o 50 % v porovnaní s rokom 2002. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia a súd preskúmava

len to, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade

s pravidlami logického uvažovania a či podklady na takýto úsudok boli zistené riadnym

procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd za tých istých

okolností vyvodiť iné alebo dokonca opačné závery, pričom súdom prvého stupňa bolo

zistené, že žalovaný dostatočne zisťoval kritériá potrebné pre určenie druhu a výšky sankcie

a súd sa nestotožnil s hodnotením relevancie takto zistených kritérií žalovaným v rámci

možností uloženia sankcie za predmetný priestupok, a preto pristúpil k využitiu moderačného

pravidla. Poukázal, že podľa môže súd rozhodnúť iba o peňažnej sankcii

a nie o zmene sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Poukázal na to, že žalovaný

dňa 30. októbra 2008 viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená sankcia,

a to pokuta 9.000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dva mesiace, ktorá však

nemala dostatočný výchovný vplyv na žalobcu, keď opätovne tým istým spôsobom porušil

zákon o cestnej premávke. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcu súd

zamietne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné, ale je dôvodné odvolanie žalovaného. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa rozsudkom, ktorý verejne

vyhlásil ( ) s tým, že termín verejného vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke www.nsud.sk ( ).

4

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore

alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Podľa vo veciach uvedených v môže súd rozhodnúť

rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení

sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza

rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie

správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd

dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní

pred správnym orgánom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou

je aj administratívny spis žalovaného, zistil, že prvostupňový správny orgán OR PZ, ODI

v Žiline rozhodnutím č. ORP-P-1076/ODI-2009-II zo dňa 18. augusta 2009 uznal žalobcu

vinným zo spáchania priestupku podľa a

o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 07. augusta 2009 o 23:33 hod. po požití

alkoholu viedol osobné motorové vozidlo VW Golf, ev.č. Z. v Ž. – S., po Rajčianskej

ulici smere jazdy od pohostinstva „Pri Rajčianke“, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou

polície. Pri vykonaní dychovej skúšky mu bolo namerané 0,31 mg/l alkoholu v krvi a žalobca

pri sebe nemal platný doklad predpísaný zákonom – vodičský preukaz. Skutkovo v odvolaní

žalobca namietal, že ide o málo frekventovanú cestu, a že jazda mala trvať maximálne 200

metrov po ceste, ktorá slúži len pre obyvateľov časti S., nebola spôsobená žiadna nehoda,

pričom žalobca vodičský preukaz nutne potrebuje, a preto žiadal o skrátenie zákazu činnosti

na polovicu. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. p. KRP-117/KDI-SK-

2009 zo dňa 24. októbra 2009.

5

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v danej veci

odvolací súd s ohľadom na obsah podaného odvolania žalovaného v prvom rade posudzoval,

či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

S ohľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa uloženej sankcie – zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom,

ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim

pravidlám spravodlivého procesu. V neposlednom rade podľa posudzoval,

či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle

ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku a či nevybočilo z jeho medzí.

Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný a zhodne aj prvostupňový správny

orgán vykonali v konaní náležité dokazovanie. Pri hodnotení dôkazov vychádzali jednak

zo záznamu o priestupku zo dňa 07.08.2009, ako aj z karty vodiča - žalobcu, ktorá v súvislosti

dôkazmi podporovala záver, že žalobca sa opakovane v priebehu jedného roka dopustil

rovnakého priestupku – riadenia vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom pri rozhodovaní

o priestupku žalobcu postupovali správne orgány podľa vyšetrovacieho princípu, v ktorom

priestupkové a správne orgány rešpektovali procesné práva obvineného z priestupku,

základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (uverejnený v Zbierke ), ktorý zaručuje právo na spravodlivý

proces.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán si pre svoje rozhodnutie zadovážil

dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností

vyvodil aj správny záver vo veci. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu

bolo náležite preukázané, že žalobca sa dopustila priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu

tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach. Z kontroly na alkohol vykonanej

u žalobcu dňa 07. augusta 2009 o 23:33 hod. prístrojom Alcotest Dräger vyplynulo, že v čase

kontroly policajnou hliadkou mal v krvi 0,31mg/l alkoholu v krvi a nemal pri sebe vodičský

preukaz, pričom priestupku spočívajúceho v tom, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu

sa podľa záznamu v karte vodiča dopustil v priebehu roka opakovane, keď dňa

04. októbra 2008 viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený trest zákazu

činnosti na 2 mesiace a pokuta 9.000 Sk. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je správny

aj záver žalovaného, že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne

zisteného skutočného stavu veci a dospeli k správnym právnym záverom a preto vychádzajúc

z pripojeného spisového materiálu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis správneho

6

orgánu, dospel k záveru, že názor súdu prvého stupňa o tom, že správne orgány

nerešpektovali pri ukladaní sankcie zásadu zákonnosti nie je dôvodná.

Uložené sankcie podľa odvolacieho súdu nevybočujú z bežného rámca správnej úvahy

a tieto sankcie spĺňajú zákonné kritériá pre ich uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili

správne všetky okolnosti dôležité pre posúdenie výšky sankcie a teda použitie moderačného

pravidla súdu podľa vôbec neprichádzalo do úvahy a to jednak z dôvodov

uvedených vyššie, ako aj z dôvodu, že toto moderačné oprávnenie súdu sa vzťahuje iba

na prípady peňažných plnení a peňažných sankcií a nie na ten druh sankcie, na který

ho aplikoval súd, teda na sankciu spočívajúcu v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo,

keďže nejde o sankciu peňažnej povahy.

S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj na výrok rozsudku odvolacieho súdu preto

považoval súd odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa začatia plynutia sankcie – zákazu

činnosti za zjavne neopodstatnenú.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil

podľa rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. -41 zo dňa

22. júna 2010 tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1

v spojení s a neúspešnému žalobcovi ich náhradu

nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. novembra 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková