Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d8/364089.269dac.pdf
PDF · 114.08 KB
No categories available
1Nc/63/2010
Najvyšší súd 1 Nc 63/2010 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. B., bytom B.,
zastúpeného JUDr. R. A., advokátom so sídlom B., proti ţalovaným 1/ JUDr. V. P., sudkyne
Okresného súdu Vranov nad Topľou s prerušeným výkonom funkcie, podpredsedníčke vlády
a ministerke spravodlivosti vlády Slovenskej republiky, Bratislava, Ţupné nám. 13,
2/ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Ţupné nám. 13,
3/ Národnej rade Slovenskej republiky, Bratislava, Mudroňova 1, o ochranu osobnosti,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 144/2010 a na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 9 Nc 18/2010, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu
v Košiciach z prejednávania a rozhodovania vo veci, takto
rozhodol:
1. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, JUDr. E. F., JUDr. M. S., JUDr. J. S. M.,
JUDr. L. D., JUDr. E. B., JUDr. L. B., JUDr. D. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A. Č.,
JUDr. M. D., JUDr. A. Ď., JUDr. Š. F., Mgr. D. F., Mgr. J. F., Mgr. M. H., JUDr. Z. H.,
JUDr. M. H., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. Ch., JUDr. J. J., JUDr. O. J., JUDr. J. K.,
JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. M. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. J. K., JUDr. J. M.,
JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A. M., JUDr.V. M., JUDr. S. M., JUDr. D. M., JUDr. P. N.,
JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J. S., JUDr. D. S., JUDr. J. S.,
JUDr. E. S.,, JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š., JUDr. P. T., JUDr. P. T., JUDr. J. V.,
JUDr. G. V., JUDr. T. V., JUDr. I. V., JUDr. F. Z. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn. 9 NcC 18/2010 (vec Okresného
súdu Košice II sp. zn. 42 C 144/2010 ) .
2. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. B., JUDr. V. B., JUDr. J. T.,
s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn.
9 NcC 18/2010 (vec Okresného súdu Košice II sp. zn.42 C 144/2010 ).
O d ô v o d n e n i e
V konaní o nesúhlase Okresného súdu Košice II s postúpením veci predsedníčka
senátu JUDr. E. F. a ďalší členovia senátu JUDr. M. S., JUDr. J. S. M., JUDr. L. D., ktorý má
vec prejednať a rozhodnúť oznámili, ţe sa cítia byť zaujatí pre ich kolegiálny vzťah
k manţelke ţalobcu, ktorá je sudkyňou Krajského súdu v Košiciach. Vo veci sa vyjadrili tieţ
ďalší sudcovia Krajského súdu v Košiciach a následne bol spis predloţený Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods.1 O.s.p., teda posúdenie, či sudcovia
Krajského súdu v Košiciach sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na
tomto súde vedená pod sp. zn. 9 NcC 18/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v
iných veciach.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,
v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom
účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod 2/.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu na
prejednávanej veci alebo taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom,
ktorý pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na
vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov: JUDr. E. F., JUDr. M. S.,
JUDr. J. S. M., JUDr. L. D., JUDr. E. B., JUDr. L. B., JUDr. D. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č.,
JUDr. A. Č., JUDr. M. D., JUDr. A. Ď., JUDr. Š. F., Mgr. D. F., Mgr. J. F., Mgr. M. H.,
JUDr. Z. H., JUDr. M. H., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. Ch., JUDr. J. J., JUDr. O. J.,
JUDr. J. K., JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. M. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. J. K.,
JUDr. J. M., JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A.M., JUDr. V. M., JUDr. S. M., JUDr. D. M.,
JUDr. P. N., JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J. S., JUDr. D. S.,
JUDr. J. S., JUDr. E. S., JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š., JUDr. P. T., JUDr. P. T.,
JUDr. J.a V., JUDr. G. V., JUDr. T.V., JUDr. I. V., JUDr. F. Z. zistil, ţe vo svojich
vyjadreniach uviedli, ţe sa cítia byť zaujatí z dôvodu, ţe manţelku ţalobcu osobne poznajú, je
ich kolegyňou, resp. by mohli z tohto dôvodu vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti. Tieţ
zistil, ţe sudcovia JUDr. Ľ. B., JUDr. V. B., JUDr. J. T. vo svojom vyjadrení potvrdili
existenciu blízkeho vzťahu k účastníkovi konania ( príbuzenský vzťah, priateľstvo ).
Rovnako zistil, ţe sudcovia JUDr. M. G., JUDr. V. H., PhD. JUDr. E. K., JUDr. V. K., JUDr.
V. M., JUDr. M. M., JUDr. Š. S., JUDr. Z. Š., JUDr. A. T., JUDr. L. T. uviedli, ţe zaujatí
nie sú.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade celkom splnené.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných veci pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor‘‘) je
garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
Súvislosťou medzi súdom, ktorý je zaloţený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to
vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru ( „kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor
v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj pravo na zákonného sudcu.
Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne
vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá
je uvedená ústavným zákonom c. 23/1991 Zb., ďalej len „listina“; čl.. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články
dávajú kaţdému moţnosť (právo) domáhať sa /zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne
/Slovenskej republiky/]. do ktorého tieţ zahrnuje aj právo na to, aby právna vec účastníka
nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; cl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články
postulujú, ţe nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi a ţe príslušnosť súdu ustanoví
zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu
(totoţný zámer) na sudcovskú nezávislost‘ a právo na zákonného sudcu s právnym reţimom
podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemoţno vidieť
zásadnú odlišnosť). Potom platí, ţe v určitej právnej veci má rozhodovať‘ nezávislý
a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom prace príslušného súdu
a tento zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný
zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,
ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,
aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol
zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu
umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení
hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca
( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Nc 26/2010 ).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tieţ zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí
sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done")], nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu
51 Nc 63/2010
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to moţno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce
osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, zaloţené na existencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto
k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môţe dôjsť len vtedy, keď ich vzťah
k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, ţe nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,
nález č. 98, str. 11).
JUDr. Ľ. B. – manţelka ţalobcu pre príbuzenský vzťah je bez ďalšieho vylúčená
z prejednania a rozhodovania danej veci. Z rozhodovania sú rovnako vylúčení aj ďalší
sudcovia Krajského súdu v Košiciach uvedení vo výroku 2. tohto rozhodnutia, t.j. JUDr. V.
B., JUDr. J. T., ktorí vo svojich vyjadreniach uviedli, ţe sa cítia byť zaujatí pre svoj
priateľský vzťah k ţalovanej 1. Táto existencia blízkeho vzťahu k účastníkovi konania
( priateľstva ), teda vzťahu, ktorý je relevantný z hľadiska ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. totiţ
zakladá dôvod, pre ktorý moţno mať pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.
Sudcovia uvedení v bode 1. tohto rozhodnutia, t.j. JUDr. E. F., JUDr. M. S., JUDr. J.
S. M., JUDr. L. D., JUDr. E. B., JUDr. L. B., JUDr. D. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A.
Č., JUDr. M.k D., JUDr. A. Ď., JUDr. Š. F., Mgr. D. F., Mgr. J. F., Mgr. M. H., JUDr. Z. H.,
JUDr. M. H., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. C., JUDr. J. J., JUDr. O. J., JUDr. J. K.,
JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. M. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. J. K., JUDr. J. M.,
JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A. Ma., JUDr.V. M., JUDr. S. M., JUDr. D. M., JUDr. P.
N., JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J.S., JUDr. D. S., JUDr. J. S.,
JUDr. E. S.,, JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š., JUDr. P. T. JUDr. Peter Tutko, JUDr. J.
V., JUDr. G. V., JUDr. T. V., JUDr. I. V., JUDr. F. Z., ktorí pre svoje vylúčenie uviedli iba tú
skutočnosť, ţe manţelku ţalobcu JUDr. Ľ. B. poznajú ako kolegyňu a prichádzajú s ňou
pracovne do kontaktu, táto skutočnosť dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci nezakladá. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ opakovane vo svojich
rozhodnutiach zdôraznil, ţe subjektívnej zaujatosti odvodzovanej len z profesionálneho, resp.
kolegiálneho vzťahu k účastníčke ako sudkyni vykonávajúcej svoju funkciu na tom istom
súde ( v danom prípade o takýto prípad však nejde), chýba objektívny základ na konštatovanie
zaujatosti, pretoţe vzájomné vzťahy medzi účastníkmi sú zaloţené na profesionálnosti
a kolegialite a len v prípade ak rámec týchto vzájomných vzťahov prerástol rámec rýdzo
profesionálny a nadobudol charakter bliţšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť
vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda by išlo o dôvod pre vylúčenie
sudcu z prejdnávania a rozhodovania veci.
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil u sudcov Krajského súdu
v Košiciach uvedených v bode 1. ţiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.
relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa rozvrhu práce pripadla na
rozhodnutie, nevyplývajú ţiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej
republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1
druhá veta O.s.p. tak, ţe označení sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci.
Pokiaľ išlo o sudcov Krajského súdu v Košiciach uvedených v bode 2. existencia
blízkeho vzťahu k účastníkovi konania ( príbuzenský pomer, priateľstvo ) zakladá dôvod, pre
ktorý moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode
2. tohto uznesenia.
O sudcoch JUDr. M. G., JUDr. V. H., PhD., JUDr. E. K., JUDr. V. K., JUDr. V.
M., JUDr. M. M., JUDr. Š. S., JUDr. Z. Š., JUDr. A. T., JUDr. L. T. osobitne nerozhodol,
pretoţe vo svojich vyjadreniach neoznámili ţiadnu skutočnosť vo vzťahu k prejednávanej
veci, k účastníkom, resp. ich zástupcom pre ktorú by boli vylúčení.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18.novembra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta