Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/255/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. D., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ U., a.s., so sídlom v B.,

2/ P. M., bývajúcemu v P., 3/ M. J., bývajúcej v P., 4/ maloletej B. J., narodenej X.,

5/ maloletej A. J., narodenej X., ţalované 4/ a 5/ zastúpené matkou B. J. a bývajúce

u matky v P., 6/ B. J., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. M. M., advokátom so sídlom v P.,

7/ JUDr. J. J., bývajúcemu v P., 8/ JUDr. I. J., bývajúcej v P., o neplatnosť kúpnej

zmluvy, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , na dovolanie

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 29. mája 2007 č.k. -146 ţalobu,

ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzavretá 22. novembra 2001 medzi

A. D. a J. D. ako predávajúcimi a ţalovanými ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti v katastrálnom území P. zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –

22

zastavaná plocha vo výmere 569 m, parcela č. X. – záhrady vo výmere 197 m

a prevádzková budova súpisného čísla X. postavená na parcele č. X. (ďalej len

„nehnuteľnosti“), vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v Prešove, Správou

katastra Poprad 12. februára 2002 pod č. V., je neplatná, zamietol. Súčasne ţalobkyni uloţil

2

povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/ a 7/ trovy konania po 804 Sk kaţdému; ostatným

účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe

ţalobkyňa a ţalovaný 1/ uzavreli 8. apríla 1993 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol

ţalobkyni poskytnutý strednodobý úver vo výške 2 165 000 Sk, ktorý bol zabezpečený

záloţným právom k nehnuteľnostiam, pričom zmluvné strany si dohodli ako spôsob realizácie

záloţného práva predať nehnuteľnosti na verejnej draţbe alebo prostredníctvom spoločnosti,

ktorá má predaj v predmete podnikania. Keďţe ţalobkyňa si neplnila povinnosti v zmysle

úverovej zmluvy, ţalovaný 1/ pristúpil k realizácii záloţného práva a v mene ţalovanej 1/ ako

predávajúci uzavrel s P. M., J. J., B. J., JUDr. J. J. a JUDr. I. J. ako kupujúcimi kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie označené nehnuteľnosti a ktorej určenia neplatnosti sa

ţalobkyňa domáha. Ţalobu zamietol jednak z dôvodu, ţe z vykonaného dokazovania

nevyplýva, ţe by pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy došlo k porušeniu § 37 Občianskeho

zákonníka, nakoľko ţalovaný 1/ ako záloţný veriteľ pristúpil k realizácii záloţného práva

v súlade s podmienkami dohodnutými v záloţnej zmluve (čl. 3/ záloţnej zmluvy) a jeho

postup bol v súlade aj s , ako i z dôvodov, ţe nezistil, ţe by

ţalobkyňa mala na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle § 80

písm. c/ , ako i ţe ţalovaní nie sú v súčasnej dobe vedení v katastri nehnuteľností ako

vlastníci sporných nehnuteľností; ako ich vlastníci sú vedení J. Š. a D. Š.. O trovách konania

rozhodol poukazom na ustanovenia ods. l

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. mája 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého

stupňa, o správnosti ktorých nemal pochybností. Uviedol, ţe v konaní o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy musia byť jeho účastníkmi všetci, ktorí kúpnu zmluvu uzavreli, nakoľko

rozsudok sa má týkať všetkých účastníkov tohto právneho vzťahu ( ); ak

tomu tak nie je, musí byť ţaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá. Keďţe

v danom prípade kúpnu zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa domáha, uzavrel ako

predávajúci okrem ţalobkyne aj jej manţel J. D., ktorého ţalobkyňa v ţalobe neoznačila ako

účastníka konania, nemôţe byť takáto ţaloba pre nedostatok vecnej legitimácie úspešná. Preto

odvolací súd povaţoval zamietajúci výrok rozsudku prvostupňového súdu za vecne správny.

Návrhu ţalobkyne o rozšírenie počtu účastníkov konania na strane ţalobcu o J. D., ktorý

ţalobkyňa urobila aţ v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd nevyhovel z dôvodu, ţe

v odvolacom konaní nemoţno pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník, nakoľko

3

takýto postup v odvolacom konaní priamo vylučuje ustanovenie Výrok

o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil ods. l a ods. l

s poukazom na to, ţe ţalovaní ako v odvolacom konaní úspešní účastníci nepodali návrh na

náhradu trov konania ( ods. l ).

Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom namietala, ţe

postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ ako i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedla, ţe súd

prvého stupňa nerozhodol o jej návrhu z 3. apríla 2003, ktorým navrhla, aby súd postupom

podľa pripustil, aby namiesto pôvodných kupujúcich vstúpili do konania J. Š. a D.

Š., ktorým pôvodní kupujúci nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, odpredali,

konal ďalej s pôvodne označenými účastníkmi, pričom odvolací súd toto procesné pochybenie

nenapravil. Ďalej odvolaciemu súdu vyčítala, ţe nesprávne zhodnotil situáciu v tom smere, ţe

účastníkom konania má byť aj jej manţel J. D. ako ďalší z predávajúcich, ako i ţe vo veci

rozhodol na základe iných dôvodov, neţ boli uvedené v odvolaní a ţe rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil z iného právneho dôvodu. Ţiadala preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.

Ostatní ţalovaní sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

V danom prípade by dovolanie ţalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by

konanie na súdoch niţších stupňov bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je samo tvrdenie účastníka,

ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe konanie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za dôsledok

odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať.

Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namieta nesprávny postup odvolacieho súdu, keď

v odvolacom konaní nevyhovel jej návrhu na pripustenie J. D. do konania na strane ţalobcu,

dovolací súd zistil, ţe postup odvolacieho súdu bol správny, ktorý bol v súlade s § 216 ods. 1

, nakoľko pre odvolacie konanie neplatí ustanovenie ods. l upravujúce

pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, a to bez ohľadu na to, či má takto pristúpiť do

konania druhý z manţelov (viď aj R 35/1966). Preto odvolací súd takýmto postupom, ktorý je

v súlade so zákonom, sa nedopustil ţiadnej z vád konania uvedených v ,

existencia ktorej by v danom prípade zakladala prípustnosť dovolania.

Ohľadne ďalšej námietky ţalobkyne, ţe súdy nerozhodli o jej návrhu z 3. apríla 2003,

ktorým navrhla, aby súd postupom podľa pripustil, aby namiesto pôvodných

kupujúcich vstúpili do konania J. Š. a D. Š., ktorým pôvodní kupujúci nehnuteľnosti, ktoré

boli predmetom kúpnej zmluvy, odpredali, dovolací súd túto námietku taktieţ nepovaţuje za

6

opodstatnenú. Z tvrdenia ţalobkyne uvedeného v dovolaní totiţ jednoznačne vyplýva, ţe tento

návrh podala vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. , a nie v konaní, ktoré

sa začalo na základe ňou podanej protiţaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

z 27. novembra 2001, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2003

sp. zn. vylúčená na samostatné konanie (ktoré je predmetom tohto dovolacieho

prieskumu), o vylúčení ktorej vedela doručením uznesenia právnemu zástupcovi 27. marca

2003. Ţalobkyňa v priebehu celého konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (2003 –

2007) ňou pôvodne určený okruh účastníkov na strane ţalovanej nezmenila, či uţ návrhom

podaným písomne alebo ústne do zápisnice, a to napriek tomu, ţe ţalovaní J. J. a B. J. na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom 31. mája 2005 uskutočneného za

prítomnosti zástupcu ţalobkyne uviedli, ţe nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej

zmluvy odpredali Š. (č.l. 74 a 75 spisu) a ţalovaní JUDr. J. J. a JUDr. I. J. túto skutočnosť

uviedli v písomnom podaní z 9. mája 2005 (č.l. 80 spisu). V sporovom konaní určuje okruh

účastníkov konania ten, kto podal návrh na začatie konania (ţalobu, resp. protiţalobu). Pokiaľ

ţalobca nesprávne označí okruh účastníkov konania, znáša sám dôsledky, ţe uplatnené

hmotné právo malo byť uplatnené proti niekomu iného neţ proti označenému ţalovanému

(ţalovaným) a v konečnom dôsledku sa vystavuje riziku zamietnutia ţaloby; súd nemá

v tomto smere poučovaciu povinnosť v zmysle

Pre posúdenie námietky ţalobkyne uvedenej v dovolaní, ţe postupom odvolacieho

súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle aj tým, ţe

odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď rozsudok potvrdil

z dôvodu, ţe účastníkom konania mal byť aj J. D., bolo podľa dovolacieho súdu podstatné

posúdenie, či odvolací súd, v porovnaní so súdom prvého stupňa, zaloţil svoj rozsudok na

právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa.

O iné právne posúdenie veci či určitej právnej otázky odvolacím súdom ide vtedy, ak

odvolací súd na zistený skutkový stav aplikuje iný právny predpis neţ aplikoval súd prvého

stupňa alebo právny predpis vyloţí inak neţ súd prvého stupňa.

Z porovnania odôvodnení rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva,

ţe obidva súdy pri právnom posúdení skutkového stavu, ktorý nebol zmenený v odvolacom

konaní, zhodne dospeli k záveru o nedostatku vecnej legitimácie. Skutočnosť, ţe súd prvého

stupňa nedostatok vecnej legitimácie videl v tom, ţe v čase rozhodovania ţalobkyňou

označení ţalovaní uţ neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,

určenia neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa domáha, a odvolací súd v tom, ţe účastníkom konania

nebol J. D., ktorý ako jeden z kupujúcich uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so zdôraznením,

ţe pokiaľ nie sú účastníkmi konania o určenie neplatnosti zmluvy všetci účastníci zmluvy,

ktorí ju uzavreli, nemôţe byť ţalobe vyhovené, nemoţno povaţovať za takú zmenu právneho

posúdenia veci odvolacím súdom ohľadne skutočnosti dôleţitej pre posúdenie veci, ktorá by

bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu pre existenciu vady v zmysle § 237

písm. f/ Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe i keby bol (prípadne) právny

záver súdov niţších stupňov o nedostatku vecnej legitimácie nesprávny, nemala by táto

skutočnosť za následok procesnú vadu konania v zmysle ; ich

rozhodnutia by spočívali na nesprávnom právnom posúdení vecí, ktorý dovolací dôvod však

v danom prípade neprichádza do úvahy (viď výklad uvedený niţšie).

Z dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa má výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci

zo strany odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený

skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada

konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle I keby tvrdenia

dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní uvádza, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle

, dovolací súd uvádza, ţe tento relevantný dovolací dôvod môţe

byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní, avšak ani predmetná procesná

vada ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania ţalobkyne. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd úspešným účastníkom nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. novembra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková