Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
922/365257.23e7b3.pdf
PDF · 116.42 KB
No categories available
3Cdo/255/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 255/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. D., bývajúcej v P.,
zastúpenej JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ U., a.s., so sídlom v B.,
2/ P. M., bývajúcemu v P., 3/ M. J., bývajúcej v P., 4/ maloletej B. J., narodenej X.,
5/ maloletej A. J., narodenej X., ţalované 4/ a 5/ zastúpené matkou B. J. a bývajúce
u matky v P., 6/ B. J., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. M. M., advokátom so sídlom v P.,
7/ JUDr. J. J., bývajúcemu v P., 8/ JUDr. I. J., bývajúcej v P., o neplatnosť kúpnej
zmluvy, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4 C 192/2004, na dovolanie
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2008 sp. zn. 12 Co 87/2007,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník rozsudkom z 29. mája 2007 č.k. 4 C 192/2004-146 ţalobu,
ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzavretá 22. novembra 2001 medzi
A. D. a J. D. ako predávajúcimi a ţalovanými ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území P. zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –
22
zastavaná plocha vo výmere 569 m, parcela č. X. – záhrady vo výmere 197 m
a prevádzková budova súpisného čísla X. postavená na parcele č. X. (ďalej len
„nehnuteľnosti“), vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v Prešove, Správou
katastra Poprad 12. februára 2002 pod č. V., je neplatná, zamietol. Súčasne ţalobkyni uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/ a 7/ trovy konania po 804 Sk kaţdému; ostatným
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe
ţalobkyňa a ţalovaný 1/ uzavreli 8. apríla 1993 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol
ţalobkyni poskytnutý strednodobý úver vo výške 2 165 000 Sk, ktorý bol zabezpečený
záloţným právom k nehnuteľnostiam, pričom zmluvné strany si dohodli ako spôsob realizácie
záloţného práva predať nehnuteľnosti na verejnej draţbe alebo prostredníctvom spoločnosti,
ktorá má predaj v predmete podnikania. Keďţe ţalobkyňa si neplnila povinnosti v zmysle
úverovej zmluvy, ţalovaný 1/ pristúpil k realizácii záloţného práva a v mene ţalovanej 1/ ako
predávajúci uzavrel s P. M., J. J., B. J., JUDr. J. J. a JUDr. I. J. ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie označené nehnuteľnosti a ktorej určenia neplatnosti sa
ţalobkyňa domáha. Ţalobu zamietol jednak z dôvodu, ţe z vykonaného dokazovania
nevyplýva, ţe by pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy došlo k porušeniu § 37 Občianskeho
zákonníka, nakoľko ţalovaný 1/ ako záloţný veriteľ pristúpil k realizácii záloţného práva
v súlade s podmienkami dohodnutými v záloţnej zmluve (čl. 3/ záloţnej zmluvy) a jeho
postup bol v súlade aj s § 299 Obchodného zákonníka, ako i z dôvodov, ţe nezistil, ţe by
ţalobkyňa mala na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., ako i ţe ţalovaní nie sú v súčasnej dobe vedení v katastri nehnuteľností ako
vlastníci sporných nehnuteľností; ako ich vlastníci sú vedení J. Š. a D. Š.. O trovách konania
rozhodol poukazom na ustanovenia § 142 ods. l O.s.p.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. mája 2008
sp. zn. 12 Co 87/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého
stupňa, o správnosti ktorých nemal pochybností. Uviedol, ţe v konaní o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy musia byť jeho účastníkmi všetci, ktorí kúpnu zmluvu uzavreli, nakoľko
rozsudok sa má týkať všetkých účastníkov tohto právneho vzťahu (§ 159 ods. 2 O.s.p.); ak
tomu tak nie je, musí byť ţaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá. Keďţe
v danom prípade kúpnu zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa domáha, uzavrel ako
predávajúci okrem ţalobkyne aj jej manţel J. D., ktorého ţalobkyňa v ţalobe neoznačila ako
účastníka konania, nemôţe byť takáto ţaloba pre nedostatok vecnej legitimácie úspešná. Preto
odvolací súd povaţoval zamietajúci výrok rozsudku prvostupňového súdu za vecne správny.
Návrhu ţalobkyne o rozšírenie počtu účastníkov konania na strane ţalobcu o J. D., ktorý
ţalobkyňa urobila aţ v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd nevyhovel z dôvodu, ţe
v odvolacom konaní nemoţno pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník, nakoľko
takýto postup v odvolacom konaní priamo vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. Výrok
o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p.
s poukazom na to, ţe ţalovaní ako v odvolacom konaní úspešní účastníci nepodali návrh na
náhradu trov konania (§ 151 ods. l O.s.p.).
Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom namietala, ţe
postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ako i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedla, ţe súd
prvého stupňa nerozhodol o jej návrhu z 3. apríla 2003, ktorým navrhla, aby súd postupom
podľa § 92 O.s.p. pripustil, aby namiesto pôvodných kupujúcich vstúpili do konania J. Š. a D.
Š., ktorým pôvodní kupujúci nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, odpredali,
konal ďalej s pôvodne označenými účastníkmi, pričom odvolací súd toto procesné pochybenie
nenapravil. Ďalej odvolaciemu súdu vyčítala, ţe nesprávne zhodnotil situáciu v tom smere, ţe
účastníkom konania má byť aj jej manţel J. D. ako ďalší z predávajúcich, ako i ţe vo veci
rozhodol na základe iných dôvodov, neţ boli uvedené v odvolaní a ţe rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil z iného právneho dôvodu. Ţiadala preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu je vecne správne a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.
Ostatní ţalovaní sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa
§ 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
V danom prípade by dovolanie ţalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by
konanie na súdoch niţších stupňov bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah
dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku)
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré
vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto
ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je samo tvrdenie účastníka,
ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou
z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe konanie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký
vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za dôsledok
odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať.
Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namieta nesprávny postup odvolacieho súdu, keď
v odvolacom konaní nevyhovel jej návrhu na pripustenie J. D. do konania na strane ţalobcu,
dovolací súd zistil, ţe postup odvolacieho súdu bol správny, ktorý bol v súlade s § 216 ods. 1
O.s.p., nakoľko pre odvolacie konanie neplatí ustanovenie § 92 ods. l O.s.p. upravujúce
pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, a to bez ohľadu na to, či má takto pristúpiť do
konania druhý z manţelov (viď aj R 35/1966). Preto odvolací súd takýmto postupom, ktorý je
v súlade so zákonom, sa nedopustil ţiadnej z vád konania uvedených v § 237 O.s.p.,
existencia ktorej by v danom prípade zakladala prípustnosť dovolania.
Ohľadne ďalšej námietky ţalobkyne, ţe súdy nerozhodli o jej návrhu z 3. apríla 2003,
ktorým navrhla, aby súd postupom podľa § 92 O.s.p. pripustil, aby namiesto pôvodných
kupujúcich vstúpili do konania J. Š. a D. Š., ktorým pôvodní kupujúci nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, odpredali, dovolací súd túto námietku taktieţ nepovaţuje za
opodstatnenú. Z tvrdenia ţalobkyne uvedeného v dovolaní totiţ jednoznačne vyplýva, ţe tento
návrh podala vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Cb 338/2000, a nie v konaní, ktoré
sa začalo na základe ňou podanej protiţaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
z 27. novembra 2001, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2003
sp. zn. 4 Cb 338/2000 vylúčená na samostatné konanie (ktoré je predmetom tohto dovolacieho
prieskumu), o vylúčení ktorej vedela doručením uznesenia právnemu zástupcovi 27. marca
2003. Ţalobkyňa v priebehu celého konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (2003 –
2007) ňou pôvodne určený okruh účastníkov na strane ţalovanej nezmenila, či uţ návrhom
podaným písomne alebo ústne do zápisnice, a to napriek tomu, ţe ţalovaní J. J. a B. J. na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom 31. mája 2005 uskutočneného za
prítomnosti zástupcu ţalobkyne uviedli, ţe nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy odpredali Š. (č.l. 74 a 75 spisu) a ţalovaní JUDr. J. J. a JUDr. I. J. túto skutočnosť
uviedli v písomnom podaní z 9. mája 2005 (č.l. 80 spisu). V sporovom konaní určuje okruh
účastníkov konania ten, kto podal návrh na začatie konania (ţalobu, resp. protiţalobu). Pokiaľ
ţalobca nesprávne označí okruh účastníkov konania, znáša sám dôsledky, ţe uplatnené
hmotné právo malo byť uplatnené proti niekomu iného neţ proti označenému ţalovanému
(ţalovaným) a v konečnom dôsledku sa vystavuje riziku zamietnutia ţaloby; súd nemá
v tomto smere poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 O.s.p.
Pre posúdenie námietky ţalobkyne uvedenej v dovolaní, ţe postupom odvolacieho
súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. aj tým, ţe
odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď rozsudok potvrdil
z dôvodu, ţe účastníkom konania mal byť aj J. D., bolo podľa dovolacieho súdu podstatné
posúdenie, či odvolací súd, v porovnaní so súdom prvého stupňa, zaloţil svoj rozsudok na
právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa.
O iné právne posúdenie veci či určitej právnej otázky odvolacím súdom ide vtedy, ak
odvolací súd na zistený skutkový stav aplikuje iný právny predpis neţ aplikoval súd prvého
stupňa alebo právny predpis vyloţí inak neţ súd prvého stupňa.
Z porovnania odôvodnení rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva,
ţe obidva súdy pri právnom posúdení skutkového stavu, ktorý nebol zmenený v odvolacom
konaní, zhodne dospeli k záveru o nedostatku vecnej legitimácie. Skutočnosť, ţe súd prvého
stupňa nedostatok vecnej legitimácie videl v tom, ţe v čase rozhodovania ţalobkyňou
označení ţalovaní uţ neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,
určenia neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa domáha, a odvolací súd v tom, ţe účastníkom konania
nebol J. D., ktorý ako jeden z kupujúcich uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so zdôraznením,
ţe pokiaľ nie sú účastníkmi konania o určenie neplatnosti zmluvy všetci účastníci zmluvy,
ktorí ju uzavreli, nemôţe byť ţalobe vyhovené, nemoţno povaţovať za takú zmenu právneho
posúdenia veci odvolacím súdom ohľadne skutočnosti dôleţitej pre posúdenie veci, ktorá by
bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu pre existenciu vady v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe i keby bol (prípadne) právny
záver súdov niţších stupňov o nedostatku vecnej legitimácie nesprávny, nemala by táto
skutočnosť za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; ich
rozhodnutia by spočívali na nesprávnom právnom posúdení vecí, ktorý dovolací dôvod však
v danom prípade neprichádza do úvahy (viď výklad uvedený niţšie).
Z dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa má výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci
zo strany odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený
skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada
konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je
relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších
stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia
dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),
dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní uvádza, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe tento relevantný dovolací dôvod môţe
byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní, avšak ani predmetná procesná
vada ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti
dovolania ţalobkyne. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešným účastníkom nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková