Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndz/5/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a.s., S., proti

žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2010/008954-2.1, O-49/2010 zo dňa 29.4.2010, vo

veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , o námietke zaujatosti

vznesenej žalobcom, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. E. nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou

.

O d ô v o d n e n i e :

V predmetnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline vzniesol žalobca

podaním zo dňa 15.10.2010, predloženým krajskému súdu dňa 18.10.2010, námietku

zaujatosti proti konajúcej sudkyni JUDr. E.Č., s odôvodnením, že sudkyňa je vlastníkom bytu

v bytovom dome, ktorý až do 30.9.2010 spravoval žalobca a JUDr. Č. dňa 20.7.2010 podala

reklamáciu vyúčtovania za rok 2009, ktoré žalobca vyhotovil, pričom o reklamácii nebolo do

15.10.2010 ešte rozhodnuté.

JUDr. E.Č. sa k námietke zaujatosti vyjadrila dňa 28.10.2010 tak, že sa vo veci necíti

byť zaujatá. Uviedla, že za rok 2009 podala reklamáciu, ku ktorej sa žalobca vyjadril

a neakceptoval ju a teda z jeho strany bolo reklamačné konanie skončené. Sudkyňa

zdôraznila, že so žalobcom nie je v žiadnom súdnom spore, ako aj to, že počas desiatich

rokov, čo žalobca vykonával správu jej bytu, nemala pre tento vzťah dôvod voči žalobcovi

byť zaujatá v sporoch, ktoré dovtedy riešila a nie je zaujatá ani teraz. Poukázala na to,

že v Žiline je 90% sudcov, ktorí majú byt v tomto meste a jeho správcom je buď žalobca

2

alebo OSBD Žilina, čo sú dve hlavné správcovské spoločnosti v Žiline, ovládajúce takmer

celý trh a teda skoro každý sudca v Žiline by potom musel byť vo veci žalobcu zaujatý.

Podľa sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti (ods. 1).

Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho

stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (ods. 2)

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť námietku

zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť (ods. 1).

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom

pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (ods. 2)

Podľa súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti

do desiatich dní od jej podania nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne

do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte.

Požiadavka nestrannosti súdu (sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1

ako aj z Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a cit. ustanovení

. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a strannosti.

Možnú existenciu hore uvedeného vzťahu zaujatosti majú vnútroštátne súdy v zmysle

ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti

Belgicku) preverovať zo subjektívneho ako aj z objektívneho hľadiska.

3

Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, že preverovanie subjektívneho hľadiska

vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho sudcu k veci, účastníkom alebo

k ich zástupcom. Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký sudca, ktorý je podľa svojho

vedomia a svedomia nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch)

v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie

ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý

rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda

predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V prípade, že sudca

jednoznačne a nespochybňujúcim spôsobom vyjadril svoje vnútorné presvedčenie o svojej

nestrannosti, potom sa jeho nestrannosť neustále predpokladá až do okamihu predloženia

dôkazu opaku.

Z obsahu spisu sp. zn. a najmä z vyjadrenia sudkyne samotnej,

nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by mohli čo aj len podporiť mienku žalobcu, že sudkyni

bráni v prejednaní tejto veci jej zaujatosť. Skutočnosť, že žalobca bol správcom bytového

domu, v ktorom bola vlastníčkou bytu aj konajúca sudkyňa, nezakladá žiadne pochybnosti

o jej prípadnej nezaujatosti, najmä ak sa samotná sudkyňa vyjadrila, že sa k žalobcovi

pre tento vzťah necíti byť zaujatá i s ohľadom na to, že už rozhodovala viac vecí, v ktorých

vystupoval žalobca a to v období, počas ktorého žalobca zároveň vykonával správu jej bytu.

Tento záver nemôže spochybniť ani fakt, že konajúca sudkyňa podala vo veci vyúčtovania

za rok 2009 reklamáciu, ktorej žalobca nevyhovel. Predmetom veci vedenej

pod sp. zn. je totiž preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu

práce v Košiciach vo veci porušenia predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci v súvislosti so závažným pracovným úrazom a nie výkon správy bytového domu

a vzťahov, či sporov s touto činnosťou spojených.

Naopak objektívne hľadisko je založené na zistení, či sudca v každom štádiu súdneho

konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti

o tom, že bude v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória

zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy

účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.

4

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúceho o námietke

zaujatosti voči menovanej sudkyni nie sú splnené predpoklady pre vylúčenie sudkyne

z prejednávania predmetnej právnej veci. Z dôvodov uvádzaných žalobcom nevyplýva,

že by zákonná sudkyňa mala vzťah k predmetnej veci resp. k účastníkom, pre ktorý by bolo

možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení námietky

zaujatosti nie sú podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objektívne spôsobilé

vyvolať dojem o názorovej inklinácii zákonnej sudkyne k niektorej z procesných strán

a na základe toho aj o tom, že k prejednávanej veci má vytvorený názor.

Vzťah sudcu konajúceho vo veci je k veci samej a k účastníkom zásadne vzťahom

úradným, charakterizovaným pri výkone sudcovskej funkcie tým, že sudcovia sú nezávislí

a viazaní len zákonom. Iný ako takýto vzťah namietanej sudkyne k účastníkom zistený nebol,

keď z obsahu spisu, ani z vyjadrenia dotknutej sudkyne nevyplýva, že by mala k účastníkom

alebo k veci samej taký osobný vzťah, aký sa predpokladá ako podmienka vylúčenia

v ustanovení .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že sudkyňu krajského súdu

JUDr. E. Č. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 23. novembra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová