Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2b8/365101.2e01f1.pdf
PDF · 97.39 KB
No categories available
1Ndz/5/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Ndz/5/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a.s., S., proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2010/008954-2.1, O-49/2010 zo dňa 29.4.2010, vo
veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/80/2010, o námietke zaujatosti
vznesenej žalobcom, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. E. nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou
O d ô v o d n e n i e :
V predmetnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline vzniesol žalobca
podaním zo dňa 15.10.2010, predloženým krajskému súdu dňa 18.10.2010, námietku
zaujatosti proti konajúcej sudkyni JUDr. E.Č., s odôvodnením, že sudkyňa je vlastníkom bytu
v bytovom dome, ktorý až do 30.9.2010 spravoval žalobca a JUDr. Č. dňa 20.7.2010 podala
reklamáciu vyúčtovania za rok 2009, ktoré žalobca vyhotovil, pričom o reklamácii nebolo do
15.10.2010 ešte rozhodnuté.
JUDr. E.Č. sa k námietke zaujatosti vyjadrila dňa 28.10.2010 tak, že sa vo veci necíti
byť zaujatá. Uviedla, že za rok 2009 podala reklamáciu, ku ktorej sa žalobca vyjadril
a neakceptoval ju a teda z jeho strany bolo reklamačné konanie skončené. Sudkyňa
zdôraznila, že so žalobcom nie je v žiadnom súdnom spore, ako aj to, že počas desiatich
rokov, čo žalobca vykonával správu jej bytu, nemala pre tento vzťah dôvod voči žalobcovi
byť zaujatá v sporoch, ktoré dovtedy riešila a nie je zaujatá ani teraz. Poukázala na to,
že v Žiline je 90% sudcov, ktorí majú byt v tomto meste a jeho správcom je buď žalobca
2
alebo OSBD Žilina, čo sú dve hlavné správcovské spoločnosti v Žiline, ovládajúce takmer
celý trh a teda skoro každý sudca v Žiline by potom musel byť vo veci žalobcu zaujatý.
Podľa § 14 OSP sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti (ods. 1).
Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho
stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (ods. 2)
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).
Podľa § 15a OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť (ods. 1).
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol
dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (ods. 2)
Podľa § 16 ods. 1 OSP súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti
do desiatich dní od jej podania nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne
do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte.
Požiadavka nestrannosti súdu (sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1
ústavy ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a cit. ustanovení
§ 14 OSP. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)
a strannosti.
Možnú existenciu hore uvedeného vzťahu zaujatosti majú vnútroštátne súdy v zmysle
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti
Belgicku) preverovať zo subjektívneho ako aj z objektívneho hľadiska.
3
Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, že preverovanie subjektívneho hľadiska
vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho sudcu k veci, účastníkom alebo
k ich zástupcom. Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký sudca, ktorý je podľa svojho
vedomia a svedomia nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch)
v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie
ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý
rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda
predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V prípade, že sudca
jednoznačne a nespochybňujúcim spôsobom vyjadril svoje vnútorné presvedčenie o svojej
nestrannosti, potom sa jeho nestrannosť neustále predpokladá až do okamihu predloženia
dôkazu opaku.
Z obsahu spisu sp. zn. 20S/80/2010 a najmä z vyjadrenia sudkyne samotnej,
nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by mohli čo aj len podporiť mienku žalobcu, že sudkyni
bráni v prejednaní tejto veci jej zaujatosť. Skutočnosť, že žalobca bol správcom bytového
domu, v ktorom bola vlastníčkou bytu aj konajúca sudkyňa, nezakladá žiadne pochybnosti
o jej prípadnej nezaujatosti, najmä ak sa samotná sudkyňa vyjadrila, že sa k žalobcovi
pre tento vzťah necíti byť zaujatá i s ohľadom na to, že už rozhodovala viac vecí, v ktorých
vystupoval žalobca a to v období, počas ktorého žalobca zároveň vykonával správu jej bytu.
Tento záver nemôže spochybniť ani fakt, že konajúca sudkyňa podala vo veci vyúčtovania
za rok 2009 reklamáciu, ktorej žalobca nevyhovel. Predmetom veci vedenej
pod sp. zn. 20S/80/2010 je totiž preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu
práce v Košiciach vo veci porušenia predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci v súvislosti so závažným pracovným úrazom a nie výkon správy bytového domu
a vzťahov, či sporov s touto činnosťou spojených.
Naopak objektívne hľadisko je založené na zistení, či sudca v každom štádiu súdneho
konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti
o tom, že bude v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória
zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy
účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.
4
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúceho o námietke
zaujatosti voči menovanej sudkyni nie sú splnené predpoklady pre vylúčenie sudkyne
z prejednávania predmetnej právnej veci. Z dôvodov uvádzaných žalobcom nevyplýva,
že by zákonná sudkyňa mala vzťah k predmetnej veci resp. k účastníkom, pre ktorý by bolo
možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení námietky
zaujatosti nie sú podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objektívne spôsobilé
vyvolať dojem o názorovej inklinácii zákonnej sudkyne k niektorej z procesných strán
a na základe toho aj o tom, že k prejednávanej veci má vytvorený názor.
Vzťah sudcu konajúceho vo veci je k veci samej a k účastníkom zásadne vzťahom
úradným, charakterizovaným pri výkone sudcovskej funkcie tým, že sudcovia sú nezávislí
a viazaní len zákonom. Iný ako takýto vzťah namietanej sudkyne k účastníkom zistený nebol,
keď z obsahu spisu, ani z vyjadrenia dotknutej sudkyne nevyplýva, že by mala k účastníkom
alebo k veci samej taký osobný vzťah, aký sa predpokladá ako podmienka vylúčenia
v ustanovení § 14 ods. 1 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že sudkyňu krajského súdu
JUDr. E. Č. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 23. novembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová