Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. J., nar. X., bytom R., zast.: Mgr. P., adv. so

sídlom J., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom

Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.12.2009

č. k. -26, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 02.12.2009 č. k. -26 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi (na účet jeho

právneho zástupcu) náhradu trov konania vo výške 74,61 €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. k. zo dňa 08.03.2006 vydaným podľa § 84

ods. 3 písm. b) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto

2

rozsudku len „“) žalovaný postupom podľa zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu

Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65101023866804/9 – VÚSZ/ DO 2

z 22. októbra 2005, ktorým bol podľa ustanovení a

žalobcovi výsluhový dôchodok znížený od 01. novembra 2005 zo sumy 24.272,– Sk na sumu

22.786,– Sk mesačne, a toto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Podľa v znení účinnom k 22.10.2005 dávka

nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži,

ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Podľa v hore citovanom znení dávka nemocenského

zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži,

alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré

sa už vyplatila.

Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca bol

31. decembra 2003 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 32

ods. 1 písm. c) o vojenskej službe v dôsledku organizačných zmien,

tzn. po 24 ukončených rokoch vojenskej služby. Následne vydal prvostupňový orgán

žalovaného rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku od 1. januára 2004.

Po tom, čo žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie zrušil, Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia ako prvostupňový orgán vec postúpil Vojenskej obvodovej prokuratúre

Bratislava na preskúmanie zákonnosti postupu odvolacieho orgánu. Vojenská obvodová

prokuratúra Bratislava spisom č. OPd 4004/05-13, zo dňa 12.10.2005, vrátila vec Vojenskému

úradu sociálneho zabezpečenia na ďalšie konanie.

S odkazom na ust. § 60 ods. 1 a 5, § 98 ods. 3, § 99 ods. 1, § 58 ods. 5 a § 105 ods. 6

a 9 vyhodnotil námietky žalobcu (1. námietka - rozhodujúce obdobie

na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie nemá oporu v zákone, ako aj

3

2. námietky voči postupu prvostupňového správneho orgánu) neakceptoval s odôvodnením,

že tento záver vyplýva z ustanovenia

Podľa č. v hore cit. znení základ na výpočet výsluhového

príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového

dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a

u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo

najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených

kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené

inak.

Podľa v hore cit. znení priemerný služobný

príjem profesionálneho vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer

súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu

vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie

poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98).

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Bratislave včas žalobu

zo dňa 19.05.2006.

Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade

s , pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pritom vychádzal zo skutočnosti, že žalobca v roku 2003 nevyčerpal svoj nárok

na dovolenku a náhrada za túto dovolenku mu bola vyplatená až v roku 2004.

4

Pri svojom rozhodnutí s prihliadnutím na ust.

vyslovil právny názor, že zníženie dávky výsluhového zabezpečenia je prípustné len v prípade

objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí, pričom spravidla ide

o zistenie nesprávnosti vstupných údajov z ktorých sa pri výpočte dávky vychádzalo.

Takisto krajský súd uviedol, že sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného

o nesprávnej aplikácii najmä v prvotnom rozhodnutí

po priznaní výsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe nápravy tohto rozhodnutia postupom

podľa § 105 ods. 6 a 9 uvedeného zákona. Podľa krajského súdu tento postup by bolo možné

akceptovať len vtedy, že by správnymi orgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového

dôchodku umožňovala zjavne absurdné závery, že pri rovnakej výške služobného príjmu

a započítaní náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný výsluhový dôchodok tým

vyšší, čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny vojak vykonával

službu.

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 01.03.2010 (pôvodné faxové podanie z 01.03.2010

na č. l. 32 doplnené v zmysle zákona) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný zotrval

na podanej námietke nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žalobca za žalovaného označil

subjekt Slovenskú republiku – Ministerstvo obrany SR. Navyše žalovaný poukázal na tú

skutočnosť, že žalobca je zastúpený advokátom, a preto žaloba v danej veci bola podaná voči

štátu v zastúpení príslušného štátneho orgánu.

K otázke nesprávneho právneho výkladu žalovaný uviedol s citáciou § 60 ods. l

a ods. 5 písm. a) , že základ pre výpočet výsluhového dôchodku

profesionálneho vojaka sa zistí z jeho priemerného služobného príjmu, ktorý mu patril

(tzn. musí mu naň vzniknúť nárok) za rozhodujúci kalendárny rok a tento príjem sa vydelí

celkovým počtom dní, za ktoré boli tieto príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku

vyplatené. Svoju argumentáciu žalovaný doplnil matematickou analýzou svojich argumentov.

Súčasne žalovaný vyslovil nesúhlas názorom krajského súdu (o údajnej absurdnosti

pri výpočte výsluhového dôchodku), ktorý naopak podľa jeho názoru nezodpovedá právnej

5

úprave obsiahnutej v , čo žalovaný následne objasnil

na pripojenom matematickom príklade.

Podľa žalovaného, ak by sa ešte k príjmu profesionálneho vojaka (v matematickom

príklade je zvolená ilustračná suma 10.000 Sk) započítala náhrada za nevyčerpanú dovolenku,

opätovne by sa takáto suma (10.000 Sk + príjem za dovolenku) v zmysle § 60 ods. 5

vydelila súčtom dní, za ktoré bol príjem vyplatený a dní, za ktoré

náhrada za nevyčerpanú dovolenku profesionálnemu vojakovi patrila (10 dní + počet dní

za nevyčerpanú dovolenku).

Ďalej žalovaný na podporu svojich argumentov odkázal na konštantnú judikatúru

Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach bez bližšej špecifikácie označení takýchto

rozhodnutí. Takisto žalovaný namietal výšku náhrady trov konania.

Záverom žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak,

že napadnuté rozhodnutie sa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 43) zo dňa 24.03.2010 vyplýva jeho jednoznačný názor,

že krajský súd sa v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom. Ďalej tiež na podporu svojej

argumentácie uviedol rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7Sžso

27/2008 zo dňa 15.12.2009, zo dňa 15.12.2009 a pod.).

K námietke žalovaného týkajúcej sa pasívnej legitimácie žalobca uviedol,

že z predmetnej žaloby je zrejmé, ktorý subjekt je žalovaný a nie je možná zámena subjektu.

K namietaniu priznanej výšky trov právneho zastupovania zo strany žalovaného sa žalobca

nevyjadroval, iba objasnil svoje právne úkony ako aj právny základ ich ohodnotenia.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť

ako vecne správne.

Záverom pre prípad úspechu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní

v sume 74,61 €.

6

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Predovšetkým k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej

legitimácie Najvyšší súd poukazuje na svoju závery obsiahnuté v judikatúre, napríklad

rozsudok sp. zn. 3Sž-o-KS 56/2005, podľa ktorých riešenie otázky riadneho označenia

žalovaného (odporcu) v správnom súdnictve je procesnou podmienkou vychádzajúcou z toho,

že súd z úradnej povinnosti pozná subjekty procesne oprávnené za štát konať (princíp „iura

7

novit curia“ v spojení s ). Preto akákoľvek obrana žalovaného, majúca

základ v jeho nesprávnom označení žalobcom (navrhovateľom) nemá nádej na úspech

a takéto nesprávne označenie súd vyhodnotí ako odstrániteľný nedostatok procesnej

podmienky a ako taký postupom ex offo odstráni.

K otázke nesprávneho právneho výkladu, najmä ustanovení § 60 ods. l a ods. 5

písm. a) žalobcom, tiež Najvyšší súd odkazuje na rozsudok

, z ktorého cituje podstatnú časť odôvodnenia

„Navyše služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku sa mal započítať

do základu pre určenie dávok výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že zákon presne

vymedzoval, čo tvorí služobný príjem ale aj z dôvodu, že služobný príjem za nevyčerpanú

riadnu dovolenku bolo potrebné započítať do vymeriavacieho základu na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v rozhodnom období a odviesť

ho poisťovni na základe dodatočného odvodu za posledný mesiac trvania služobného

pomeru.

Pokiaľ sa žalobca odvolával na usmernenia žalovaného obsahujúce rôzne vzorce

pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že interné predpisy orgánu verejnej správy nie sú všeobecne záväzným predpisom, preto

ich nedodržanie nemá za následok prípadnú nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho

orgánu a pre súd nie sú záväzné.“ (koniec citácie rozsudku).

Najvyšším súdom citovaný text rozsudku sp. zn. sa dôsledne

vysporadúva so správnosťou právneho výkladu ustanovení , a to najmä

s otázkou časovej a vecnej súvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej

dovolenky v príslušnom kalendárnom roku na prejednávanú vec a ďalej obsahu výkladu slova

„patril“ (viď hore uvedený ).

Je pravdou, že žalovaný pri podpore svojich argumentov odkázal na konštantnú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, avšak Najvyšší súd

na tomto mieste musí upozorniť, že v napadnutom rozhodnutí však žiadna argumentačná

citácia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je žalovaným v jeho časti

8

odôvodnenia uvedená, a samotný žalovaný vo svojom odvolaní vôbec nespresnil číselným

označením naznačené rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, prostredníctvom ktorej namietal výšku náhrady

trov konania Najvyšší súd poukazuje na to, že právo spochybňovať priznanú výšku trov

konania prislúcha iba osobe, ktorej je toto právo priznané – to však nie osoba žalovaného;

žalovaný je naopak oprávnený brojiť proti samotnej uloženej povinnosti splniť náhradu trov

konania, takýto prístup však žalovaný nevyužil, a preto je ho námietka spochybňujúca výšku

trov konania je nedôvodná.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozsudkoch sp. zn. ,

, resp. 3Sž-o-KS 56/2005, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný

dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie

odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),

s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca úspešného žalobcu

si svoje právo uplatnil prostredníctvom svojho vyjadrenia z 24.03.2010 k odvolaniu odporcu,

bola mu priznaná náhrada trov konania vo výške 74,61 €.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 24. marca

2010 (č. l. 43) v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.1.1. podanie stanoviska (10) ......... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

2. z náhrady 19 % DPH 11,91 €

9

tzn. v celkovej sume: 74,61 €

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o výpočte náhrady právneho

zástupcu sú obsiahnuté v citovanom liste zo dňa 24.03.2010, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno – poistných vzťahov

spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je

spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 23. novembra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová