Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
110/360814.cd98e6.pdf
PDF · 123.34 KB
No categories available
4MCdo/14/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd 4 M Cdo 14/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ D. G., bývajúcej v
C.C., 2/ E. P., bývajúcej v C.C.X, 3/ MUDr. J. Š., bývajúcej v B., 4/ B. Š., bývajúcej v B., 5/
Ing. S. Š., bývajúceho v C.C., proti ţalovaným 1/ M. P., bývajúcej v C.C.,
2/ PaedDr. Š. Š., bývajúcemu v C.C.X, o vyrovnanie dedičských podielov, vedenej na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C 135/1993, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. februára 2008
sp. zn. 7 Co 29/2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22. februára 2008 sp. zn. 7 Co 29/2007
vo výroku, ktorým v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd v Topoľčanoch rozsudkom z 31. októbra 2006 č.k. 6 C 135/1993-493
vyrovnal dedičské podiely účastníkov v dedičskom konaní po neb. M. Š., zomrelom X.,
vedenom na bývalom Štátnom notárstve v T. pod sp. zn. D 688/62 tak, ţe potvrdil vlastnícke
právo ţalobcu 5/ Ing. S. Š. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., zapísaným
2
vo vloţke č. X., parc. č. X., roľa o výmere X. mpodľa údajov určeného operátu KN parc. č.
2
X. orná pôda o výmere X. mpodľa údajov registra C KN časť zdruţenej parc. č. X.
2
v nájme Poľnohospodárskeho druţstva L., parc. č.. roľa o výmere X. mpodľa registra CKN
časť zdruţenej parc. č. X. v nájme Poľnohospodárskeho druţstva L., časť pôvodnej parc. č. X.
2 2
o výmere X. mpodľa údajov určeného operátu KN parc. č. X. orná pôda o výmere X. m,
2
podľa údajov registra C KN zdruţená parc. č. X. v nájme O., časť parc. č. X. o výmere X. m
2
podľa údajov určeného operátu KN parc. č. X. orná pôda o výmere X. m, podľa registra C
KN zdruţená v parc. č. X. v nájme Poľnohospodárskeho druţstva L. v podiele ţalobcu 5/ v X.
a súčasne určil, ţe v X. uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. R. Š., rod. M.,
zomrelej X.. Vo zvyšku ţalobu zamietol, konanie o ţalobe ţalobcov 1/ aţ 4/ zastavil
a rozhodol o trovách konania, včítane trov, ktoré platil štát. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ţe predmetom konania ostalo vyrovnanie dedičských podielov k zostávajúcim
parcelám z vloţky č. X. a to parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X. a parc. č. X. (u parc. č. X. a X.
ich zvyšku), ktorým ţalobcovia ţiadali vyrovnať dedičský podiel pripadajúci na ich otca G. Š.
v X. medzi nich podľa výšky na nich pripadajúcich podielov (ţalobca 5/ v podiele X.).
Vychádzal zo zistenia, ţe pri vyporiadaní dedičstva po M. Š. nadobudol poľnohospodárske
pozemky poručiteľa, ktoré boli v čase prejednania dedičstva v uţívaní poľnohospodárskeho
druţstva, včítane vyššie uvedených parciel, len jeden z dedičov - Š. Š., právny predchodca
ţalovaných. Dospel k záveru, ţe tým došlo k zníţeniu podielov ostatných dedičov, t.j. aj G. Š.
resp. jeho právnych nástupcov. Ţalobe podanej ţalobcom 5/ preto vyhovel a potvrdil
vlastníctvo v jeho prospech tak, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ ide o finančné vyrovnanie za
pozemky parc. č. X. a parc. č. X., v tejto časti ţalobu zamietol, pretoţe by nebolo spravodlivé
od ţalovaných poţadovať vyrovnanie dedičských podielov v peniazoch s prihliadnutím na
darovaciu zmluvu, podľa ktorej ich právny predchodca (Š. Š.) daroval právnemu
predchodcovi ţalobcov (G. Š.) parc. č. X. a č. X. vedené v pkn. vl. č. X.. V prípade ţalôb
ţalobkýň 1/ aţ 4/ uviedol, ţe z ich písomných vyjadrení vyplýva, ţe na podanom návrhu
netrvajú a teda, ţe ho berú späť. Konanie o ich ţalobe preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p.,
resp. ustanovenie § 150 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. februára 2008 sp. zn. 7 Co 29/2007 o odvolaní
ţalobcov 3/ aţ 5/ a ţalovaných 1/ a 2/ (rozsudok napadli len v jeho vyhovujúcom výroku)
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Vo výrokoch
o zastavení konania voči ţalobkyni 4/ a náhrade trov štátu a o trovách konania ţalobcu 5/
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie
a odvolanie ţalobkyne 3/ ako oneskorene podané odmietol. K výroku rozsudku okresného
súdu, ktorým potvrdil vlastníctvo v prospech ţalobcu 5/ uviedol, ţe okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke
správne posúdil. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe darovanie pozemkov parc.
č. X. a X. medzi bratmi Š. a G. Š. v roku X. je čiastočným vyrovnaním dedičského podielu G.
voči Š., ktorý však bol vykompenzovaný tým, ţe ţalovaní predali pozemky, za ktoré by
ţalobcom ako dedičom po G. patrilo vyrovnanie. K námietke ţalovaných, ţe ţalobcom
nepatrí vyrovnanie vôbec, lebo ich otec G. Š. dostal ešte v roku X. z majetku svojho otca
pozemok parc. č. X.X. vedenej v pkn. vl. č.X.X., čo vyplýva zo zmluvy z X., číslo Č. uviedol,
ţe na túto skutočnosť neprihliadol, lebo vyrovnanie dedičských podielov sa týka len
poľnohospodárskych pozemkov. Uvedená parcela nemala takúto povahu, lebo na nej bol
postavený dom a teda išlo o zastavaný pozemok. Odvolanie ţalovaných povaţoval preto za
nedôvodne podané. Rozhodnutie, ktorým zrušil výrok rozsudku okresného súdu o zastavení
konania voči ţalobkyni 4/, odôvodnil jeho vecnou nesprávnosťou. V súvislosti so zrušením
tohto výroku následne zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách štátu a ţalobcu
5/.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet ţalovaných mimoriadnym
dovolaním napadol výrok rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu
v napadnutej vyhovujúcej časti. Uviedol, ţe v tejto časti, týkajúcej sa vyrovnania dedičských
podielov, spočíva rozhodnutie krajského súdu na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázal na to, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe právny
predchodca ţalobcov G. Š., dostal z majetku otca M. Š. parcelu č. X. z vl. č. X. na základe
zmluvy o usporiadaní majetkových pomerov z X., číslo Č., na čo upozorňovali aj ţalovaní.
Uviedol, ţe v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam (ďalej len zák. č. 293/1992 Zb.) je povinná osoba v konaní pred
súdom oprávnená uplatniť proti oprávnenej osobe všetky námietky, ktoré mohla uplatniť
v konaní o prejednaní dedičstva. Podľa generálneho prokurátora citované zákonné
ustanovenie je treba vykladať tak, ţe aj keď predmetom vyrovnania sú v tomto konaní
dedičské podiely k poľnohospodárskym a lesným pozemkom, ktoré boli v uţívaní
socialistickej organizácie (§ 13 aţ § 17 zák. č. 293/1992 Zb.), povinná osoba môţe námietky
v zmysle uvedeného ustanovenia uplatniť v celom rozsahu ustanovenia § 484 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Toto zákonné ustanovenie totiţ moţnosť započítacej námietky
neobmedzuje iba na poľnohospodársky a lesný majetok poručiteľa, ale v zmysle tohto
zákonného ustanovenia moţno započítať do dedičského podielu akýkoľvek majetok, ktorý
dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Krajský súd preto nesprávne právne posúdil vec, keď
neprihliadol na námietku ţalovaných s odôvodnením, ţe vyrovnanie dedičských podielov sa
týka len poľnohospodárskych pozemkov, čo sa následne odrazilo aj v jeho nesprávnom
rozhodnutí, ohľadne vyrovnania dedičských podielov. Okrem toho, vytýkal odvolaciemu
súdu, ţe jeho rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné, lebo sa odvoláva na
právne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, hoci súd prvého stupňa sa touto otázkou
vôbec nezaoberal. Na základe uvedeného mal generálny prokurátor za to, ţe odvolací súd
rozhodnutím v jeho napadnutej časti porušil zákon a teda, ţe sú splnené podmienky na
podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril ţalobca 5/, ktorý
navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedol, ţe v ţalobe ţiadal o vyrovnanie
dedičských podielov iba z poľnohospodárskeho majetku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 1
písm. b/ zák. č. 293/1992 Zb. a nie z nehnuteľností, ktoré podliehajú domovému majetku.
Poukázal na to, ţe uvedený zákon „neobnovuje dedičské konania, nie je jeho pokračovaním
a ani ho nenahrádza“. Z tohto dôvodu je irelevantné sa touto parcelou zaoberať. Rozsudok
krajského súdu povaţoval preto za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1
a 2 O.s.p.), a ţe je prípustné (§ 243f ods. 2 a contrario), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok
v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal v podstate z právneho názoru, ţe
v konaní o vyrovnanie dedičských podielov (§ 13 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb.), nie je moţné
započítať dar na dedičský podiel, ak pozemok ako predmet darovania nemá povahu
poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku. Riadiac sa týmto právnym názorom nevzal
pri vyrovnaní dedičských podielov do úvahy skutočnosť, ţe právny predchodca ţalobcov G.
Š. dostal z majetku svojho otca M. Š. v roku X. pozemok parc. č. X. z vl. č. X. (išlo
o zastavaný pozemok).
Podľa dovolacieho súdu tento právny názor odvolacieho súdu nie je správny.
Podľa § 13 zák. č. 293/1992 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších
predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len
jedným alebo niektorým z dedičov len preto, ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej
organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníţeniu podielov ostatných dedičov
v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená
osoba právo ţiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote
do 30. júna 1993; inak právo zaniká.
Podľa § 16 ods. 1 veta prvá zák. č. 293/1992 Zb. ak medzi oprávnenou osobou
a povinnou osobou nedôjde k dohode podľa § 15 ods. 1, rozhodne o vyrovnaní dedičských
podielov na návrh oprávnenej osoby súd.
Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. povinná osoba je v konaní pred súdom
oprávnená uplatniť proti oprávnenej osobe všetky námietky, ktoré mohla uplatniť v konaní
o prejednaní dedičstva.
Podľa § 484 OZ súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za ţivota poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení
§ 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz, alebo ak by
inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene
zvýhodnený. Obdobnú úpravu o započítaní do zákonného podielu malo i ustanovenie § 533
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z roku 1950, zákona č. 141/1950 Zb.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákon uprednostňuje uskutočnenie
vyrovnania dedičských podielov formou dohody medzi oprávnenou a povinnou osobou. Len
v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, rozhodne o vyrovnaní dedičských podielov na návrh
oprávnenej osoby súd. Predpokladom úspešnosti takejto ţaloby je, okrem ţiadosti podanej
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, ţe pri vyporiadaní dedičstva podľa
doterajších predpisov nadobudol poľnohospodárske alebo lesné pozemky poručiteľa len jeden
z dedičov (niektorí z dedičov), ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej organizácie podľa
osobitných predpisov a ţe tým došlo k zníţeniu podielov ostatných dedičov.
Z dikcie ustanovenia § 16 ods. 2 citovaného zákona je zrejmé, ţe v konaní o vyrovnaní
dedičských podielov má povinná osoba právo uplatniť proti oprávnenej osobe, a to treba
zdôrazniť, všetky námietky, ktoré mohla uplatniť v konaní o prejednaní dedičstva. Pri dedení
zo zákona pripúšťa zákon moţnosť, aby sa dedičovi do jeho podielu započítalo to, čo za
poručiteľovho ţivota od neho bezodplatne dostal s výnimkou obvyklého darovania.
To znamená, ţe zákonný dedič môţe v konaní o prejednaní dedičstva voči dedičovi, ktorý má
započítaciu povinnosť, uplatniť započítanie darov do jeho zákonného podielu a teda, ţe aj
v konaní o vyrovnanie dedičských podielov sa povinná osoba môţe dovolať námietky
započítania daru proti oprávnenej osobe. Generálny prokurátor správne uvádza, ţe
ustanovenie § 484 OZ (obdobne ani § 533 zákona č. 141/1950 Zb.) moţnosť započítania
darov do dedičského podielu neobmedzuje podľa druhu majetku (napr. na moţnosť
započítania iba poľnohospodárskeho a lesného majetku). Dovolací súd sa preto stotoţňuje
s jeho záverom, ţe podľa tohto zákonného ustanovenia predmetom započítania daru
do dedičského podielu môţe byť akýkoľvek majetok, ktorý dedič od poručiteľa bezplatne
dostal. Započítaním takéhoto majetku v konaní o vyrovnanie dedičských podielov tu nejde
o obnovenie dedičského konania, ani o jeho nahradenie a pod., ako to nesprávne interpretujú
ţalobcovia. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, podľa ktorého
v konaní o vyrovnanie dedičských podielov (§ 13 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb.), je moţné
urobiť započítanie daru na dedičský podiel len za predpokladu, ţe predmetom darovania boli
poľnohospodárske a lesné pozemky. Generálny prokurátor preto opodstatnene namietal, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti je v rozpore so zákonom a teda, ţe je
daný dovolací dôvod v zmysle § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu v jeho napadnutej
časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová