Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/19/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

na verejnom zasadnutí v Bratislave 24. novembra 2010 v trestnej veci obţalovaného

RSDr. V. P. , CSc., pre trestný čin podvodu podľa ,

Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní, ktoré podal obţalovaný proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 11. novembra 2005, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , , v znení neskorších

predpisov z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku

o náhrade škody.

Na základe

obţalovaný RSDr. V. P., CSc.,

sa o d s u dz u j e

podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 1999), s pouţitím § 40 ods. 1

Tr. zák., na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s pouţitím § 59 ods. 1 Tr. zák., sa výkon trestu

podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa poškodená akciová spoločnosť D.D.

(v likvidácii) s nárokom na náhradu škody sa odkazuje na konanie o občianskoprávnych

veciach.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline ako súdu prvého stupňa z 11. novembra 2005,

sp. zn. , obţalovaný V. P. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 1999) v podstate

na tom skutkovom základe, ţe

ako predseda dozornej rady akciovej spoločnosti (a.s.) D.D. (D.) a zároveň spoločník

a štatutár spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) R.S. (R.) na zasadnutí dozornej rady D.

27. augusta 1996 hlasoval za schválenie čerpania úveru 80 miliónov slovenských korún (Sk)

od A. (I.), na financovanie modernizácie a rekonštrukcie v sume 30 miliónov Sk a práce

spojené s výstavbou rodinných domov v sume 50 miliónov Sk;

zmluva o úvere v tejto sume medzi D. a I. bola uzavretá 28. augusta 1996 a úver bol

čerpaný 30. augusta 1996 tak, ţe D. zaplatila firme R. 80 miliónov Sk na základe predfaktúr

potvrdených jeho podpisom ako riaditeľa uvedenej firmy, hoci vedel, ţe práce, za ktoré D.

zaplatila, táto firma nevykonala a ani sa vykonávať tieto nebudú;

z tejto sumy 79 572 432 Sk 3. septembra 1996 z firmy R. previedol

na A.A. (A.) ako zálohu na nákup cenných papierov D. pre R. na základe komisionárskej

zmluvy o obstaraní nákupu cenných papierov uzavretej 30. augusta 1996 medzi obidvomi

uvedenými firmami;

tým na škodu D. obohatil R. a tejto spôsobil škodu 79 572 432 Sk.

Obţalovanému krajský súd za to uloţil podľa § 258 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia

slobody na 5 rokov, podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. tohto na výkon trestu zaradil do prvej

nápravnovýchovnej skupiny, pričom zároveň podľa bola obţalovanému

uloţená povinnosť nahradiť poškodenej D. v likvidácii škodu vo výške 79 572 432 Sk a podľa

poškodená D. v likvidácii so zvyškom svojho nároku na náhradu škody

bola odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie obţalovaný, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku a svojho oslobodenia spod obţaloby podľa § 226 písm. c/

Obţalovaný v odvolaní vytýkal doterajšiemu konaniu značné nedostatky,

ale podstatou podaného opravného prostriedku bolo tvrdenie, ţe skutková podstata trestného

činu podvodu nebola jeho konaním naplnená, ţe ţiadna škoda poškodenej D. v konaní

obţalovaného nevznikla, ţe tento neuviedol poškodenú stranu do omylu a ţiadnym spôsobom

sa neobohatil.

Podľa názoru obţalovaného pri celej zistenej transakcii išlo výlučne o obchodno-

právny vzťah medzi firmami D. a R., pričom riešenie tejto situácie prostriedkami trestného

práva označil za nelegálne.

Podľa názoru vyjadreného odvolateľom poškodenou stranou nie je D.,

ale I. a z toho dôvodu je chybný tieţ výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov) primárne konštatoval,

ţe odvolanie je prípustné ( ), ţe nezistil dôvod na rozhodnutie v zmysle

, a preto podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré tomuto

predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na moţné chyby odvolaním nevytýkané, pričom dospel

k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, tento správne právne

kvalifikoval, avšak vzhľadom na odstup času je potrebná korekcia výroku o treste a tieţ

o náhrade škody.

Krajský súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého zistil skutkový stav uvedený

vo výroku jeho rozsudku. Svoje závery týkajúce sa skutkového stavu oprel o legálnym

spôsobom vykonané dokazovanie. Odvolací súd v tomto smere nezistil dôvod na zrušenie

napadnutého rozsudku, resp. nezistil dôvod na doplnenie dokazovania.

Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku vyloţil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu

ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov; je tieţ zrejmý postoj súdu

k obhajobe obţalovaného.

Najvyšší súd si tieto závery krajského súdu osvojuje a v podrobnostiach na ne

poukazuje.

K uvedenému skutkovému stavu je potrebné uviesť, ţe nie je moţné prijať obhajobu

obţalovaného o obchodno-právnom charaktere celej transakcie. Je nesporné, ţe obţalovaný

zaťaţil dlhom firmu D., lebo táto bola povinná splácať pôţičku, ktorú si za jeho aktívneho

pričinenia vybrala od I.. Poţičané peniaze neboli pouţité na vopred uvaţovaný účel, ale boli

v podstate len predisponované na firmu R., ktorej spoločníkom a konateľom bol práve

obţalovaný. Uvedenie D. do omylu samotným obţalovaným, resp. vyuţitie omylu tohto

poškodeného bolo vykonané priamo obţalovaným ako zodpovedným činiteľom tieţ firmy R..

Tento dal vystaviť tzv. krycie doklady, aby platby D. v prospech firmy R. sa javili ako

legálne, pričom išlo o platby za práce, ktoré neboli vôbec vykonané, resp. ani v budúcnosti sa

neuvaţovalo o ich uskutočnení.

Obţalovaný ako zodpovedný činiteľ firmy R. potom s takto neoprávnene získanými

financiami manipuloval ďalej tak, ţe skoro celú sumu úveru previedol na firmu A.

s poverením, aby zakúpila cenné papiere D.. Z celého tohto konania je zrejmá snaha

obţalovaného prostredníctvom peňazí získaných z úveru, ktorý zaťaţoval D., získať zásadný

vplyv práve vo firme D., a to prvotne v prospech firmy R., ktorú ovládal.

Všetky tieto okolnosti, najmä falošné disponovanie peňazí D. na firmu R. dáva základ

pre konštatovanie, ţe v danom prípade nešlo o obchodno-právny vzťah, ale o vzťah, ktorý je

postihovaný predpismi trestnoprávnymi. Obţalovaný totiţ na škodu cudzieho majetku seba

alebo iného obohatil tým, ţe uviedol iného do omylu, pričom spôsobil tak na cudzom majetku

škodu veľkého rozsahu.

Obţalovaný síce tieţ v D. zaujímal významné miesto vo vedení, pričom jeho

evidentnou snahou bolo ovládnutie danej firmy vo forme nákupu jej cenných papierov, avšak

za financie, ktoré zaťaţovali práve D.. V tomto rozsahu D. ako právnická osoba utrpela

škodu, keďţe na nej zostala povinnosť I. vrátiť poskytnutú pôţičku. Obţalovaný obohatil seba

ako spoločníka firmy R., resp. aj iného (ďalší účastníci firmy R.), a preto posúdenie tohto

skutkového stavu ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (v znení

účinnom do 31. augusta 1999) je plne legálne.

Obhajobu obţalovaného v tomto smere nebolo moţné prijať, keďţe táto obsahovala

celý komplex rozporných tvrdení, ktoré sa len snaţili prezentovaním obchodno-právnych

predpisov zahmliť zistený skutkový stav; trestnoprávny charakter konania obţalovaného však

tieto okolnosti nemôţu zakryť. Rovnako tak nebolo moţné akceptovať námietky

obţalovaného proti doterajšiemu postupu konania, keďţe došlo k legálnemu procesu, resp.

určité pochybenia najmä v prípravnom konaní boli v ďalšom postupe konvalidované.

V zámeroch sledovaných odvolaním teda toto nie je moţné povaţovať za relevantné,

a to pokiaľ ide o výrok o vine obţalovaného; odvolanie je však opodstatnené, pokiaľ ide

o ďalšie výroky napadnutého rozsudku.

Predmetný trestný čin podvodu bol obţalovaným spáchaný v roku 1996, teda

pred viac ako 14 rokmi. Práve tento časový odstup od spáchania deliktu po právoplatné

skončenie trestného stíhania bol dôvodom pre rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

v oddeliteľnom výroku o treste napadnutý rozsudok; keďţe boli splnené podmienky

stanovené v , odvolací súd mohol vo veci v tejto parciálnej otázke sám

rozhodnúť.

Bolo potrebné skúmať stupeň spoločenskej nebezpečnosti predmetného trestného činu,

teda najmä význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osobu páchateľa, mieru jeho

zavinenia a jeho pohnútky. Nie je sporné, ţe trestným činom obţalovaného bola spôsobená

iného subjektu škoda veľkého rozsahu; bolo však potrebné tieţ konštatovať, ţe obţalovaný

od spáchania tohto deliktu nebol trestnoprávne postihnutý za iný trestný čin. Medzi okolnosti

prípadu treba jednoznačne zaradiť spomínaný dlhý časový odstup od spáchania trestného

činu, pričom nebolo zistené osobné zavinenie obţalovaného na tomto stave; tento bol

vyvolaný rozsiahlosťou celého prípadu a jeho značnou právnou komplikovanosťou.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ale tieţ Ústavného súdu Slovenskej

republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc z príslušných medzinárodných

dohovorov, ktorým je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie trvajúceho trestného

stíhania na túto skutočnosť reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu. Túto

okolnosť je potrebné zohľadniť pri určení stupňa spoločenskej nebezpečnosti posudzovaného

deliktu, a preto v rozhodovanej veci odvolací súd dospel k záveru, ţe potrestanie

obţalovaného v takom rozsahu, ako to určil súd prvého stupňa, by bolo neprimerane prísne.

Časový odstup od spáchania deliktu a osobné pomery páchateľa napĺňajú okolnosti uvedené

v § 40 ods. 1 Tr. zák., a preto v tomto smere pristúpil k rozhodnutiu o treste.

Trest uloţený súdom prvého stupňa z dnešného pohľadu sa preto javí

ako neprimeraný, čo je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste (§ 258

ods. 1 písm. e/, ods. 2 ); je potrebné konštatovať, ţe ide o oddeliteľnú časť rozsudku.

Najvyšší súd tieţ dospel k záveru, ţe nemoţno brať za správne rozhodnutie

o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. Krajský súd bez špecifického

dokazovania uznal nárok poškodenej D. a zaviazal obţalovaného k náhrade škody prakticky

v celom rozsahu. D. však medzitým ako firma vošla do likvidácie, a preto vyjasnenie

majetkových pomerov v tejto firme je nejasné, najmä keď absentuje dokazovanie

v naznačenom smere. Presné zistenie výšky spôsobenej škody si vyţaduje osobitné špecifické

dokazovanie, ktoré presahuje rámec potrieb trestného konania, a preto vznikol ďalší dôvod

na zrušenie napadnutého rozsudku podľa , vo výroku

o náhrade škody.

Keďţe boli splnené podmienky stanovené v odvolací súd sám

vo veci rozhodol tak, ţe nahradil zrušené výroky rozsudku súdu prvého stupňa vlastným

rezultátom.

Obţalovanému podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák., bol preto

uloţený trest odňatia slobody na dva roky; tento trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám

a spomínaným okolnostiam prípadu.

Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší ţivot, ako aj priebeh

celého doterajšieho konania, odvolací súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil,

lebo dospel k záveru, ţe účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd určil obţalovanému skúšobnú dobu na tri roky,

ktorú povaţuje za primeranú.

Zároveň podľa poškodenú firmu D. s jej nárokom

na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. novembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová