Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)5a3/360966.0a70f3.pdf
PDF · 115.13 KB
No categories available
9Sžso/59/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice
Filovej v právnej veci žalobcu Ing. D. K.K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 212-
474-CA09/2007 z 30. novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 18. augusta 2009, č.k. 3S 1/2008-23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 18. augusta 2009, č.k. 3S 1/2008-23, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom z 18. augusta 2009, č.k. 3S 1/2008-23, zamietol žalobu
a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovanej číslo 212-474-CA09/2007 z 30. novembra 2007, ktorým žalovaná zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave číslo
200-49835-CA01/2007, 9001-17-AG04/2007 z 27. septembra 2007 (ďalej len „rozhodnutie
pobočky“), ktorým pobočka rozhodla, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období
od 26. januára 2006 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej na základe prihlášky a odhlášky
fyzickej osoby do poistenia za preukázané, že žalobca bol prihlásený do poistenia ako
zamestnanec obchodnej spoločnosti E.C., s.r.o. v konkurze (ďalej len „obchodná spoločnosť“)
iba do 11.5.2000 a že obchodná spoločnosť považuje pracovný pomer so zamestnancom za
skončený. O rozviazaní pracovného pomeru sa žalobca dozvedel najneskôr 20.12.2007, kedy
mu bolo doručené rozhodnutie pobočky, napriek tomu však nepodal žalobu o neplatnosť
rozviazania pracovného pomeru. V potvrdení o dočasnej práceneschopnosti č. C144842 je ako
zamestnávateľ žalobcu uvedený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Karloveská
ulica. Krajský súd vyslovil záver, že vzhľadom na § 34 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. nárok na
nemocenské žalobcovi zanikol najneskôr uplynutím 52. týždňa od začiatku dočasnej
práceneschopnosti, teda 24.1.2007 a žalobca podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia
2.1.2008 po uplynutí nároku na nemocenské dávky. Vzhľadom na to, že žalobca sa nesprával
ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, neuplatnil si u nej nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej práceneschopnosti podľa zákona č. 426/2003 Z.z. a obchodná spoločnosť nemohla
odstúpiť pobočke tlačivo na účely nároku na nemocenské po uplynutí desiateho dňa
práceneschopnosti, ako aj vzhľadom na to, že žalobca sa u obchodnej spoločnosti neuchádzal
o prácu, ale naopak o prácu sa uchádzal na úrade práce, ktorému predložil aj doklady o svojej
práceneschopnosti (ďalej len „PN“), krajský súd dospel k záveru, že žalovaná rozhodla
v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznala nemocenské dávky. Žalobca porušil všetky
svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, žalovaná nemala vedomosť o jeho dočasnej
práceneschopnosti, preto nemala možnosť kontrolovať, či žalobca dodržuje liečebný režim
a podmienky na vyplatenie nemocenských dávok. Rozhodnutie žalovaného z uvedených
dôvodov považoval za súladné so zákonom.
Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol, že
potvrdenie o PN mu vyplnila nemocnica, do ktorej ho odviezli po úraze - trieštivej zlomenine
kolena a pravého predkolenia, kde uviedol, že je zamestnaný v E. C. v konkurze, a preto
požiadal o sprostredkovanie zamestnania úrad práce. To, čo sa má do rubrík uviesť, vie
a podpisuje lekár. Po troch operáciách a štyroch hospitalizáciách bol práceneschopný v dobe
od 26.1.2006 do 20.4.2007 a od 29.4.2007 do 28.4.2008, o barlách sa išiel do obchodnej
spoločnosti spýtať, či dostali jeho PN-ku a kedy mu vyplatia mzdové a nemocenské
náležitosti, avšak obchodnú spoločnosť v jej sídle na R. už nenašiel a ani sa mu nepodarilo
zistiť, kde sídli.
Jeho pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou trvá od 21.1.1991 doteraz. Výpoveď
z 11.5.2000 mu nikdy nebola doručená a pobočka opomenula aj skutočnosť, že výpovedná
lehota by bola tri mesiace od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede.
Žalobca namietol záver krajského súdu, že nárok na nemocenské si uplatnil neskoro,
lebo nárok na nemocenské na pobočke uplatnil predložením potvrdenia o dočasnej PN
č. C144842 dňa 15.8.2006. O nároku na nemocenské dávky rozhodla pobočka 27.9.2007
a žalovaná 30.11.2007, až potom mohol podať žalobu o preskúmanie jej rozhodnutia, a preto
jeho nárok na nemocenské nezanikol.
Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
zmenil, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca k odvolaniu pripojil fotokópiu žaloby z 31. marca 2008 o neplatnosť
rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ktorou sa
na Okresnom súde Bratislava 1 v konaní č. 15C/68/08 domáha aj toho, aby pobočke bolo
uložené registrovať ho ako zamestnanca od 21.1.1991 do platného skončenia pracovného
pomeru.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že navrhla, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že v zmysle § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti na predpísanom tlačive určenom
Sociálnou poisťovňou (§ 184 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z.), ktorým v danom prípade je II. diel
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. žiadosť o nemocenské. Žalobca predložil
II. diel potvrdenia o dočasnej PN až 26. marca 2007, teda po tom, ako ho na predloženie tohto
dielu vyzvala pobočka.
Pokiaľ žalobca namietal nesprávny záver krajského súdu, že nárok na nemocenské mu
zanikol 24. januára 2007, pričom žalobu podal až 2. januára 2008, žalovaná poukázala na to,
že podľa nej išlo len o konštatovanie krajského súdu.
K ostatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní sa žalovaná nevyjadrila s tým, že zotrváva
na svojom vyjadrení k žalobe z 27.2.2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu v medziach žaloby a v rozsahu odvolania v súlade s § 250ja ods. 2
OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovanej vo veci
zamietnutia nároku žalobcu na nemocenské dávky v období od 26. januára 2006 do skončenia
dočasnej práceneschopnosti.
Podľa § 33 ods. 1 zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo
činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne
práceneschopných podľa osobitného predpisu na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo
nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná
neschopnosť").
Z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná pri skúmaní nároku
žalobcu na nemocenské za obdobie od 26. januára 2006 do skončenia práceneschopnosti,
vyslovila názor, že ak by výpoveď podľa § 46 ods.1 písm. a/ zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
z 11. mája 2000 bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 18. mája 2000, potom by jeho
pracovný pomer v obchodnej spoločnosti skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty
dňom 31. augusta 2000. Správca konkurznej podstaty úpadcu (obchodnej spoločnosti)
odhlásil žalobcu z poistenia z titulu pracovného pomeru v tejto spoločnosti dňom 11. mája
2000 a podaním z 1. augusta 2007 oznámil, že pracovný pomer žalobcu považuje za skončený
na tom základe, že výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
z 11. mája 2000 žalobca prevzal 18. mája 2000. Mala za preukázané, že žalobca nepodal na
súd návrh na začatie konania vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
a že si z toho titulu voči zamestnávateľovi neuplatnil žiadne nároky. Žalovaná dospela
k záveru, že v čase dočasnej PN žalobca nekonal ako fyzická osoba, ktorej pracovný pomer
nebol právoplatne skončený, ale že konal ako uchádzač o zamestnanie. Tento záver vyvodila
z toho, že na potvrdení o dočasnej PN č. C144842 v rubrike názov a adresa zamestnávateľa
nie je uvedená obchodná spoločnosť, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako
aj z toho, že predmetné potvrdenie žalobca nepredložil správcovi konkurznej podstaty
obchodnej spoločnosti a neuplatnil si tak nárok na náhradu príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti počas prvých desiatich dní trvania PN. Vzhľadom na stanovisko správcu
konkurznej podstaty a skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nemá informáciu o tom, že by
žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou napadol súdnou cestou,
žalovaná odmietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne
v Bratislave číslo 200-49835-CA01/2007, 9001-17-AG04/2007 z 27. septembra 2007, ktorým
pobočka rozhodla, že žalobca nemá nárok na nemocenské.
Medzi účastníkmi bolo sporné postavenie žalobcu. Kým žalobca tvrdil, že jeho
pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou nie je ukončený, lebo výpoveď z 11. mája 2000
mu doteraz nebola doručená, resp. bola doručená inej osobe, žalovaná za predpokladu
doručenia výpovede dňom 18. mája 2000 tento pracovný pomer považovala za ukončený
uplynutím výpovednej lehoty, t.j. dňom 31. augusta 2000 a z konania žalobcu mala
za preukázané, že v čase dočasnej práceneschopnosti nekonal ako zamestnanec obchodnej
spoločnosti, ale ako uchádzač o zamestnanie.
Žalobca namietal, že výpoveď z 11. mája 2000 mu nebola doručená do vlastných rúk
a že jeho pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou preto stále trvá.
Z fotokópie doručenky, podľa ktorej mala byť výpoveď z 11. mája 2000 doručená
žalobcovi dňa 18. mája 2000, vyplýva, že túto doručenku nepodpísal žalobca, ale osoba,
podpísaná ako K. M. Z toho dôvodu sa ako dôvodné javí tvrdenie žalobcu, že výpoveď mu
18. mája 2000 doručená nebola, preto nie je podložený záver, že jeho pracovný pomer zanikol
výpoveďou už k 31. augustu 2000.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák.č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce) ak sa zamestnávateľ
a zamestnanec dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer
dojednaným dňom. Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzavierajú písomne.
Zákon pre platnosť skončenia pracovného pomeru dohodou nevyžaduje dodržanie
písomnej formy dohody. Ku skončeniu pracovného pomeru dohodou potom môže dôjsť
i neformálne, prostou akceptáciou stavu, keď zamestnávateľ zamestnancovi neprideľuje prácu
a odhlási ho z poistenia, alebo zamestnanec o pridelenie práce neprejaví skutočný záujem,
nechodí do zamestnania, nezisťuje, kde sa nachádza prevádzka zamestnávateľa a prihlási sa
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak sa v konaní
vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka
Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej
poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet
na začatie konania.
V konaní o nároku na nemocenské bola predbežnou otázkou otázka trvania
pracovného pomeru žalobcu s obchodnou spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že o trvaní
pracovného pomeru žalobcu ku dňu vzniku jeho dočasnej práceneschopnosti a počas jej
trvania súd nerozhodol a súdne konanie o takej otázke ani nezačalo v priebehu správneho
konania, bola žalovaná oprávnená o tejto otázke si urobiť úsudok. Usúdila, že žalobca nebol
zamestnancom obchodnej spoločnosti, ale bol uchádzačom o zamestnanie.
Podľa § 4 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti zamestnanec na účely
tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 6 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. uchádzač o zamestnanie na účely tohto
zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov
o zamestnanie") a ktorý nie je zamestnanec podľa § 4.
Podľa § 7 zákona č. 5/2004 Z.z. záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je
občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných
poradenských služieb a služieb vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom
o zamestnanie.
Záujemca o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe podania písomnej žiadosti alebo
inej formy žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie
záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti (§ 38 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z.).
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon rozlišuje medzi uchádzačom
o zamestnanie, ktorý nie je v pracovnom pomere, a záujemcom o zamestnanie, ktorý
v pracovnom pomere byť môže.
Z podania navrhovateľa zo dňa 14. marca 2007, založeného v administratívnom spise
žalovanej, vyplýva, že potvrdenia o trvaní dočasnej práceneschopnosti predkladal úradu
práce, na ktorom bol už dva roky vedený v evidencii „uchádzačov o zamestnanie“.
Povinne nemocensky poistený je zamestnanec (§ 14 ods. 1 písm. a/ zák.č. 461/2003
Z.z.). Ochranná lehota podľa § 32 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. je 42 dní po zániku
nemocenského poistenia (skončení pracovného pomeru).
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nekonal ako
fyzická osoba, ktorej pracovný pomer nebol právoplatne skončený, ale že konal ako uchádzač
o zamestnanie, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie viac ako dva roky, preto mu
nárok na nemocenské dávky za obdobie od 26. januára 2006 nevznikol.
Pokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu poukazoval na to, že
31. marca 2008 podal návrh na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, na túto
okolnosť odvolací súd neprihliadol, lebo pre preskúmavaní právoplatných rozhodnutí
správnych orgánov je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
žalovanej, teda k 30. novembru 2007 (§ 250i ods. 1 OSP).
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za zákonné,
preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej
náhrada trov nepatrí zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková