Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/59/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice

Filovej v právnej veci žalobcu Ing. D. K.K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu,

Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 212-

z 30. novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 18. augusta 2009, č.k. -23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 18. augusta 2009, č.k. -23, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd rozsudkom z 18. augusta 2009, č.k. -23, zamietol žalobu

a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovanej číslo 212-474-CA09/2007 z 30. novembra 2007, ktorým žalovaná zamietla

odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave číslo

200-49835-CA01/2007, 9001-17-AG04/2007 z 27. septembra 2007 (ďalej len „rozhodnutie

pobočky“), ktorým pobočka rozhodla, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období

od 26. januára 2006 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej na základe prihlášky a odhlášky

fyzickej osoby do poistenia za preukázané, že žalobca bol prihlásený do poistenia ako

zamestnanec obchodnej spoločnosti E.C., s.r.o. v konkurze (ďalej len „obchodná spoločnosť“)

iba do 11.5.2000 a že obchodná spoločnosť považuje pracovný pomer so zamestnancom za

skončený. O rozviazaní pracovného pomeru sa žalobca dozvedel najneskôr 20.12.2007, kedy

mu bolo doručené rozhodnutie pobočky, napriek tomu však nepodal žalobu o neplatnosť

rozviazania pracovného pomeru. V potvrdení o dočasnej práceneschopnosti č. C144842 je ako

zamestnávateľ žalobcu uvedený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Karloveská

ulica. Krajský súd vyslovil záver, že vzhľadom na nárok na

nemocenské žalobcovi zanikol najneskôr uplynutím 52. týždňa od začiatku dočasnej

práceneschopnosti, teda 24.1.2007 a žalobca podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia

2.1.2008 po uplynutí nároku na nemocenské dávky. Vzhľadom na to, že žalobca sa nesprával

ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, neuplatnil si u nej nárok na náhradu príjmu pri

dočasnej práceneschopnosti podľa a obchodná spoločnosť nemohla

odstúpiť pobočke tlačivo na účely nároku na nemocenské po uplynutí desiateho dňa

práceneschopnosti, ako aj vzhľadom na to, že žalobca sa u obchodnej spoločnosti neuchádzal

o prácu, ale naopak o prácu sa uchádzal na úrade práce, ktorému predložil aj doklady o svojej

práceneschopnosti (ďalej len „PN“), krajský súd dospel k záveru, že žalovaná rozhodla

v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznala nemocenské dávky. Žalobca porušil všetky

svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, žalovaná nemala vedomosť o jeho dočasnej

práceneschopnosti, preto nemala možnosť kontrolovať, či žalobca dodržuje liečebný režim

a podmienky na vyplatenie nemocenských dávok. Rozhodnutie žalovaného z uvedených

dôvodov považoval za súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol, že

potvrdenie o PN mu vyplnila nemocnica, do ktorej ho odviezli po úraze - trieštivej zlomenine

kolena a pravého predkolenia, kde uviedol, že je zamestnaný v E. C. v konkurze, a preto

požiadal o sprostredkovanie zamestnania úrad práce. To, čo sa má do rubrík uviesť, vie

a podpisuje lekár. Po troch operáciách a štyroch hospitalizáciách bol práceneschopný v dobe

od 26.1.2006 do 20.4.2007 a od 29.4.2007 do 28.4.2008, o barlách sa išiel do obchodnej

spoločnosti spýtať, či dostali jeho PN-ku a kedy mu vyplatia mzdové a nemocenské

náležitosti, avšak obchodnú spoločnosť v jej sídle na R. už nenašiel a ani sa mu nepodarilo

zistiť, kde sídli.

Jeho pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou trvá od 21.1.1991 doteraz. Výpoveď

z 11.5.2000 mu nikdy nebola doručená a pobočka opomenula aj skutočnosť, že výpovedná

lehota by bola tri mesiace od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení

výpovede.

Žalobca namietol záver krajského súdu, že nárok na nemocenské si uplatnil neskoro,

lebo nárok na nemocenské na pobočke uplatnil predložením potvrdenia o dočasnej PN

č. C144842 dňa 15.8.2006. O nároku na nemocenské dávky rozhodla pobočka 27.9.2007

a žalovaná 30.11.2007, až potom mohol podať žalobu o preskúmanie jej rozhodnutia, a preto

jeho nárok na nemocenské nezanikol.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca k odvolaniu pripojil fotokópiu žaloby z 31. marca 2008 o neplatnosť

rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ktorou sa

na Okresnom súde Bratislava 1 v konaní č. domáha aj toho, aby pobočke bolo

uložené registrovať ho ako zamestnanca od 21.1.1991 do platného skončenia pracovného

pomeru.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že navrhla, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že v zmysle

dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti na predpísanom tlačive určenom

Sociálnou poisťovňou ( ), ktorým v danom prípade je II. diel

potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. žiadosť o nemocenské. Žalobca predložil

II. diel potvrdenia o dočasnej PN až 26. marca 2007, teda po tom, ako ho na predloženie tohto

dielu vyzvala pobočka.

Pokiaľ žalobca namietal nesprávny záver krajského súdu, že nárok na nemocenské mu

zanikol 24. januára 2007, pričom žalobu podal až 2. januára 2008, žalovaná poukázala na to,

že podľa nej išlo len o konštatovanie krajského súdu.

K ostatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní sa žalovaná nevyjadrila s tým, že zotrváva

na svojom vyjadrení k žalobe z 27.2.2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu v medziach žaloby a v rozsahu odvolania v súlade s § 250ja ods. 2

bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovanej vo veci

zamietnutia nároku žalobcu na nemocenské dávky v období od 26. januára 2006 do skončenia

dočasnej práceneschopnosti.

Podľa § 33 ods. 1 zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo

činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne

práceneschopných podľa osobitného predpisu na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo

nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná

neschopnosť").

Z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná pri skúmaní nároku

žalobcu na nemocenské za obdobie od 26. januára 2006 do skončenia práceneschopnosti,

vyslovila názor, že ak by výpoveď podľa

z 11. mája 2000 bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 18. mája 2000, potom by jeho

pracovný pomer v obchodnej spoločnosti skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty

dňom 31. augusta 2000. Správca konkurznej podstaty úpadcu (obchodnej spoločnosti)

odhlásil žalobcu z poistenia z titulu pracovného pomeru v tejto spoločnosti dňom 11. mája

2000 a podaním z 1. augusta 2007 oznámil, že pracovný pomer žalobcu považuje za skončený

na tom základe, že výpoveď podľa

z 11. mája 2000 žalobca prevzal 18. mája 2000. Mala za preukázané, že žalobca nepodal na

súd návrh na začatie konania vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou

a že si z toho titulu voči zamestnávateľovi neuplatnil žiadne nároky. Žalovaná dospela

k záveru, že v čase dočasnej PN žalobca nekonal ako fyzická osoba, ktorej pracovný pomer

nebol právoplatne skončený, ale že konal ako uchádzač o zamestnanie. Tento záver vyvodila

z toho, že na potvrdení o dočasnej PN č. C144842 v rubrike názov a adresa zamestnávateľa

nie je uvedená obchodná spoločnosť, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako

aj z toho, že predmetné potvrdenie žalobca nepredložil správcovi konkurznej podstaty

obchodnej spoločnosti a neuplatnil si tak nárok na náhradu príjmu pri dočasnej

práceneschopnosti počas prvých desiatich dní trvania PN. Vzhľadom na stanovisko správcu

konkurznej podstaty a skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nemá informáciu o tom, že by

žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou napadol súdnou cestou,

žalovaná odmietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne

v Bratislave číslo 200-49835-CA01/2007, 9001-17-AG04/2007 z 27. septembra 2007, ktorým

pobočka rozhodla, že žalobca nemá nárok na nemocenské.

Medzi účastníkmi bolo sporné postavenie žalobcu. Kým žalobca tvrdil, že jeho

pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou nie je ukončený, lebo výpoveď z 11. mája 2000

mu doteraz nebola doručená, resp. bola doručená inej osobe, žalovaná za predpokladu

doručenia výpovede dňom 18. mája 2000 tento pracovný pomer považovala za ukončený

uplynutím výpovednej lehoty, t.j. dňom 31. augusta 2000 a z konania žalobcu mala

za preukázané, že v čase dočasnej práceneschopnosti nekonal ako zamestnanec obchodnej

spoločnosti, ale ako uchádzač o zamestnanie.

Žalobca namietal, že výpoveď z 11. mája 2000 mu nebola doručená do vlastných rúk

a že jeho pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou preto stále trvá.

Z fotokópie doručenky, podľa ktorej mala byť výpoveď z 11. mája 2000 doručená

žalobcovi dňa 18. mája 2000, vyplýva, že túto doručenku nepodpísal žalobca, ale osoba,

podpísaná ako K. M. Z toho dôvodu sa ako dôvodné javí tvrdenie žalobcu, že výpoveď mu

18. mája 2000 doručená nebola, preto nie je podložený záver, že jeho pracovný pomer zanikol

výpoveďou už k 31. augustu 2000.

Podľa a () ak sa zamestnávateľ

a zamestnanec dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer

dojednaným dňom. Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec

uzavierajú písomne.

Zákon pre platnosť skončenia pracovného pomeru dohodou nevyžaduje dodržanie

písomnej formy dohody. Ku skončeniu pracovného pomeru dohodou potom môže dôjsť

i neformálne, prostou akceptáciou stavu, keď zamestnávateľ zamestnancovi neprideľuje prácu

a odhlási ho z poistenia, alebo zamestnanec o pridelenie práce neprejaví skutočný záujem,

nechodí do zamestnania, nezisťuje, kde sa nachádza prevádzka zamestnávateľa a prihlási sa

na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Podľa o sociálnom poistení ak sa v konaní

vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka

Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej

poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet

na začatie konania.

V konaní o nároku na nemocenské bola predbežnou otázkou otázka trvania

pracovného pomeru žalobcu s obchodnou spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že o trvaní

pracovného pomeru žalobcu ku dňu vzniku jeho dočasnej práceneschopnosti a počas jej

trvania súd nerozhodol a súdne konanie o takej otázke ani nezačalo v priebehu správneho

konania, bola žalovaná oprávnená o tejto otázke si urobiť úsudok. Usúdila, že žalobca nebol

zamestnancom obchodnej spoločnosti, ale bol uchádzačom o zamestnanie.

Podľa o službách v zamestnanosti zamestnanec na účely

tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa uchádzač o zamestnanie na účely tohto

zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov

o zamestnanie") a ktorý nie je zamestnanec podľa § 4.

Podľa záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je

občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných

poradenských služieb a služieb vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom

o zamestnanie.

Záujemca o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe podania písomnej žiadosti alebo

inej formy žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie

záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti ( ).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon rozlišuje medzi uchádzačom

o zamestnanie, ktorý nie je v pracovnom pomere, a záujemcom o zamestnanie, ktorý

v pracovnom pomere byť môže.

Z podania navrhovateľa zo dňa 14. marca 2007, založeného v administratívnom spise

žalovanej, vyplýva, že potvrdenia o trvaní dočasnej práceneschopnosti predkladal úradu

práce, na ktorom bol už dva roky vedený v evidencii „uchádzačov o zamestnanie“.

Povinne nemocensky poistený je zamestnanec (

Z.z.). Ochranná lehota podľa je 42 dní po zániku

nemocenského poistenia (skončení pracovného pomeru).

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nekonal ako

fyzická osoba, ktorej pracovný pomer nebol právoplatne skončený, ale že konal ako uchádzač

o zamestnanie, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie viac ako dva roky, preto mu

nárok na nemocenské dávky za obdobie od 26. januára 2006 nevznikol.

Pokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu poukazoval na to, že

31. marca 2008 podal návrh na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, na túto

okolnosť odvolací súd neprihliadol, lebo pre preskúmavaní právoplatných rozhodnutí

správnych orgánov je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia

žalovanej, teda k 30. novembru 2007 ( ).

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za zákonné,

preto rozsudok krajského súdu podľa a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej

náhrada trov nepatrí zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2010

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková