Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4eb/360956.e924cd.pdf
PDF · 193.01 KB
No categories available
9So/42/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,
PhD., v právnej veci navrhovateľky J. G., zastúpenej E. G., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. januára 2010, č. k. 13Sd/14/2009-63,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 8. januára 2010, č. k. 13Sd/14/2009-63, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
číslo X. z 19. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím z 21. apríla 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom z 8. januára 2010 č. k. 13 Sd/14/2009-63 zrušil rozhodnutie
odporkyne číslo X. z 19. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím z 21. apríla 2009, ktorými
bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z dôvodu, že navrhovateľka ku
dňu 12. októbra 2007 získala celkovo len 9 rokov a 12 dní dôchodkového poistenia a
nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona č.
100/1988 Zb. (25 rokov zam.) ani podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (najmenej 10
rokov poistenia pri dovŕšení 62 rokov veku). Krajský súd konštatoval, že odporkyňa
nehodnotila navrhovateľke doby zamestnania od 1.6.1960 do 31.12.1962 na JRD V. L. a od
1.1.1963 do 31.12.1970 na Štátnom majetku R. preukazované vyhláseniami svedkov, ktoré
považovala za nevierohodné a nezapočítala jej ani dobu starostlivosti o bezvládnu matku,
pričom nedostatočne zistila skutkový stav veci. Podľa názoru súdu odporkyňa mala cestou
pobočky vypočuť svedkyne, ktoré potvrdzujú navrhovateľke dobu zamestnania na
vyhláseniach. Čo sa týka obdobia starostlivosti o bezvládnu matku od 1.1.1978 do 22.8.1980,
krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľke nebolo umožnené, aby si z archívu zadovážila
zdravotnú dokumentáciu svojej nebohej matky a požiadala posudkového lekára o posúdenie
jej čiastočnej alebo úplnej bezvládnosti. Až na základe takto doplneného dokazovania je,
podľa názoru súdu prvého stupňa, možné hodnoverne zhodnotiť navrhovateľke preukazované
doby zamestnania a dobu starostlivosti o bezvládnu matku.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že pri vykonaní dôkazu
vyhlásením svedkov sa skúma jeho hodnovernosť a v prípade, že po overení údajov
s evidenciou sú pochybnosti o pravdivosti vyhlásenia, nemá povinnosť takúto dobu zhodnotiť
a ani odstraňovať rozpory vo vyhláseniach. Poukázala pritom na rozpornosť údajov o dobe
zamestnania na Štátnom majetku R., lebo navrhovateľka vo vyhlásení z 12.10.2006 uviedla,
že tam pracovala ako sezónna robotníčka od 1.1.1963 do 31.12. 1970, kým vo vyhlásení
z 12.10.2008 uviedla, že tam pracovala v rokoch 1968 až 1974. Svedkovia, potvrdzujúci
navrhovateľke dobu zamestnania na JRD V. L. v rokoch 1960 až 1962, tam v uvádzanom
čase neboli zamestnaní. Súčasne odporkyňa poukázala na skutočnosť, že činnosť sezónnych
robotníkov a pracovnú činnosť na JRD vzhľadom na charakter činnosti a osobitný režim
vzniku poistenia možno hodnotiť len za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok
a nie je možné preukázať a zhodnotiť takúto činnosť na základe vyhlásenia svedkov, resp. ich
výsluchom, keďže svedkovia o splnení podmienok nemôžu mať vedomosť. K dobe
starostlivosti o matku odporkyňa uviedla, že zdravotná dokumentácia sa uchováva 20 rokov,
od úmrtia matky navrhovateľky uplynulo 30 rokov. Taktiež poukázala na rozpory medzi
čestným vyhlásením navrhovateľky z 5.3.2007, podľa ktorého sa starala o matku od roku
1970, hoci mala podľa iného vyhlásenia pracovať na Štátnom majetku R., a vyhlásením z
1.12.1978, podľa ktorého opatrovala matku od roku 1978 do roku 1980. Vzhľadom na
uvedené rozpory odporkyňa nepovažuje doplnenie dokazovania za účelné a žiadala rozsudok
krajského súdu zmeniť a rozhodnutie z 19. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím z 21.
apríla 2009 ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku
navrhovateľky na starobný dôchodok.
Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že
navrhovateľka bola od 1. februára 1994 uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na účely § 51 uvedeného zákona a od uvedeného
dňa je poberateľkou dôchodku manželky. O invalidný dôchodok nežiadala. V žiadosti
o dôchodok manželky, spísanej dňa 10. marca 1993, v kolónke o dobách poistenia uviedla, že
pre zlý zdravotný stav nepracovala.
Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 100/1988 v znení zmien a doplnkov žena má
nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň
57 rokov.
Podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec, ktorý
dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok
na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred
1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 písm. k) zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
platnom k 31.12.2000 sa doba starostlivosti o blízku osobu hodnotí iba v tom prípade, že bola
uznaná za prevažne alebo úplne bezvládnu a ak nebola umiestnená v ústave sociálnej
starostlivosti alebo v obdobnom zariadení v období od 1.1.1976 do 31.12.2000.
Podľa § 40 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom
zabezpečení do doby zamestnania sezónneho a kampaňového pracovníka, sa započítava
každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení
aspoň časť mesiaca.
Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých
pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných
prípadoch sezónny pracovník je poistený - pokiaľ jeho zamestnanie malo trvať alebo trvalo
dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich - len v kalendárnych mesiacoch, v ktorých
dosiahol zárobok aspoň 120 Kčs.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre hodnotenie doby zamestnania sezónneho
pracovníka ako aj doby starostlivosti o blízku osobu je potrebné splniť zákonom stanovené
osobitné podmienky.
Podľa údajov v žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľka uvádzala ako dobu
zamestnania a poistenia dobu od 1. októbra 1948 do 2. novembra 1956 ako spolupracujúci
člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka, od 2. januára 1957 do 25. marca 1958
zamestnanie vo Východočeských tehelniach S., od 1. júna 1960 do
31. decembra 1962 Jednotné roľnícke družstvo V. L. (preukazovala vyhlásením o dobách
zamestnania a hrubom zárobku, podpísaným svedkami R. T. a A. K.), od 1. januára 1963 do
31. decembra 1970 Štátny majetok R. (preukazovala vyhlásením o dobách zamestnania a
hrubom zárobku, podpísaným svedkami R. T. a R. T.), od 1. februára 1970 do 22. augusta
1980 starostlivosť o matku, A. K. (preukazovala čestnými vyhláseniami), od
14. marca 1972 do 20. marca 1972 Pozemné stavby, n.p. B., od 1. januára 1994 dobu
poberania dôchodku manželky a od 1. augusta 2007 do 30. septembra 2007 poistenie
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby.
Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že dobu od 1. októbra 1948
do 2. novembra 1956 spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka
odporkyňa navrhovateľke zhodnotila v plnom rozsahu, keďže poistné bolo doplatené
1. augusta 2007.
Z dávkového spisu odporkyne vyplývajú rozpory vo vyhláseniach predkladaných
navrhovateľkou. Podľa vyhlásenia z 12. októbra 2006 pracovala na Štátnom majetku R. od 1.
januára 1963 do 31.12.1970, hoci vo vyhlásení z 1. decembra 2008 tam pracovala ako
sezónna robotníčka len v rokoch 1968 až 1974.
Svedkyňa R.T. vo vyhlásení o dobách zamestnania z 12.10.2006 potvrdzovala
navrhovateľke dobu zamestnania sezónnej robotníčky na Štátnom majetku R. od 1. januára
1963 do 31.12.1970, kým vo vyhlásení z 1.12.2008 potvrdzovala navrhovateľke u tohto
zamestnávateľa dobu od 1. januára 1968 do 31. decembra 1974.U uvedeného zamestnávateľa
však pracovala ako sezónna robotníčka len v dobe od 1. mája 1972 do 30. septembra 1972,
v rokoch 1961 až 1969 sa starala o dieťa alebo nepracovala, v roku 1973 pracovala na
Štátnom majetku v B. a v rokoch 1974 až 1975 bola zamestnaná na JRD H.
Svedkyňa T. R. vo vyhlásení o dobách zamestnania z 1.12.2008 potvrdzovala
navrhovateľke, že pracovala na ŠM R. ako sezónna robotníčka od 1.1.1968 do 31.12.1974.
Pre nárok na starobný dôchodok jej však bola zhodnotená len doba od 18.9.1968 do
31.10.1968, od 1.5.1970 do 31.12.1970, od 1.5.1971 do 31.12.1973 a od 1.5.1974 do
31.12.1974.
Svedkyňa A. K. potvrdzovala navrhovateľke dobu zamestnania na JRD V. L. od 1.
júna 1960 do 31. decembra 1962 na vyhláseniach z 28. septembra 2006a 4. decembra 2008.
Vo svojej žiadosti o dôchodok v dobe od 1. januára 1955 do 31. marca 1962 uviedla
starostlivosť o deti a od 1. apríla 1962 do 31. decembra 1962 bola zamestnaná u Štátnych
lesov P., hospodárstvo P.
Svedkyňa H. T., ktorá vo vyhlásení zo 4. decembra 2008 potvrdzovala navrhovateľke
dobu zamestnania na JRD V. L. od 1. júna 1960 do 31. decembra 1962, v žiadosti o starobný
dôchodok z 10.2.1987 uviedla, že na tomto JRD pracovala až od 1.11.1960 do 31.12.1961
a iba táto doba jej bola zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok.
Svedkyňa R. T., ktorá potvrdzovala navrhovateľke dobu zamestnania na JRD V. L. od
1. júna 1960 do 31. decembra 1962, vo vyhlásení z 28. septembra 2006 tvrdila, že pracovala
na JRD V. L. len od 1. apríla 1958 do 28. marca 1959.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval vyhlásenia vyššie
uvedených svedkýň za preukazné a mal za to, že ich ďalšie vypočutie by nebolo účelné,
neprinieslo by nové skutočnosti, keďže aspoň dve svedkyne nimi preukazované doby
poistenia nemali vôbec, resp. v celom rozsahu zhodnotené pre ich vlastné dôchodkové nároky.
Keďže navrhovateľka vo dvoch žiadostiach o dôchodok manželky z 10. marca 1993
a z 28.2.1993 uviedla, že nikdy nepracovala, odvolací súd jej vyhlásenia o dobách
zamestnania nepovažoval za vierohodné.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu, že odporkyňa má doplniť
dokazovanie a v jeho rámci navrhovateľke umožniť, aby si z archívu zadovážila zdravotnú
dokumentáciu svojej nebohej matky a požiadala posudkového lekára o posúdenie jej
čiastočnej alebo úplnej bezvládnosti. Dokazovanie rozhodnej skutočnosti pre možnosť
hodnotenia doby starostlivosti o blízku osobu je na strane navrhovateľky, odporkyňa
nedisponuje zdravotnou dokumentáciou matky navrhovateľky. Vzhľadom na dobu 30 rokov
od úmrtia matky navrhovateľky a skartáciu zdravotnej dokumentácie dodatočné preukázanie
takejto skutočnosti nemožno predpokladať. Navrhovateľka pritom sama spochybnila svoje
tvrdenie o dobe starostlivosti o blízku osobu, lebo v čestnom vyhlásení z 5. marca 2007
uvádzala dobu starostlivosti od 1.2.1970 do 22.8.1980 a v čestnom vyhlásení z 1. decembra
2008 len od 1.1.1978 do 22.8.1980.
Odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa vykonala vo veci dostatočné
dokazovanie a skutočnosť, že navrhovateľka nevie svoje tvrdenia preukázať, resp. preukazuje
ich nedôveryhodnými dokladmi, nemôže ísť na ťarchu odporkyne. Z uvedených dôvodov
rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné
potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.).
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V 24. novembra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková