Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/45/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného Ľ. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra 2010 v Bratislave dovolanie

obvineného Ľ. D., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. P. D. proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline z 27. mája 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa per analogiam s použitím dovolanie

obvineného Ľ. D. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 30. júna 2008, sp. zn. , bol Ľ. D.

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, pričom s použitím § 49 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Poškodenú L. B. súd podľa

odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. júna 2008.

Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 10. mája 2010, sp. zn. , vyslovil

podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., že sa podmienečne odsúdený Ľ. D. v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Žilina v trvaní 1 (jeden) rok vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnení okresný súd uviedol, že má

za preukázané, že odsúdený Ľ. D. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu

plynula od 30. júna 2008 do 30. júna 2009, neviedol riadny život, nakoľko sa v dňoch

8. marca 2009 a 20. marca 2009 dopustil pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Žilina

zo dňa 10. februára 2010, sp. zn. , odsúdený k trestu povinnej práce vo výmere

150 hodín. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. februára 2010.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. mája 2010, sp. zn. ,

sťažnosť odsúdeného Ľ. D. proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu podľa § 193

ods. 1 písm. c/ zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ľ. D. (ďalej tiež „dovolateľ“)

písomným podaním zo dňa 30. júna 2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa

1. júla 2010, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. D. (plná moc založená v spise

na č. l. 151) dovolanie.

V dovolaní dovolateľ konkrétny dovolací dôvod neuviedol. Z obsahu jeho dovolania

vyplýva, že spochybňuje správnosť a zákonnosť oboch súdnych rozhodnutí. Dovolateľ tvrdí,

že súdy pri rozhodovaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

a premene trestu na nepodmienečný bez ďalšieho vychádzali len z rozsudku Okresného súdu

Žilina zo dňa 10. februára 2010, sp. zn. , právoplatného dňa 10. februára 2010,

ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú dovolateľ uzavrel dňa 13. januára 2010

s prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline. Dovolateľ v dovolaní poukázal na okolnosti,

za akých došlo medzi ním a prokurátorom k uzavretiu dohody o vine a treste. Uviedol,

že k dohode pristúpil len v snahe vyhnúť sa komplikáciám vyplývajúcim z pokračovania

trestného stíhania, hoci sa z oboch skutkov necítil byť vinným, domnievajúc sa, že k premene

trestu nedôjde, lebo jednak prokurátor už dňa 11. septembra 2009 vyjadril súhlas

s osvedčením sa dovolateľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci

sp. zn. , a tiež preto, lebo dostal „iba“ trest povinnej práce. Navyše ho prokurátor

pri konaní o dohode o vine a treste nepoučil o tom, že uzavretie dohody a jej následné

schválenie súdom bude mať priamy vplyv na premenu trestu, lebo ak by tak prokurátor

spravil, tak by dovolateľ k dohode určite nepristúpil. Podľa dovolateľa súdy nezohľadnili

ani jeho námietku, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, keď súd ním zvoleného obhajcu

jednak nepredvolal na verejné zasadnutie, a ani mu nedoručil rozsudok, z ktorého dôvodu

podáva aj vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina, sp. zn. , dovolanie.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline,

ktorý uviedol, že dovolanie je potrebné považovať za nedôvodné, lebo neobsahuje ani jeden

z dôvodov dovolania uvedených v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1

), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné ( ). Z tohto dôvodu preto nebolo ani účelné postupom

podľa odstraňovať nedostatok podania spočívajúci v tom, že dovolateľ

v rozpore s ustanovením neuviedol konkrétny dôvod dovolania

podľa , hoci je povinný tak učiniť.

V zmysle možno dovolanie podať len proti rozhodnutiu súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa

14. júna 2006, sp. zn. (uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19, str. 20 a nasl.)

skonštatoval, že rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368

ods. 1 rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je

1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený

trest, resp. ochranné opatrenie, alebo bolo upustené od potrestania,

2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby,

3. uznesenie o zastavení trestného stíhania,

4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu,

5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia,

6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

7. uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu – § 334 ods. 4

,

9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo

uzneseniu uvedenému sub 1 až 7.

V odôvodnení ďalej okrem iného najvyšší súd uviedol, že síce

nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená, ale z výkladu jeho ustanovení § 368 až § 392

(o dovolaní) je logické prijať záver, že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce

sa merita veci, teda rozhodnutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok.

Odporovalo by logickým zámerom zákona (), ak by mimoriadnym

opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov

prvej či druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len

o parciálnych otázkach. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia

upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto

rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné

postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež

parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon

v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti

dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania,

čo odporuje aj tendencii (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci

prejednať a rozhodnúť v primeranej lehote (, ).

Vychádzajúc z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, od ktorej niet dôvodu sa odchýliť

ani v tomto prípade, najvyšší súd konštatuje, že dovolaním napadnuté rozhodnutie

o neosvedčení sa obvineného Ľ. D. v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody a premene tohto trestu na trest nepodmienečný nie je rozhodnutím vo veci

samej, a teda nie je rozhodnutím, proti ktorému je dovolanie v zmysle

prípustné.

v upravuje podmienky, za ktorých dovolací súd dovolanie

uznesením na neverejnom zasadnutí odmietne bez preskúmania veci. Neprípustnosť

dovolania tu ale ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí výslovne uvedený

nie je. Najvyšší súd preto na odmietnutie neprípustného dovolania obvineného Ľ. D.

analogicky aplikoval

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. novembra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová