Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
183/365625.536149.pdf
PDF · 114.72 KB
No categories available
6Cdo/58/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 57/2010
Slovenskej republiky 6 Cdo 58/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MUDr. D. B., bývajúceho v
B.B., proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 398 327,03 Eur (12 000 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 25 C 16/2005, o dovolaniach ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 29. októbra 2009, sp. zn. 14 Co 348/2009 a rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 12. marca 2009, sp. zn. 6 Co 112/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2009, sp. zn.
14 Co 348/2009 o d m i e t a .
Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. marca 2009,
sp. zn. 6 Co 112/2008 z a s t a v u j e.
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. januára 2008, č.k. 25 C 16/2005-145
zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy 12 000 000,-- Sk
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci (nesprávnym procesným postupom sudkýň JUDr. Z. K., JUDr. A. S. a JUDr.
G. D. v konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava II) podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu predmetný rozsudok súdu prvého
stupňa rozsudkom z 12. marca 2009, sp. zn. 6 Co 112/2008 potvrdil ako vecne správny
a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas dovolanie. V doplnení
svojho dovolania poţiadal súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie
konanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 10. augusta 2009, č.k. 25 C 16/2005-190
rozhodol o tejto ţiadosti ţalobcu tak, ţe mu zástupcu z radov advokátov pre dovolacie
konanie neustanovil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade neboli splnené
podmienky v zmysle § 30 O.s.p., keďţe ţalobca nepreukázal súdu svoje osobné a majetkové
pomery, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov a tým aj ustanovenie
zástupcu. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2009,
sp. zn. 14 Co 348/2009 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil.
Aj toto potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním. Ţiadal
rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie s tým, aby mu bol
ustanovený zástupca, nakoľko nemá ţiadne príjmy a prostriedky na advokáta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe obe dovolania podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), pristúpil k posúdeniu, či
sú v dovolacom konaní splnené procesné predpoklady preskúmania dovolaniami napadnutých
rozhodnutí.
Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť
najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia
dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd
najskôr to, či je procesne prípustné dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 29. októbra 2009, sp. zn. 14 Co 348/2009.
V zmysle § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom,
pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho
koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania; ak táto
podmienka nie je splnená, dovolací súd nemôţe preskúmať dovolaním napadnuté
rozhodnutie.
I keď dovolateľ nie je zastúpený advokátom a nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1,
veta druhá, O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade tohto dovolania
bolo moţné nedostatok podmienky povinného zastúpenia povaţovať za dôvod pre zastavenie
konania. V situácii, kedy predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým
nebolo vyhovené ţiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, by trvanie
na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastník
podaním ţiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver
o tom, ţe účastník nemá právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, skúmaný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Keďţe v prípade dovolateľom napadnutého uznesenia ide o také rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
nemoţno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z citovaných ustanovení.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní
zistená.
Keďţe procesná prípustnosť dovolania ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 29. októbra 2009, sp. zn. 14 Co 348/2009, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie, nevyplýva z § 239
O.s.p. ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie odmietol ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p.
a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 12. marca 2009, sp. zn. 6 Co 112/2008, ktorým súd potvrdil prvostupňový rozsudok
o zamietnutí návrhu ţalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, treba uviesť, ţe podľa § 241
ods. 1, druhá veta O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie
zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok bráni prejednaniu
dovolania.
Zo spisu vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený s rozhodnutiami súdov oboch niţších
stupňov o tom, ţe sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov. Uznesením okresného
súdu Bratislava I z 8. februára 2010 č.k. 25 C 16/2005-200 (ţalobcovi bolo riadne doručené
22. februára 2010) ţalobca bol znovu vyzvaný, aby si pre dovolacie konanie zvolil advokáta
a doručil súdu plnomocenstvo oprávňujúce advokáta na jeho zastupovanie pred dovolacím
súdom. Napriek tomu ţalobca nezaloţil do spisu advokátovi udelenú plnú moc na jeho
zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok tejto podmienky
dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o tomto dovolaní ţalobcu zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p.
a § 104 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby skúmal, či v danom prípade došlo k procesnej vade
Ţalobca z procesného hľadiska zavinil, ţe sa jeho dovolanie muselo odmietnuť (resp.
ţe sa konanie o jeho ďalšom dovolaní muselo zastaviť), a vznikla mu povinnosť nahradiť
trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová