Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/97/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T. D.A., spol. s r.o., zastúpeného JUDr. P. T.,

advokátom, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát

Slovenskej, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. zo dňa 28. júla 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. -33 zo dňa 2. decembra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -33 zo dňa 2. decembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 28. júla 2009, ktorým žalovaný

potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie

v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. F/0205/06/09 zo dňa 18. mája 2009,

ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 eur za porušenie § 6 ods. 2

o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane nefajčiarov“),

nakoľko kontrolou vykonanou dňa 1. apríla 2009 bolo zistené, že osobe mladšej ako

18 rokov bola odpredaná jedna krabička cigariet M. L. 20 ks.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného mal za to, že v správnom konaní

pri vykonaní zistenia rozhodujúceho pre uloženie pokuty došlo k nezákonnému postupu

inšpektorov žalovaného, ktorí na vykonanie kontrolného nákupu cigariet v predajnom

stánku žalobcu prizvali, resp. použili maloletú osobu (14 ročnú). Podľa krajského súdu

žiadne ustanovenie platných právnych predpisov upravujúcich postup orgánov

žalovaného pri vykonávaní kontroly na zverenom úseku štátnej správy (vnútorný trh,

ochrana spotrebiteľa) neumožňuje vykonávanie dôkazov prostredníctvom osôb, ktoré

majú rovnakú funkciu ako "agent provokatér" v trestnom práve. Žalovaný je pritom

podľa článku 2 ods. 2 SR oprávnený konať iba na základe a v jej

medziach, a v rozsahu a spôsobom ako je to upravené v zákonoch. Pribratie maloletej

osoby na vykonanie kontrolného nákupu nemožno považovať ani za postup podľa

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach

ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o kontrole vnútorného trhu“), na ktorý sa odvoláva

žalovaný. Podľa krajského súdu z textu citovaného ustanovenia vyplýva, že "prizvanou

osobou" budú predovšetkým orgány a osoby potrebné na riešenie takých odborných úloh

a zistení, ktoré nie je možné zabezpečiť prostredníctvom vlastných pracovníkov

žalovaného správneho orgánu, pričom zisťovanie predaja cigariet maloletej osobe takou

odbornou úlohou nie je. Naviac, podľa názoru krajského súdu maloletá osoba ani

nemôže plniť úlohu tzv. prizvanej osoby.

Vzhľadom na to, že žalovaný použil pri vykonaní kontroly postup, ktorý nie je

dovolený ani upravený v žiadnom zákone a nedá sa ani vyložiť zo žiadneho ustanovenia

zákona, krajský súd dospel k záveru, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá má

za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako

aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom

navrhoval napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.

Z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane nefajčiarov (v ktorom

je Slovenská obchodná inšpekcia stanovená ako jeden z kontrolných orgánov povinných

vykonávať kontrolu dodržiavania tohto zákona) a ustanovenia § 10 ods. 2 zákona

o ochrane nefajčiarov (ktorý výslovne stanovuje, že Slovenská obchodná inšpekcia

ukladá pokutu za nerešpektovanie zákazu predaja tabakových výrobkov podľa § 6 )

podľa žalovaného vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu poveriť Slovenskú

obchodnú inšpekciu ako orgán kontroly vnútorného trhu kontrolou dodržiavania § 6

zákona o ochrane nefajčiarov ako aj sankcionovaním prípadného porušenia tohto

ustanovenia.

Pre zistenie nedostatkov pri výkone kontroly, a teda pre praktickú aplikáciu

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole vnútorného trhu je podľa žalovaného

v niektorých prípadoch nevyhnutné vytvoriť podmienky simulujúce situáciu, v ktorej

by bolo možné jednoznačne preveriť dodržiavanie povinností predávajúceho

vyplývajúce z osobitného predpisu a tým i získať potrebné dôkazy svedčiace o porušení

zákona, pričom takýto postup Slovenskej obchodnej inšpekcie zákon o štátnej kontrole

vnútorného trhu podrobne neupravuje a nešpecifikuje.

Vzhľadom na to, že pri kontrole plnenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia

§ 6 ods. 2 a 3 zákona o ochrane nefajčiarov je účasť maloletých osôb nevyhnutná,

má žalovaný za to, že takto získaný dôkaz neodporuje žiadnemu právnemu predpisu.

Zdôraznil pritom, že maloleté osoby sa vykonaných kontrol zúčastnili so súhlasom

ich zákonného zástupcu a za jeho prítomnosti, resp. za prítomnosti ním poverenej osoby.

Dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov maloletým osobám nemožno

preveriť iným spôsobom ako prostredníctvom maloletej osoby. Táto osoba sa však

samotnej kontroly nezúčastňuje. Výsledok pozorovania jej konania a posúdenia konania

predávajúceho je predmetom kontroly vykonanej inšpektormi Slovenskej obchodnej

inšpekcie.

Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o kontrole vnútorného trhu,

podľa žalovaného nemožno dôjsť k jednoznačnému záveru, že prizvanou osobou,

za predpokladu, že ide o fyzickú osobu, môže byť výlučne zamestnanec, teda osoba

v pracovnom pomere. Z ustanovenia § 5 ods. 2 vyplýva, že pod pojem prizvané osoby

možno začleniť tri kategórie osôb, a to: 1. zamestnancov iných orgánov,

2. zamestnancov právnických osôb, 3. fyzické osoby (v tomto prípade však tieto nie sú

viazané na pracovný pomer). Podmienkou ich prizvania je pritom osobitná povaha

kontrolnej úlohy. Za týmto účelom možno požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na desať

pracovných dní kalendárneho roka, pričom zákon priamo neurčuje, že sa musí jednať

o uvoľnenie zo zamestnania. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,

že Slovenská obchodná inšpekcia môže na kontrolu prizvať fyzickú osobu s jej súhlasom

v prípade osobitnej povahy kontrolnej úlohy. V danom prípade účasť maloletých osôb

na predmetných kontrolách napĺňa všetky požiadavky, citované v tomto ustanovení

zákona o kontrole vnútorného trhu. Použitie maloletých v danom prípade nie je

odôvodnené analogickým použitím predpisov trestného práva, ale len využitím

možnosti, ktorú pri kontrole poskytuje samotný zákon o kontrole vnútorného trhu.

Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona

o kontrole vnútorného trhu je inšpektor povinný sa preukázať pri kontrole preukazom

Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly. Kontrola začína

až okamihom preukázania sa inšpektora Slovenskej obchodnej inšpekcie služobným

preukazom (prizvanej osoby predložením oprávnenia na výkon kontroly). Nákup

tabakových výrobkov však vykonala maloletá osoba v anonymite pred začatím kontroly.

Rovnako žalovaný poukazuje na ustanovenie

o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa spotrebiteľom rozumie

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby

pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Keďže uvedený

zákon neobmedzuje postavenie spotrebiteľa vekovou hranicou, môže ním byť

aj maloletý. Predaj a kúpa (v tomto prípade tabakových výrobkov) sa vykonáva verejne

a zodpovednosť za vykonanie tohto úkonu je daná len pre jednu stranu a tou je

predávajúci. Zákon žiadnym spôsobom nezakazuje osobe mladšej ako 18 rokov vyvinúť

snahu o kúpu tovaru, t.j. cigariet. Za takéto konanie nemôže byť osoba mladšia ako

18 rokov sankcionovaná, nemôže sa teda takýmto konaním dopustiť správneho deliktu,

za ktorý by bola trestaná, nakoľko spotrebiteľ svojím konaním neporušuje zákon.

K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 17. februára 2010 vyjadril žalobca,

pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil

a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 122,55 eur. Uviedol,

že správny orgán nemôže získavať dôkazy tak, že si bez akéhokoľvek zákonného

splnomocnenia vysvetlí svoje oprávnenie vykonávať kontrolu vnútorného trhu,

resp. dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov.

Použitie maloletej osoby ako „agenta provokatéra“ nie je v súlade so žiadnym právnym

predpisom upravujúcim konanie štátnych orgánov. Ustanovenie § 34 ods. 2 Správneho

poriadku vypočítava skutočnosti, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz, pričom je nepochybné,

že dôkaz získaný od osoby, ktorá bola na túto činnosť navedená Slovenskou obchodnou

inšpekciou, nie je v súlade zo zásadami správneho konania. Použitie „agenta

provokatéra“ pri získavaní dôkazov v správnom konaní by muselo byť zakotvené

v príslušnom právnom predpise a v tomto prípade je neprípustné riadiť sa analógiou

s trestným konaním.

Žalobca zdôraznil, že v konaní nikdy nespochybňoval kompetenciu Slovenskej

obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolu vnútorného trhu. Uviedol, že spôsobom

vykonania kontroly žalovaný správny orgán sám vystavuje maloleté osoby možnosti

získania tabakových výrobkov, a teda sám porušuje ustanovenie daného zákona o zákaze

predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov.

Žalobca považuje výklad inštitútu prizvanej osoby žalovaným za účelový

a nesprávny. Výkon štátnej moci nemôže byť zverený maloletým osobám, ktoré nemajú

spôsobilosť na právne úkony.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 2

(ďalej len „“) preskúmal rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania ( veta prvá ,

) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá )

a podľa veta druhá v spojení s , napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis

žalovaného, najvyšší súd zistil, že dňa 1. apríla 2009 inšpektori Slovenskej obchodnej

inšpekcie vykonali kontrolu v prevádzkovej jednotke žalobcu, v novinovom stánku

v B. B. Za účelom kontroly dodržiavania zákona o ochrane nefajčiarov maloletá osoba

B. D. (rok narodenia 1995) vykonala kontrolný nákup jedného balenia cigariet M. L. 20

ks, ktoré jej boli predané. Uvedený skutok bol kvalifikovaný ako porušenie § 6 ods. 2

zákona o ochrane nefajčiarov, za čo Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v

Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj rozhodnutím č. F/0205/06/09 zo dňa 18.

mája 2009 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000 eur. Žalovaný ako druhostupňový

správny orgán na odvolanie žalobcu uvedené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj v odvolacom konaní

potvrdil rozhodnutím č. zo dňa 28. júla 2009.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ako aj z dôvodov, ktoré

uvádza žalovaný vo svojom odvolaní proti tomuto rozsudku, spornou otázkou v tomto

konaní je zákonnosť postupu inšpektorov žalovaného správneho orgánu pri vykonaní

kontroly v prevádzke žalobcu, t. j. či pri kontrole dodržiavania zákona o ochrane

nefajčiarov bol žalovaný oprávnený uskutočniť kontrolný nákup tabakových výrobkov

prostredníctvom maloletej osoby.

Kontrolu predaja tabakových výrobkov je v zmysle § 9 ods. 1 zákona o ochrane

nefajčiarov oprávnená (a povinná) vykonávať okrem iných orgánov aj Slovenská

obchodná inšpekcia, pričom za porušenie ustanovení tohto zákona je oprávnená ukladať

sankcie.

Samotný zákon o ochrane nefajčiarov neupravuje spôsob, akým majú orgány

verejnej správy pri výkone kontroly dodržiavania jeho ustanovení postupovať.

Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole predaja výrobkov

a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu všeobecne upravuje zákon

o kontrole vnútorného trhu. Tento zákon stanovuje, akými oprávneniami pri kontrole

disponuje Slovenská obchodná inšpekcia a jej inšpektori, neupravuje však presný

procesný postup pri vykonávaní kontroly, ani druhy dôkazných prostriedkov a spôsob

vykonania dôkazov. Ustanovenie § 12 zákona o kontrole vnútorného trhu pre konanie

podľa tohto o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Odpoveď na otázku, či pri vykonanej kontrole v prevádzke žalobcu boli inšpektori

oprávnení uskutočniť kontrolný nákup tabakových výrobkov prostredníctvom maloletej

osoby, je potrebné hľadať okrem ustanovení zákona o kontrole vnútorného trhu

aj v ustanoveniach správneho poriadku.

Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona

o kontrole vnútorného trhu, z ktorého vyvodil záver, že účasť maloletej osoby

na kontrole napĺňa zákonné požiadavky na postavenie prizvanej osoby. Zároveň tvrdil,

že kontrola začína až okamihom preukázania sa inšpektora Slovenskej obchodnej

inšpekcie služobným preukazom (prizvanej osoby predložením oprávnenia na výkon

kontroly), pričom poukázal na to, že nákup tabakových výrobkov vykonala maloletá

osoba v anonymite pred začatím kontroly. Z uvedeného preto nie je celkom zrejmé,

či žalovaný považuje maloletú osobu za prizvanú osobu podľa § 5 ods. 2 zákona

o kontrole vnútorného trhu alebo len za prostriedok, ktorým bol vykonaný a získaný

dôkaz pri kontrole dodržiavania zákona o ochrane nefajčiarov.

Nie je pritom úlohou najvyššieho súdu zodpovedať otázku, či všeobecne možno

prizvať na výkon kontroly maloletú osobu, ale posúdiť, či v tomto konkrétnom prípade

bol takto zvolený postup zo strany žalovaného zákonný.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o kontrole vnútorného trhu slovenská obchodná inšpekcia

môže na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov, právnických osôb alebo fyzic ké

osoby (ďalej len "prizvané osoby") s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou

povahou kontrolnej úlohy, a požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na desať pracovných dní

kalendárneho roka. Účasť týchto zamestnancov na kontrole sa považuje za iný úkon

vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Prizvané osoby majú práva a povinnosti inšpektorov v rozsahu im vydaného oprávnenia

okrem oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a f).

Podľa § 5 ods. 5 zákona o kontrole vnútorného trhu inšpektor je pri kontrole

oprávnený

a) vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb,

ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb; nedotknuteľnosť

obydlia nesmie byť týmto dotknutá,

b) overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene

kontrolovaných osôb konajú,

c) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne

vysvetlenia,

d) odoberať vzorky výrobkov na posúdenie ich kvality, bezpečnosti a zhody,

e) požadovať od kontrolovaných osôb, aby v určenej lehote odstránili zistené

nedostatky, ich príčiny a škodlivé následky,

f) uložiť pokutu v blokovom konaní, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

g) nahliadnuť do príslušnej dokumentácie výrobku označeného značkou zhody CE

vykonávanej náhodne, a ak je dôvod na obavy, že výrobok neposkytuje požadovanú

úroveň ochrany oprávneného záujmu; požadovať dokumentáciu v rozsahu podľa

osobitného predpisu, a to v štátnom jazyku môže len vtedy, ak je to nevyhnutné

a primerané riziku, ktoré výrobok môže predstavovať,

h) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie

zistených nedostatkov.

Z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva, že dôvodom pribratia iných osôb

je zabezpečenie výkonu kontroly v osobitných prípadoch, keď kontrolu nie je možné

vykonať prostredníctvom inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie (ktorí v zmysle

§ 5 ods. 1 zákona o kontrole vnútorného trhu sú primárne poverení výkonom kontroly

vnútorného trhu). Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že úlohou pribratej osoby

by mala byť simulácia postavenia spotrebiteľa, resp. určitej skupiny spotrebiteľov.

Účelom uvedeného inštitútu má byť zabezpečenie správneho výkonu kontroly

v prípadoch, keď na realizovanie určitého typu kontrolnej úlohy je potrebná spolupráca

s inými osobami, napríklad z dôvodu chýbajúcich špecifických odborných znalostí

a schopností u inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie. V prejednávanom prípade

sa však nejedná o taký typ kontrolnej úlohy, na realizáciu ktorej by odborne nestačili

samotní inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie.

V posudzovanom prípade možno (najmä na základe vyjadrení žalovaného)

nadobudnúť dojem, akoby tu dochádzalo k prelínaniu inštitútu prizvanej osoby

s formálnym spôsobom vykonávania dokazovania. Ani žalovaný sa vo svojom odvolaní

jednoznačne nevyjadril, či maloletá osoba B. D. (rok narodenia 1995), ktorá realizovala

kontrolný nákup tabakových výrobkov, bola na kontrolu prizvaná podľa § 5 ods. 2

zákona o ochrane vnútorného trhu. V administratívnom spise žalovaného sa nenachádza

oprávnenie, resp. prizvanie na vykonanie kontroly pre uvedenú maloletú osobu.

Žalovaný správny orgán navyše vo svojom vyjadrení tvrdil, že nákup tabakových

výrobkov vykonala maloletá osoba v anonymite pred začatím kontroly.

Najvyšší súd, prihliadnuc na priebeh a spôsob vykonania kontroly, sa priklonil

k záveru, že v prípade vykonania nákupu tabakových výrobkov maloletou osobou,

nešlo o realizáciu inštitútu prizvanej osoby, ale o spôsob získania dôkazov o porušení

§ 6 zákona o ochrane nefajčiarov. Maloletá osoba vykonala nákup a tým sa jej úloha

skončila, na ďalšom priebehu kontroly už žiadnym spôsobom neparticipovala.

Dokazovanie je upravené v § 34 správneho poriadku. Podľa odsek 2 tohto

ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Keďže ide o demonštratívny výpočet, nie je vylúčené, aby boli za účelom zistenia

skutočného stavu veci použité aj iné dôkazné prostriedky. Podmienkou ich použitia

je súlad s právnymi predpismi, tak ako to vyžaduje odsek 1 citovaného ustanovenia.

Spôsob, akým inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie získali dôkaz o porušení

§ 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov nie je v žiadnom platnom právnom predpise

vzťahujúcom sa na prejednávanú vec zakázaný. Z toho však ešte nemožno vyvodiť

záver, že zvolený postup bol v súlade s právnymi predpismi. Keďže za porušenie

zákona v danom prípade bola žalobcovi uložená sankcia, je nepochybné, že správny

orgán je pri svojom postupe povinný dodržiavať zásady platné pre správne trestanie,

v ktorom sa primerane aplikujú princípy a zásady trestného práva. Pre kontrolovaný

subjekt (potenciálne postihnuteľný sankciami zo strany štátnych orgánov) musí byť

vopred známe, aký postup a spôsob konania môže očakávať od kontrolujúceho subjektu

(musia byť dopredu známe pravidlá hry). Tento postup musí byť zákonne upravený.

Najvyšší súd berie do úvahy/prihliada na skutočnosť, že postup inšpektorov

pri vykonávaní kontroly na trhu nie je podrobnejšie zákonom upravený (ani v iných

prípadoch, nielen v tomto) a inšpektori zrejme volia postup ktorý čo najefektívnejšie

dovoľuje zistiť skutočný stav veci v závislosti od účelu a typu kontroly, pričom niekedy

navodzujú situáciu v akej sa ocitne spotrebiteľ, resp. simulujú konanie spotrebiteľa.

Nemožno však všeobecne prijať záver, že každý postup inšpektorov, ktorý nie je priamo

a výslovne upravený v zákone, by bol nezákonný a neprípustný. V tomto prípade však

inšpektori úmyselne a umelo vytvorili situáciu, účelom ktorej bolo odhaliť porušenie

§ 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov. Nešlo o reálnu situáciu v pravom slova zmysle,

ktorej priebeh by inšpektori neovplyvňovali, avšak svojim konaním priamo zasiahli

do deja, resp. daný dej priamo vytvorili prostredníctvom maloletej osoby a sám

kontrolný orgán takto vytvoril podmienky/predpoklady na porušenie zákona

kontrolovaným subjektom. Keďže ide o konanie, ktoré môže závažným spôsobom

ovplyvniť konanie kontrolovaného subjektu (jeho reakciu), možno prijať záver,

že v konečnom dôsledku zasahuje do jeho práv, a preto nie je prípustné, aby takýto

postup nebol priamo upravený v platnom právnom predpise, obsah ktorého by bol

všeobecne známy (teda známy aj kontrolovaným subjektom).

Najvyšší súd na tomto mieste zhodne so záverom krajského súdu poukazuje

na ustanovenie , podľa ktorého štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon. Správny orgán sa týmto imperatívom neriadil, a preto jeho postup

možno kvalifikovať ako nezákonný, pričom ide o takú vadu konania, ktorá mohla mať

vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Pokiaľ ide o prirovnanie použitého postupu žalovaného správneho orgánu

k použitiu inštitútu agenta provokatéra, ktorý je zakotvený v trestnom práve, Najvyšší

súd SR takýto právny názor žalovaného nemôže akceptovať. Totiž jedným z kritérií,

ktorými je definovaný agent provokatér v trestnom zákonodarstve je, že konanie agenta

je inak trestné. V tomto prípade však konanie maloletej osoby, ktorá vykonala nákup

tabakových výrobkov nebolo v rozpore so zákonom. To však nič nemení na vyššie

uvedenom závere, ku ktorému sa Najvyšší súd SR v zhode s krajským súdom prikláňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa potvrdil ako

súladný so zákonom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení

s ustanovením tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech trovy konania prakticky

nevznikli žiadne a žiadne si ani neuplatnil a žalovaný bol v odvolacom konaní

neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. novembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová