Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8sžo/91/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra

Melichera v právnej veci žalobcu: K., so sídlom D., zast. advokátom JUDr. M. S., AK so

sídlom V., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-558/OLVS-2008

zo dňa 3. novembra 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 8. decembra 2009 č. k. -39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 8.decembra 2009 č. k. -39 z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu

z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. č. SLV-558/OLVS-

-2008 zo dňa 3. novembra 2008. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu vydané dňa 10. septembra 2008 pod č. PPZ-24-10/BOK-PP-II-2008

o uložení pokuty podľa vo výške 50 000 Sk za

nevypracovanie programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácií príjmov v trestnej

2

činnosti v dobe od 1. januára 2001 do 6.novembra 2007, čím bola žalobcom porušená

povinnosť v zmysle

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade

s § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, že žalobca je osobou uvedenou v § 3 písm. d/

a i/ , nakoľko z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca je

podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu iba osobou podľa § 3 písm. i/ záko-

na č. a v takom prípade by žalobca porušil svoje povinnosti iba v období

od 1. januára 2007 do 1. augusta 2008, kedy mal uzavretú komisionársku zmluvu. Krajský

súd zároveň uviedol, že žalobca správne namietal premlčanie nárok u žalovaného na

udelenie sankcie, ktorá podľa jeho názoru uplynula 31. decembra 2003. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že

správne orgány nesprávne právne vec posúdili. Krajský súd mal za to, že napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného nebol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom

a nakoľko námietky žalobcu odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom

rozsahu podľa zrušil. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov

konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie

a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť s poukazom na ust. a

, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že podľa

výpisu z obchodného registra mal žalobca v predmete činnosti zapísaný ako predmet

podnikania aj činnosť leasing v rozsahu voľnej živnosti a to od 24. novembra 1997, teda bol

podľa povinnou osobou v zmysle citovaného zákona,

pričom medzi jeho povinnosti patrila aj povinnosť mať vypracovaný program vlastnej

činnosti zameranej proti legalizácii podľa a tento

program vypracovaný v období od 1. januára 2001 do 6. novembra 2007 nemal. Uviedol

tiež, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil aj fakt, že predmetnú činnosť

žalobca nevykonával a ak by túto činnosť vykonával sankcia by bola vyššia. Podľa jeho

názoru skutočnosť, či reálne uvedenú činnosť žalobca vykonával alebo nie, však nemala

vplyv na samotné konanie. Na plynutie premlčacej doby má vplyv tá skutočnosť, že žalobca

program podľa 0 Z.z. vypracovaný ku dňu

6. novembra 2007 nemal a teda správny delikt žalobcu trval nepretržite od 1. januára 2001

do odstránenia protiprávneho stavu a premlčacia lehota nezačala plynúť skôr ako

3

6. novembra 2007 a výklad o premlčaní by v podstate vylučoval

postihnúť osobu za protiprávny stav po 1. januári 2004, čo je podľa žalovaného nesprávny

právny názor. Súhlasil s tým, že súd správne posúdil skutočnosť, z ktorej vyplýva, že žalobca

bol od 1. januára 2007 povinnou osobou aj podľa , keďže

mal uzavretú komisionársku zmluvu so spoločnosťou V. Žiadal rozhodnutie zmeniť alebo

zrušiť a vec vráti krajskému súdu na nové rozhodnutie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho

konania. Uviedol, že tvrdenie žalované o tom, že bol povinnou osobou podľa § 3 písm. i/

zákona č. 367/200 Z.z. nebolo preukázané, keďže žalobca nikdy neobchodoval a ani

nepredával s umeleckými dielami, starožitnosťami, drahými kovmi alebo drahými kameňmi

a ani ich neuvádzali na trh v dobe od 1. januára 2007 do 1. augusta 2008, tak ako to namietali

v podanej žalobe. Na základe komisionárskej zmluvy zabezpečila len prevádzkový servis pre

spoločnosť V. a na jeho obchodnej, finančnej a účtovnej činnosti sa nepodieľala. Správne

orgány podľa jeho názoru nezisťovali skutkový stav v súlade s § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1

správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť,

nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu ( ).

4

Podľa povinná osoba je právnická osoba alebo

fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom

(finančný leasing) alebo iné finančné činnosti uvedené v osobitnom zákone.

Podľa povinná osoba je prevádzkovateľ aukčnej

siene, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá obchoduje s umeleckými dielami,

zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, drahými kovmi alebo drahými kameňmi alebo

uvádza na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo obchoduje s iným

tovarom vysokej hodnoty, ak pripravuje alebo vykonáva hotovostnú operáciu v hodnote

najmenej 15 000 EUR.

Podľa povinná osoba vypracúva

a aktualizuje program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii, ktorý musí obsahovať

najmä prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu svojej činnosti,

obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov vykonávanej najmenej raz ročne,

určenie osoby alebo organizačného útvaru, ktorí sú zodpovední za ochranu pred legalizáciou

a metodiku postupu pri predchádzaní legalizácii a pri jej odhaľovaní.

Podľa pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno

uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná polícia zistila, najneskôr

do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa komisionárskou zmluvou sa komisionár

zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť

a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Z administratívneho spisu, ako aj z výpisu z obchodného registra žalobcu bolo

preukázané, že tento má od 24.novembra 1997 zapísaný ako predmet činnosti leasing

v rozsahu voľnej živnosti a že na základe komisionárskej zmluvy z 25. októbra 2006 sa

zaviazal ako komisionár zabezpečiť formou komisionálneho predaja predaj tovaru komitenta

(spoločnosť V.) v predajni žalobcu (komisionára) na L. a to od 1. januára 2007 do 31.

decembra 2016.

Žalobca bol teda povinný mať - z titulu predmetu podnikania (leasing v rozsahu

voľnej živnosti), ktorý mal zapísaný v obchodnom registri a na ktorý mal vydané

5

živnostenské oprávnenie - vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii

príjmov z trestnej činnosti, ktorý mal obsahovať zákonom požadované náležitosti, keďže od

1. januára 2001 bol povinnou osobou podľa , pričom

po podpise komisionárskej zmluvy so spoločnosťou V. sa stal povinnou osobou aj podľa § 3

písm. i/ , nakoľko vo vlastnom mene a na účet komitenta obchodoval

s drahými kovmi a bol preto povinný mať podľa § 6 ods. 1 písm. a/ od 1. januára 2007

vypracovaný svoj program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a tento aj priebežne

aktualizovať. Splnenie tejto zákonnej povinnosti však žalobca v konaní nepreukázal, keďže

požadovaný program predložil žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu až

v marci 2008 a tento program bol datovaný s dátumom vzniku október 2007, pričom pri

začatí kontroly dňa 6. novembra 2007 požadovaný program ku kontrole nepredložil a to

z dôvodu, že tento nemal vôbec vypracovaný.

Pokiaľ ide o samotnú námietku premlčania sankcie tak, ako ju vzniesol žalobca a ako

o nej rozhodol súd prvého stupňa, teda že sankciu za nevypracovanie a nepredloženie

programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii, tak odvolací súd sa nestotožňuje

s právnym názorom prvostupňového súdu a je toho názoru, že právny názor vyslovený

súdom prvého stupňa je nesprávny. U žalobcu sa išlo o pokračujúce a trvajúce porušenie

právnych povinností, pričom u spáchaného správneho deliktu lehota na uloženie sankcie

nezačala vôbec plynúť 1. januára 2001, nakoľko protiprávny stav zo strany žalobcu trval aj

po začatí kontroly dňa 6. novembra 2007. K márnemu uplynutiu subjektívnej jednoročnej

lehoty, ktorá je lehotou prekluzívnou by došlo najskôr 7. novembra 2008, resp. objektívnej

trojročnej lehoty počítanej od vypracovania programu, teda v októbri 2010. Preto podľa

odvolacieho súdu k márnemu uplynutiu prekluzívnej subjektívnej a ani objektívnej lehoty na

udelenie sankcie za správny delikt podľa vôbec nedošlo.

Oprávnenie žalovaného udeliť sankciu žalovanému za porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona

č. by zaniklo iba v tom prípade, ak by žalobca niekedy v období od 1. januá-

ra 2001 do dňa začatia kontroly mal vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti

legalizácii a márne a zároveň by uplynula subjektívna jednoročná (ak by žalovaný alebo

správny orgán vedel, že žalobca program vypracovaný má) alebo objektívna trojročná lehota

(ak by od vyhotovenia programu žalobcom uplynula doba viac ako tri roky) uvedená v § 13

ods. 3

Z vykonanej kontroly aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že

žalobca ako povinná osoba nemal ku dňu 6. novembra 2007 vypracovaný program vlastnej

6

činnosti, zameranej proti legalizácií, čím porušil povinnosti ustanovené v § 6 ods. 1 písm. a/

a to bolo dôvodom uloženia sankcie podľa záko-

na č. , pričom správny orgán vymedzil určite, jasne, zrozumiteľne

a nezameniteľne predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby

sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním a v súlade s ust. § 47 ods. 2

o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „správny poriadok“). V napadnutom rozhodnutí je správny delikt presne

vymedzený, za aké konkrétne konanie a obdobie je subjekt postihnutý.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia dospel

k záveru, že správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali, postupovali v súlade

s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú

v skutkovej vete výroku rozhodnutia identifikovateľné skutkové vymedzenie správneho

deliktu s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Pochybil preto prvostupňový súd

pokiaľ napadnuté rozhodnutie zrušil podľa a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa je potrebné

zmeniť tak, že žalobu žalobcu je potrebné ako nedôvodnú podľa

zamietnuť.

Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v zmysle

v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská