Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a48/360850.9da33b.pdf
PDF · 119.13 KB
No categories available
8sžo/91/2010
Najvyšší súd 8Sžo/91/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra
Melichera v právnej veci žalobcu: K., so sídlom D., zast. advokátom JUDr. M. S., AK so
sídlom V., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-558/OLVS-2008
zo dňa 3. novembra 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 8. decembra 2009 č. k. 3S 20/2009-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 8.decembra 2009 č. k. 3S 20/2009-39 z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu
z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. č. SLV-558/OLVS-
-2008 zo dňa 3. novembra 2008. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu vydané dňa 10. septembra 2008 pod č. PPZ-24-10/BOK-PP-II-2008
o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona č. 367/2000 Z.z. vo výške 50 000 Sk za
nevypracovanie programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácií príjmov v trestnej
2
činnosti v dobe od 1. januára 2001 do 6.novembra 2007, čím bola žalobcom porušená
povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 367/2000 Z. z.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade
s § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, že žalobca je osobou uvedenou v § 3 písm. d/
a i/ zákona č. 367/2000 Z.z. , nakoľko z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca je
podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu iba osobou podľa § 3 písm. i/ záko-
na č. 367/2000 Z.z. a v takom prípade by žalobca porušil svoje povinnosti iba v období
od 1. januára 2007 do 1. augusta 2008, kedy mal uzavretú komisionársku zmluvu. Krajský
súd zároveň uviedol, že žalobca správne namietal premlčanie nárok u žalovaného na
udelenie sankcie, ktorá podľa jeho názoru uplynula 31. decembra 2003. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že
správne orgány nesprávne právne vec posúdili. Krajský súd mal za to, že napadnuté
rozhodnutie i postup žalovaného nebol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom
a nakoľko námietky žalobcu odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom
rozsahu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov
konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie
a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť s poukazom na ust. § 220 OSP a § 221 ods. 1 písm. h/
OSP, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že podľa
výpisu z obchodného registra mal žalobca v predmete činnosti zapísaný ako predmet
podnikania aj činnosť leasing v rozsahu voľnej živnosti a to od 24. novembra 1997, teda bol
podľa § 3 písm. d/ zákona č. 367/2000 Z.z. povinnou osobou v zmysle citovaného zákona,
pričom medzi jeho povinnosti patrila aj povinnosť mať vypracovaný program vlastnej
činnosti zameranej proti legalizácii podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 367/2000 Z.z. a tento
program vypracovaný v období od 1. januára 2001 do 6. novembra 2007 nemal. Uviedol
tiež, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil aj fakt, že predmetnú činnosť
žalobca nevykonával a ak by túto činnosť vykonával sankcia by bola vyššia. Podľa jeho
názoru skutočnosť, či reálne uvedenú činnosť žalobca vykonával alebo nie, však nemala
vplyv na samotné konanie. Na plynutie premlčacej doby má vplyv tá skutočnosť, že žalobca
program podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 367/20000 Z.z. vypracovaný ku dňu
6. novembra 2007 nemal a teda správny delikt žalobcu trval nepretržite od 1. januára 2001
do odstránenia protiprávneho stavu a premlčacia lehota nezačala plynúť skôr ako
3
6. novembra 2007 a výklad zákona č. 367/2000 Z.z. o premlčaní by v podstate vylučoval
postihnúť osobu za protiprávny stav po 1. januári 2004, čo je podľa žalovaného nesprávny
právny názor. Súhlasil s tým, že súd správne posúdil skutočnosť, z ktorej vyplýva, že žalobca
bol od 1. januára 2007 povinnou osobou aj podľa § 3 písm. i/ zákona č. 367/2000 Z.z., keďže
mal uzavretú komisionársku zmluvu so spoločnosťou V. Žiadal rozhodnutie zmeniť alebo
zrušiť a vec vráti krajskému súdu na nové rozhodnutie.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že tvrdenie žalované o tom, že bol povinnou osobou podľa § 3 písm. i/
zákona č. 367/200 Z.z. nebolo preukázané, keďže žalobca nikdy neobchodoval a ani
nepredával s umeleckými dielami, starožitnosťami, drahými kovmi alebo drahými kameňmi
a ani ich neuvádzali na trh v dobe od 1. januára 2007 do 1. augusta 2008, tak ako to namietali
v podanej žalobe. Na základe komisionárskej zmluvy zabezpečila len prevádzkový servis pre
spoločnosť V. a na jeho obchodnej, finančnej a účtovnej činnosti sa nepodieľala. Správne
orgány podľa jeho názoru nezisťovali skutkový stav v súlade s § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1
správneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
4
Podľa § 3 písm. d/ zákona č. 367/2000 Z.z. povinná osoba je právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom
(finančný leasing) alebo iné finančné činnosti uvedené v osobitnom zákone.
Podľa § 3 písm. i/ zákona č. 367/2000 Z.z. povinná osoba je prevádzkovateľ aukčnej
siene, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá obchoduje s umeleckými dielami,
zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, drahými kovmi alebo drahými kameňmi alebo
uvádza na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo obchoduje s iným
tovarom vysokej hodnoty, ak pripravuje alebo vykonáva hotovostnú operáciu v hodnote
najmenej 15 000 EUR.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 367/2000 Z.z. povinná osoba vypracúva
a aktualizuje program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii, ktorý musí obsahovať
najmä prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu svojej činnosti,
obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov vykonávanej najmenej raz ročne,
určenie osoby alebo organizačného útvaru, ktorí sú zodpovední za ochranu pred legalizáciou
a metodiku postupu pri predchádzaní legalizácii a pri jej odhaľovaní.
Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 367/2000 Z.z. pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno
uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná polícia zistila, najneskôr
do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Podľa § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár
zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť
a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Z administratívneho spisu, ako aj z výpisu z obchodného registra žalobcu bolo
preukázané, že tento má od 24.novembra 1997 zapísaný ako predmet činnosti leasing
v rozsahu voľnej živnosti a že na základe komisionárskej zmluvy z 25. októbra 2006 sa
zaviazal ako komisionár zabezpečiť formou komisionálneho predaja predaj tovaru komitenta
(spoločnosť V.) v predajni žalobcu (komisionára) na L. a to od 1. januára 2007 do 31.
decembra 2016.
Žalobca bol teda povinný mať - z titulu predmetu podnikania (leasing v rozsahu
voľnej živnosti), ktorý mal zapísaný v obchodnom registri a na ktorý mal vydané
5
živnostenské oprávnenie - vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii
príjmov z trestnej činnosti, ktorý mal obsahovať zákonom požadované náležitosti, keďže od
1. januára 2001 bol povinnou osobou podľa § 3 písm. d/ zákona č. 367/2000 Z.z., pričom
po podpise komisionárskej zmluvy so spoločnosťou V. sa stal povinnou osobou aj podľa § 3
písm. i/ zákona č. 367/2000 Z.z., nakoľko vo vlastnom mene a na účet komitenta obchodoval
s drahými kovmi a bol preto povinný mať podľa § 6 ods. 1 písm. a/ od 1. januára 2007
vypracovaný svoj program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a tento aj priebežne
aktualizovať. Splnenie tejto zákonnej povinnosti však žalobca v konaní nepreukázal, keďže
požadovaný program predložil žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu až
v marci 2008 a tento program bol datovaný s dátumom vzniku október 2007, pričom pri
začatí kontroly dňa 6. novembra 2007 požadovaný program ku kontrole nepredložil a to
z dôvodu, že tento nemal vôbec vypracovaný.
Pokiaľ ide o samotnú námietku premlčania sankcie tak, ako ju vzniesol žalobca a ako
o nej rozhodol súd prvého stupňa, teda že sankciu za nevypracovanie a nepredloženie
programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii, tak odvolací súd sa nestotožňuje
s právnym názorom prvostupňového súdu a je toho názoru, že právny názor vyslovený
súdom prvého stupňa je nesprávny. U žalobcu sa išlo o pokračujúce a trvajúce porušenie
právnych povinností, pričom u spáchaného správneho deliktu lehota na uloženie sankcie
nezačala vôbec plynúť 1. januára 2001, nakoľko protiprávny stav zo strany žalobcu trval aj
po začatí kontroly dňa 6. novembra 2007. K márnemu uplynutiu subjektívnej jednoročnej
lehoty, ktorá je lehotou prekluzívnou by došlo najskôr 7. novembra 2008, resp. objektívnej
trojročnej lehoty počítanej od vypracovania programu, teda v októbri 2010. Preto podľa
odvolacieho súdu k márnemu uplynutiu prekluzívnej subjektívnej a ani objektívnej lehoty na
udelenie sankcie za správny delikt podľa § 13 ods. 3 zákona č. 367/2000 Z.z. vôbec nedošlo.
Oprávnenie žalovaného udeliť sankciu žalovanému za porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 367/2000 Z.z. by zaniklo iba v tom prípade, ak by žalobca niekedy v období od 1. januá-
ra 2001 do dňa začatia kontroly mal vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti
legalizácii a márne a zároveň by uplynula subjektívna jednoročná (ak by žalovaný alebo
správny orgán vedel, že žalobca program vypracovaný má) alebo objektívna trojročná lehota
(ak by od vyhotovenia programu žalobcom uplynula doba viac ako tri roky) uvedená v § 13
ods. 3 zákona č. 367/2000 Z.z.
Z vykonanej kontroly aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že
žalobca ako povinná osoba nemal ku dňu 6. novembra 2007 vypracovaný program vlastnej
6
činnosti, zameranej proti legalizácií, čím porušil povinnosti ustanovené v § 6 ods. 1 písm. a/
zákona č. 367/2000 Z. z. a to bolo dôvodom uloženia sankcie podľa § 13 ods. 1 záko-
na č. 367/2000 Z.z., pričom správny orgán vymedzil určite, jasne, zrozumiteľne
a nezameniteľne predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby
sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním a v súlade s ust. § 47 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“). V napadnutom rozhodnutí je správny delikt presne
vymedzený, za aké konkrétne konanie a obdobie je subjekt postihnutý.
Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali, postupovali v súlade
s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú
v skutkovej vete výroku rozhodnutia identifikovateľné skutkové vymedzenie správneho
deliktu s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Pochybil preto prvostupňový súd
pokiaľ napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP je potrebné
zmeniť tak, že žalobu žalobcu je potrebné ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP
zamietnuť.
Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská