Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
93f/360827.4a9266.pdf
PDF · 92.85 KB
No categories available
4Cdo/243/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 243/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. Š., bývajúcej v S.,
zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou v B., proti ţalovanému M. H., bývajúcemu v S.,
o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4 C 286/2008,
o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2007 sp. zn.
5 Co 487/07, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 22. októbra 2007 č.k. 7 C 100/2007-28
nepriznal pôvodnému ţalobcovi (F. Š., zomrelému X.) oslobodenie od súdnych poplatkov.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil ho tým, ţe jedným
z predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú pomery účastníka, pričom ţalobca
nepreukázal, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov,
nakoľko je bezpodielovým spoluvlastníkom osobného majetku väčšej ceny – rodinného
domu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 18. decembra 2007 sp. zn.
5 Co 487/07 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Stotoţnil sa s názorom
súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nespĺňa jednu z podmienok oslobodenia od súdnych
poplatkov a to, ţe jeho majetkové pomery neodôvodňujú takýto krok zo strany súdu.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania obom súdom niţšieho stupňa
vytkol nesprávne právne posúdenie veci a poukázal na to, ţe nepriznaním mu oslobodenia od
súdnych poplatkov by mu bola odňatá moţnosť súdnej ochrany.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
oproti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie
súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ani jedného z uvedených
rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania proti nemu z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci
v prípade právneho predchodcu ţalobkyne nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie
v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré v zásade opiera
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti
účastníkovi konať pred súdom. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. teda dáva odňatie moţnosti
konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym
hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Samo právne posúdenie veci je
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p., lebo ním súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva
účastníka. Či uţ súdy napadnuté rozhodnutia zaloţili na správnom alebo nesprávnom
právnom posúdení veci (z hľadiska ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p.) neodňali tým právnemu
predchodcovi ţalobkyne moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod
(ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie
veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani
zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková