Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/321/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. P. P., bývajúceho

v Ţ., zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanému Okresnému súdu Žilina,

Hviezdoslavova č. 28, Ţilina, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Dunajská

Streda pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 31. marca 2009 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. marca

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (v poradí druhým) rozsudkom zo 4. septembra 2008 č.k.

-278 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 200 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaného zaviazal

zaplatiť ţalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku 12 000,-- Sk a trovy právneho

zastúpenia 63 564,-- Sk do rúk právnej zástupkyne ţalobcu, taktieţ do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia uzatvoril, ţe

hodnotenie sudcu ( – pozn. dovolacieho súdu)

nemá vyjadrovať subjektívny hodnotiaci názor predsedu súdu, ale malo by sa obmedziť na

konkrétne pracovné hodnotenie činnosti sudcu. Nemali by v ňom byť údaje, ktoré

s hodnotením nesúvisia alebo sú neopodstatnené. Skutočnosti zo súkromného rodinného

ţivota by mali byť uvedené v hodnotení len potiaľ, pokiaľ sa odráţajú vo výkone práce sudcu

alebo sa nepriaznivo prejavujú v pracovných výsledkoch súdu. Na základe zisteného

skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba bola podaná dôvodne.

Hodnotenie na základe poznatkov predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu, v danom

prípade ţalobcu, nemôţe byť zaloţené na voľnom výklade a subjektívnom názore predsedu

2

súdu, ale musí vychádzať zo zásady nerozlučnej spojitosti súhlasu názoru a zmýšľania so

skutočnosťou, musí obsahovať pravdivé opísanie skutkových okolností. Poukázal pritom na

a , kde je zakotvená

prezumcia neviny. Predseda ţalovaného v hodnotení porušil túto zásadu voči ţalobcovi

a ďalšie všeobecné hodnotenia predsedu súdu. V danom prípade nie je morálna satisfakcia uţ

aktuálna, v tejto časti ţalobca zobral ţalobu späť a v tejto časti súd prvého stupňa konanie

zastavil. Ţalobcovi však zostáva zachované právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Výšku

peňaţnej satisfakcie určuje súd voľnou úvahou.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 31. marca 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej s poukazom na ustanovenie

v zásade odôvodnil tým, ţe ţalobca v priebehu konania na

súde prvého stupňa nepredloţil súdu okrem textu hodnotenia z X. a kópie správy S.

z redakčného systému ţiadne dôkazy, preukazujúce zásah do jeho osobnostných práv, ţiadne

dôkazy neoznačil a nenavrhol vykonať pred súdom prvého stupňa, ani v priebehu odvolacieho

konania. Takýmto konaním, resp. nekonaním, sa ţalobca dostal do dôkaznej núdze

a nepreukázal, ţe došlo zo strany ţalovaného k takému závaţnému zásahu do jeho

osobnostných práv, ktorými by došlo k zníţeniu jeho dôstojnosti alebo jeho váţnosti

v spoločnosti v značnej miere.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dovolanie odôvodnil

tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), a to v otázke neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv ţalobcu.

Ťaţiskovým dôvodom dovolania je však skutočnosť, ţe v konaní pred odvolacím súdom

došlo k vade konania podľa S poukazom na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uviedol, ţe v rozsudku odvolacieho súdu absentuje riadne odôvodnenie

v podstatných právnych otázkach, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe

bez uvedenia vlastných právnych úvah a argumentov, ktorými by sa vysporiadal s právnou

argumentáciou ţalobcu, je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, nejasný, nezrozumiteľný

a preto nezákonný.

3

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu je plne v súlade s ustanovením , z ktorého dôvodu navrhol

dovolaciemu súdu dovolanie ţalobcu odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

a rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

4

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

, pričom sa zameral na tie okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom

ide tieţ v prípade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej veci je konanie postihnuté touto

dovolateľom namietanou vadou.

Podľa , kaţdý má právo domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé ( ).

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Aj keď judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia, pokiaľ ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného konštatuje, ţe odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, ţe súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový

stav a po pouţití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú. V nadväznosti na uvedené

to znamená, ţe z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa ţiada, aby odôvodnenie

obsahovalo najmä stručné a výstiţné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy,

o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov

a skutočností, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa

príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí neodôvodní, jeho

rozsudok tak zostáva nepreskúmateľný. V takom prípade ide o vadu konania v zmysle

ustanovenia

V preskúmavanej veci krajský súd, ktorý konal o odvolaní ţalovaného, na rozdiel od

okresného súdu dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu, ktorým

ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, pričom však sa pri odôvodnení tohto svojho

6

právneho záveru obmedzil iba na strohé konštatovanie, ţe ţalobca okrem textu hodnotenia

z X. a kópie správy S. z redakčného systému nepredloţil ţiadne dôkazy preukazujúce zásah

do jeho osobnostných práv... „a nepreukázal, ţe došlo zo strany odporcu k takému závaţnému

zásahu do jeho osobnostných práv, ktorými by došlo k zníţeniu jeho dôstojnosti alebo jeho

váţnosti v spoločnosti v značnej miere“. Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie

zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nielenţe nekorešponduje s podrobným

zdôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, čím sa odvolací súd dostal do rozporu so

svojim vlastným názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, t.j. uznesení z 30.

apríla 2007 sp. zn. , ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa

z 10. apríla 2006 č.k. -147, mimo iného z dôvodu, ţe „išlo o ukáţkový prípad

nepreskúmateľnosti rozhodnutia“ pre nedostatok dôvodov, ale predmetné odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku je aj obsahovo rozporné, keď z neho nevyplýva nijako

záver, či (ne)došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobcu a z akého dôvodu

teda v končenom dôsledku ţalobca nemá právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ide tak o nedostatok právnych dôvodov, spôsobujúci nepreskúmateľnosť rozsudku,

v dôsledku čoho je vylúčená moţnosť dovolacieho súdu zaoberať sa i druhým uplatneným

dovolacím dôvodom podľa

So zreteľom na uvedené je teda konanie pred odvolacím súdom postihnuté vadou

podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom

rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov konania vrátane trov dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková