Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/168/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. arch. J. T.,

bývajúcej v B., 2/ V. T., bývajúceho v B., obaja zastúpení JUDr. A. B., advokátom v B., proti

žalovaným 1/ Ing. V. T., bývajúcom v B., 2/ Ing. J. B., bývajúcom v D., 3/ Ing. D. B.,

bývajúcej v D., všetci zastúpení JUDr. B. T., advokátkou v K., o určenie práva bývania

a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1/

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. mája 2009 č.k. -125

zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že majú právo užívať byt č. X.

nachádzajúci sa na X. poschodí domu súp. č. X. na A., zap. na LV č. X. na Katastrálnom

úrade, Správa katastra pre Hlavné mesto SR B. až do zabezpečenia primeraného náhradného

bytu podľa a uloženia povinnosti žalovaným, aby strpeli

výkon práva užívania predmetného bytu oboch žalobcov a to až do zabezpečenia

primeraného náhradného bytu podľa . Žalovanému

1/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 % a žalovaným 2/, 3/ náhradu trov konania

nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinnosť umožniť žalobcom

2

bývanie v predmetnom byte neprešla prevodom vlastníctva bytu na žalovaných 2/, 3/, preto

nie je možné uložiť im povinnosť strpieť výkon práva užívania bytu žalobcami do

zabezpečenia náhradného bytu. Žalovanému 1/ túto povinnosť nie je možné uložiť, lebo nie je

vlastníkom predmetného bytu. Pokiaľ ide o požadované určenie práva byt užívať až do

zabezpečenia náhradného bytu, súd prvého stupňa uviedol, že právo žalobkyne bolo odvodené

od vlastníckeho práva rozvedeného manžela k bytu a zánikom jeho práva k bytu zanikol aj jej

nárok v byte sa zdržiavať a plnoletému žalobcovi nemajú rodičia povinnosť zabezpečovať

bývanie a on nemá povinnosť s nimi bývať, naviac má zabezpečené bývanie v garsónke

v mieste štúdia.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. októbra 2009 sp. zn.

na odvolanie žalobcov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil voči žalovaným 2/, 3/ tak, že im

uložil povinnosť strpieť výkon práva užívania predmetného bytu č. X. na X. poschodí

bytového domu na A. žalobcami 1/ a 2/ a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil.

Žalovaným 2/, 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 1 375,60 Eur k rukám právneho zástupcu

a v časti týkajúcej sa trov konania žalovaného 1/ napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu

náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a nepriznal mu tiež náhradu trov odvolacieho

konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil len odkazom na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. ,

z ktorých vychádzal. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní. Žiadali ho zmeniť

a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu nemá

náležitosti ustanovenia , nakoľko neobsahuje presné označenie účastníkov, keď

nie je v ňom uvedené bydlisko žalobcov a odvolací súd rozhodol v rozpore so žalobným

návrhom, keď povinnosť strpieť výkon práva užívať predmetný byt časovo nevymedzil,

t.j., toto právo žalobcom priznal časovo neobmedzene. Posudzujúc dovolanie žalobcov podľa

jeho obsahu ( ), namietali i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom ( ), keď poukazovali na vlastnícke práva žalovaných 2/, /,

ktoré sú týmto rozhodnutím porušované. Uviedli, že žalovaný 1/ vyzýval žalobkyňu 1/

na riešenie jej bytovej otázky, naviac sa domnievajú, že žalobcovia majú bytovú otázku

vyriešenú a žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom

3

určení. Rozhodnutím odvolacieho súdu podľa názoru žalovaných vznikol hrubý nepomer

medzi bremenom povinného vlastníka nehnuteľnosti a výhodami oprávnených, ktorých výkon

práva na dobu neurčitú presahuje únosnú mieru aj so zreteľom na to, že táto zmena v obsahu

vecného bremena je v rozpore s dobrými mravmi zakotvenými v § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Podaním z 3. decembra 2009 žiadali odložiť vykonateľnosť napadnutého

rozsudku.

Žalobcovia navrhli dovolanie žalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkmi konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že ho treba zrušiť.

V prejednávanej veci dovolanie smerovalo proti výroku rozsudku, ktorým bol

rozsudok súdu prvého stupňa zmenený, ale tiež proti potvrdzujúcemu výroku.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

4

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolatelia nenamietali vo svojom odvolaní vady konania podľa § 237 písm. a/ – g/

a dovolací súd vady konania podľa – e/ a v odvolacom konaní

ani nezistil.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný

účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom

treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či

čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď

právne závery zo skutkových zistení žiadnej možnej interpretácie nevyplývajú, a napokon len

všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto

zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa

vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť

náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať

jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa uvedené náležitosti, keď z obsahu rozhodnutia

nie je možné zistiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri hodnotení dôkazov (sám

dokazovanie nezopakoval ani nevykonal nové). Z obsahu odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozhodnutia (ani z obsahu zápisnice o pojednávaní) nie je možné zistiť ani to,

v akom rozsahu je rozhodnutie súdu prvého stupňa predmetom odvolacieho konania, pretože

v tomto smere vadu odvolania odvolací súd ani neodstraňoval, keď odvolanie podali

žalobcovia výslovne voči žalovaným 2/, 3/, pričom odvolací súd potvrdil zamietajúci výrok

vo veci samej aj voči žalovanému 1/ a naviac, žalobcovia ponechali na úvahe súdu, či je

potrebné rozhodovať o určovacom petite. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu postráda

akékoľvek náležitosti ustanovenia , keď predovšetkým nemožno z neho

zistiť ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, najmä však akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, pretože len púhy odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, so závermi ktorého sa stotožňuje nemožno v žiadnom prípade

považovať za dostačujúce. Odvolací súd tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade

6

s požiadavkami ustanovenia , účastníkom konania odňal možnosť konať

pred súdom ( ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa

v tom smere, že žalovaní 2/, 3/ majú povinnosť strpieť výkon práva užívania bytu

žalovanými, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa

a to bez toho, aby skutočnú potrebu užívania predmetného bytu žalobcami mal dostatočne

preukázanú.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 20. októbra 2009,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

žiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa,

napriek tomu, že z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby

v odvolacom konaní sám podrobne vypočul účastníkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť

vykonania tohto dôkazu pred svojím rozhodnutím, k skutočnostiam, ktoré prehodnotil

v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor

na prednes právnych zástupcov účastníkov, ktorí sa však k priebehu skutočností,

rozhodujúcich pre záver, ktorý prijal odvolací súdu, mohli vyjadriť len sprostredkovane, resp.

vôbec vedomosť o týchto skutočnostiach nemali. Naviac, dovolací súd považuje za dôvodnú

námietku žalovaných 2/, 3/, že tak, ako odvolací súd povinnosť žalovaným 2/, 3/ strpieť

užívanie predmetného bytu žalobcami uložil, uložil ju bez časového ohraničenia.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich Nedostatok vykonania akéhokoľvek

9

dokazovania napokon vyplýva aj z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku, z ktorého

rovnako nevyplýva, že by dokazovanie odvolacím súdom bolo vykonané.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu

z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu

vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto

posúdenie dostatočný podklad.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté nielen inou

vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) ale

aj vadou konania podľa , ktorá zakladala dôvod zrušenia rozsudku aj

v jeho potvrdzujúcom výroku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( veta druhá ).

Pokiaľ ide o dovolanie žalovaného 1/ treba uviesť, že právo podať dovolanie nie je

dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo

a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V danej veci bol dovolaním aj

žalovaného 1/ napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté len

o právach žalovaných 2/, 3/. Preto dovolanie žalovaného 1/ nie je subjektívne prípustné a bolo

10

dovolacím súdom v zmysle v spojení s ,

odmietnuté.

O náhrade trov dovolacieho konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného 1/ dovolací súd

rozhodol podľa (s použitím analógie) v spojení s

, keď neboli dané dôvody pre použitie

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová