Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/124/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci

navrhovateľov v 1. R.: I.. A. O., bytom P. , B., v 2. R.: I.. J. U., bytom J. R. , B. a v 3. R.: I.. J. O.,

bytom J. R. , B., navrhovatelia v 2. a 3. rade zastúpení navrhovateľkou v 1. rade, proti žalovanému:

Obvodný pozemkový úrad v Senci, Hurbanova 21, Senec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. 2946-1/2004/257/Ko zo dňa 28. novembra 2007, na spoločné odvolanie navrhovateľov

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -39 zo dňa 10. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-39 zo dňa 10. novembra 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. 2946-l/2004/257/Ko zo dňa 28. novembra 2007 odporca rozhodol,

že navrhovateľom sa nenavracia vlastníctvo a nepriznáva sa právo na náhradu k pozemkom

v pôvodnom katastrálnom území M. N. O., podľa PKV stavu: vl. č. X., X., parc. č. X., vo výmere

964 m2, kultúra gazdovský dvor, stav, vl. č. X., parc. č. X., vo výmere 122 m2, kultúra dom a dvor,

2

vl. č. X., parc. č. X., vo výmere 104 m2, kultúra dom a dvor, nakoľko nie sú splnené podmienky

uvedené v a o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a

doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov.

V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že predmetné parcely boli druhom pozemku,

ktorý nespadá do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného fondu, čo potvrdzuje aj

identifikácia parciel č. j. zo dňa 23.06.2005. Pozemky, o ktorých navrátenie požiadali

oprávnené osoby, sú druhom kultúry dvor a gazdovský stav a domy, ktoré netvoria

poľnohospodársky pôdny fond a do neho nepatria. Preto nie sú splnené podmienky podľa záko-

na č. , ktorý upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a lesný pôdny fond a žiadateľom nie je možné

navrátiť vlastníctvo, ani priznať právo na náhradu. Spôsob využívania nehnuteľností bol zistený

podľa identifikácie parciel vyhotovenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec

zo dňa 11.04.2006 č. j. 320-579/04.

II.

Proti rozhodnutiu odporcu podali navrhovatelia včas odvolanie podľa § 250l a nasl. zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,

ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku

a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto rozhodnutie odporcu číslo 2946-1/2004/257/Ko

zo dňa 28. novembra 2007 podľa ako vecne správne potvrdil.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že v upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu, pričom vlastnícke právo

sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky fond alebo do neho patria, b) lesný fond.

V danom prípade sa jednalo o pozemky, ktoré boli zapísané v prídelovom výmere ako

nehnuteľnosti v kat. území M. N. O. vo vl. č. X., X., parc. č. X. dvor a gazdovský dvor, vo vl. č. X.

parc. č. X., dom a vo vl. č. X., parc. č. X. dom. Pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku

v čase jeho odňatia, t.j. v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu a pokiaľ predmetné

pozemky boli zapísané ako dom a dvor v čase prechodu na štát, jedná sa o pozemky, ktoré nepatrili

3

do pôdohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. Odporca preto pri posúdení

nároku navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k pozemkom a priznaní práva na náhradu za

pozemky postupoval správne, keď rozhodol, že navrhovateľom sa nevracia vlastníctvo

k predmetným pozemkom, ani nepriznáva právo na náhradu, nakoľko uvedené nehnuteľnosti

vedené ako dvor a gazdovský stav a domy nespadajú pod ustanovenie § 1 cit. zákona a vydanie

takýchto nehnuteľností cit. ustanovenie neupravuje.

III.

Proti rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia včas spoločné odvolanie z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že v rozhodnutí nebol zohľadnený zákon

, ktorý v vymedzuje, čo tvorí poľnohospodársky pôdny fond. Patria do neho

pozemky taxatívne uvedené v prvej časti ustanovenia a tvoria ho aj iné pozemky, ktoré sú

poľnohospodársky využívané, a to aj tie, ktoré bezprostredne neslúžia poľnohospodárskej výrobe,

ale sú pre ňu nepostrádateľné. Takými pozemkami boli aj predmetné nehnuteľnosti. Na základe

tohto právneho predpisu nerozhodoval ani správny orgán, ani sa s ním nevysporiadal krajský súd,

hoci mu navrhovatelia predložili čestné vyhlásenie štyroch svedkov, ktorí potvrdili, že pôvodní

vlastníci sa venovali aj chovu domácej hydiny a drobného statku pre obživu rodiny, dorobeniu si

mäsa, vajec a pod., na čo im slúžil gazdovský dvor a nehnuteľnosti. Krajský súd preto pochybil,

keď sa nevysporiadal s otázkou poľnohospodárskeho charakteru majetku. Skutočnosť, že

nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období na štát a neskôr do vlastníctva fyzických osôb, napĺňa

možnosť priznať právo na náhradu k pozemkom Slovenským pozemkovým fondom v celkovej

výmere 1190 m2. Zamietnutím nároku sa neodstránili majetkové krivdy bývalého režimu, ktoré

spôsobili, že rodičom navrhovateľov bolo odňaté vlastníctvo bez právneho dôvodu, bez náhrady

a boli ukrátení o možnosť dorobenia si obživy na gazdovstve pre celú rodinu.

Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj

rozhodnutie správneho orgánu číslo 2946-1/2004/257/Ko zo dna 28. novembra 2007 zrušil a vec mu

vrátil na nové konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku na priznanie náhrady k predmetným

pozemkom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že predmetné pozemky boli

právnym predchodcom oprávnených osôb pridelené ako dvor a gazdovský stav (parc. č.X.)

4

a ako domy (parc. č. X. a X.). Skutočnosť, že pridelené parcely boli druhom pozemku, ktorý

nespadá do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného fondu potvrdzuje samotný výmer,

ktorým nadobudli pozemky a aj identifikácia parciel č .j. 320-579/04 zo dňa 23.06.2005. Obvodný

pozemkový úrad je pri rozhodovacej činnosti viazaný informáciou a dokladmi poskytnutými

Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra v Senci. Podľa

sa vlastnícke právo navracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do

neho patria a lesný pôdny fond. Z predložených dokladov bolo preukázané, že pozemky, o ktorých

navrátenie požiadali oprávnené osoby, sú druhom kultúry dvor a gazdovský stav a domy, ktoré

v zmysle vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. nepatria do

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ani ho netvoria, čím nie je splnená podmienka zákona na

navrátenie vlastníctva, ani na priznanie práva na náhradu. Vydanie obytných budov, hospodárskych

budov a iných stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane zastavaných

pozemkov umožnil zákon č. 229/91 Zb. Keďže právo na vydanie týchto nehnuteľností oprávnené

osoby v roku 1992 nevyužili, toto ich právo zaniklo.

Na základe uvedeného odporca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby

odvolanie navrhovateľov zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako

vecne správne.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaného odvolania ( ods. I veta prvá a ) a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. decembra 2010

( a ).

o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov

reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými

reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd,

5

ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu

osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

Predmetný zákon tak, ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu

a lesného pôdneho fondu. Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému

vlastníkovi. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona.

, rovnako ako o úprave vlastníckych vzťahov

k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o pôde“), bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo

voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť

zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych

vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja

vidieka, aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Účelom zákona je

snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, pričom zákon určil podmienky, pri splnení

ktorých možno vydať pozemky oprávneným osobám. Nie všetky pozemky, ktoré v rokoch

1948 – 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu

Obvodný pozemkový úrad v Senci svojím rozhodnutím č.j. 2946-1/2004/257/Ko zo dňa

28. novembra 2007 vo veci práva na vrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného navrhovateľmi

rozhodol tak, že navrhovateľom nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu za predmetné

nehnuteľnosti s odôvodnením, že tieto nehnuteľnosti boli v čase prechodu vlastníckeho práva na

štát v pozemkovej knihe vedené ako gazdovský dvor, stav a dom a dvor, ktoré netvoria

poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatria.

V konaní pritom nebolo sporné, že právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom bolo

uplatnené oprávnenými osobami, rovnako bol preukázaný prechod nehnuteľností na čsl. štát

v zmysle , , sporným zostalo len to, či vzhľadom na ich

kultúru (gazdovský dom, stav a dom a dvor) ide o pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny

fond alebo do neho patria.

6

V čase nadobudnutia účinnosti poľnohospodársky pôdny fond

vymedzoval o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný

od 25. júna 1992 do 30. apríla 2004, na ktorý poukazujú aj navrhovatelia.

Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospo-

dárske pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu

a ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady

a trvalé trávne porasty; tvoria ho aj iné pozemky, ktoré sú poľnohospodársky využívané.

Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne

poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nepostrádateľné; ustanovenia osobitných predpisov

zostávajú nedotknuté.

Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria, sa teda

v zmysle ustanovení rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady,

ovocné sady a pastviny, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu; môže ísť aj o pôdu, ktorá

nie je dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej

výroby (napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty apod.).

Súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu môže byť aj pôda určená na záhradkárske účely

v záhradkárskych osadách.

Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti označené ako gazdovský dom, stav a dom a dvor

poľnohospodársky pôdny fond netvoria, ani do neho nepatria a preto nemôžu byť predmetom

reštitúcie podľa Takýto záver napokon potvrdzuje aj ustanovenie

zákona o pôde, ktorý sa podľa ods. 1 písm. a) vzťahoval na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky

pôdny fond alebo do neho patrí a podľa ods. 1 písm. c/ osobitne aj na obytné a hospodárske budovy

a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému

hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, teda tieto pozemky netvorili poľnohospodársky

pôdny fond. Právo na vydanie predmetných nehnuteľností preto bolo potrebné uplatniť podľa tohto

zákona v lehotách v ňom stanovených.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu v medziach navrhovateľom podaného opravného prostriedku bolo v súlade so zákonom

a teda krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil.

7

Námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku nepovažoval

odvolací súd, súc viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ) za také, ktoré mohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa v spojení s veta druhá

a a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s , a

tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože navrhovatelia neboli úspešní

a odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská