Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/90/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci

ţalobcov: 1. Ing. O. D., bytom H., V. a 2. Bc. D. D., bytom H., V., obaja zastúpení JUDr. J. S.,

advokátom, I., K., proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad Košice, Popradská č. 78, Košice,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007 a č.

zo dňa 17.09.2007, na spoločné odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -33 zo dňa 04.11.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

4. novembra 2009 č. k. -33, p o t v r d z u j e .

Ţalobcom v prvom a druhom rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. A/2007/00239 zo dňa 17.09.2007 ţalovaný ako odvolací správny orgán

potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto

č. 2007/00975-5/Ht. zo dňa 14.06.2007, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu v 1. rade

na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom podľa § 15 ods. 1

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení

platnom do 31.12.2007 (ďalej len “zákon o pozemkových úpravách“) a poţadované vyčlenenie

pozemkov do uţívania ţalobcu nevykonal.

Rozhodnutím č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007 ţalovaný ako odvolací správny orgán

potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto

č. 2007/00975-4/Ht. zo dňa 14.06.2007, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu v 2. rade

na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom podľa § 15 ods. 1 zákona

o pozemkových úpravách a poţadované vyčlenenie pozemkov do uţívania ţalobcu nevykonal.

V odôvodnení napadnutých rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe pozemky, ktoré ţalobcovia

ţiadali vyčleniť postupom podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nespĺňajú tieto

podmienky z dôvodu, ţe nie sú v uţívaní pôvodného poľnohospodárskeho podniku ani jeho

právneho nástupcu, avšak nevyčlenením pozemkov patriacich ţalobcom nie je dotknuté ich právo

ako vlastníkov nehnuteľností, aby sa vydania týchto pozemkov domáhali u ich terajšieho uţívateľa

v občianskoprávnom konaní.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti obom rozhodnutiam ţalovaného podali ţalobcovia včas spoločnú ţalobu podľa § 247

a nasl. , v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia

ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo

v medziach podanej ţaloby a dospel k záveru, ţe v správnom konaní bol dostatočne zistený

skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, oba správne orgány

postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia ţalovaného aj

správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné.

Vo svojom rozsudku uviedol, ţe správne orgány zistili, ţe súčasný uţívatelia nie sú

pôvodným poľnohospodárskym podnikom ani právnymi nástupcami pôvodného

poľnohospodárskeho podniku z čoho vyplýva, ţe ţalobcom nárok na vyčlenenie pozemkov v ich

vlastníctve v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nevznikol. Konštatoval tieţ, ţe

nekonkretizovanie všetkých subjektov, ktoré predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti uţívajú (ako to

poţadovali ţalobcovia) nespôsobilo nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých

rozhodnutí a v konaní bolo nepodstatné, kedy a na základe čoho začali na predmetných pozemkoch

hospodáriť subjekty, špecifikované v napadnutých rozhodnutiach.

S poukazom na uvedené skutočnosti povaţoval krajský súd námietky ţalobcov uvedené

v ţalobe za právne irelevantné a novými námietkami, týkajúcimi sa porušenia konkrétnych

ustanovení o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „správny

poriadok“), ako aj hmotnoprávnymi, vznesenými na pojednávaní, sa nezaoberal, pretoţe tieto boli

vznesené aţ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie ţaloby ( ).

Z uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ţalobcov zamietol a z dôvodu podania ţaloby

neoprávnenou osobou súd konanie o ţalobe ţalobcu v 1. rade proti rozhodnutiu ţalovaného, ktoré

sa týkalo ţalobcu v 2. rade a konanie o ţalobe ţalobcu v 2. rade proti rozhodnutiu ţalovaného, ktoré

sa týkalo ţalobcu v 1. rade zastavil podľa

III.

Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia včas spoločné odvolanie a ţiadali, aby

odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu tak, ţe zruší ţalobou napadnuté obe

rozhodnutia ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a ţalobcom prizná náhradu trov konania.

V odvolaní uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa došlo jednak k vadám uvedeným

v ustanovení a tým, ţe ţalobcovi ako účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav a ţiadali, aby odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj

v celom rozsahu odvolacích dôvodov uvedených v , a to najmä z dôvodov, ţe

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa názoru ţalobcov zaloţil krajský súd napadnuté rozhodnutie na nesprávnych

a neúplných skutkových zisteniach obidvoch správnych orgánov a sám dokazovanie na zistenie

úplného skutkového stavu veci nevykonal, pričom tak neopodstatnene dospel k záveru, ţe ţalobcom

nevznikol nárok na vyčlenenie pozemkov podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách.

Súd prvého stupňa pochybil najmä v tom, ţe nezistil, ktorý konkrétny subjekt, akým spôsobom,

odkedy a na základe akého právneho dôvodu uţíva kaţdý z dotknutých pozemkov ţalobcov, pričom

sa vôbec nezaoberal zisťovaním, či k týmto pozemkom nemá tento subjekt uzatvorený právny

vzťah, napr. formou podnájmu, s právnymi nástupcami toho uţívateľa pozemkov, ktorý uţíval

predmetné pozemky ţalobcov ku dňu nadobudnutia účinnosti o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, čím mohlo dôjsť k obídeniu

zákona.

V odvolaní ďalej ţalobcovia uviedli, ţe neobstojí ani názor krajského súdu, ţe v prípade

poukazu ich právneho zástupcu na porušenie konkrétnych zákonných ustanovení hmotnoprávnych

predpisov a správneho poriadku ţalovaným na pojednávaní dňa 04.11.2009 ide o námietky

vznesené aţ po uplynutí lehoty na podanie ţaloby.

Súd nemohol byť podľa názoru ţalobcu pri preskúmavaní rozhodnutia viazaný len

skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pretoţe by došlo k tomu, ţe by sa nedali urobiť

správne právne závery o zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok alebo chybnosť

skutkových zistení. Preto mohol súd opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom

alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy Napriek tomu, ţe obidva správne

orgány konajúce a rozhodujúce v ţalovanej veci nevykonali právne relevantné dôkazy v záujme

náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ani súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dôkazy, a to

ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu. Podľa názoru ţalobcu

bolo v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu vykonať aj ďalšie dokazovanie.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril prípisom zo dňa 02.03.2010, v ktorom uviedol,

ţe ţalobcovia v odvolaní ani náznakom neuviedli, v čom im bola ako účastníkom konania odňatá

moţnosť konať pred súdom prvého stupňa, ani aké nesprávne ustanovenia právneho predpisu súd

pouţil a v čom vidia nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Ţalobcovia ţiadne návrhy

dôkazov pred súdnym pojednávaním ani počas súdneho pojednávania nepodali a správne orgány,

ktoré vo veci v rámci správneho konania rozhodovali jednoznačne preukázali a doloţili právne

relevantnými listinnými dôkazmi, ţe v danom prípade ţalobcovia nesplnili podmienky na konanie

podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách.

Podľa § 15 zákona o pozemkových úpravách je potrebné, aby vlastníci pozemkov, ktorí

ţiadajú vyčleniť svoje pozemky, spĺňali zákonom stanovené podmienky. V správnom konaní

prvostupňový aj druhostupňový správny orgán jednoznačne preukázali, ţe v danom prípade neboli

splnené zákonom stanovené podmienky pre vyčlenenie náhradných pozemkov postupom podľa

tohto ustanovenia. Pre samotné správne konanie bolo irelevantné, ktorý konkrétny subjekt, akým

spôsobom a od kedy uţíva pozemky vlastnícky patriace ţalobcom. Podstatné pre toto konanie bolo

preukázanie toho, ţe ich neuţíva pôvodný poľnohospodársky podnik ani jeho právny nástupca.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v súčasnosti neukladá ţiadny právny predpis nijakému subjektu, aby

zisťoval a viedol evidenciu o tom, kto uţíva pozemky a na základe akého právneho titulu a je

povinnosťou predovšetkým ţalobcov ako vlastníkov zistiť si, kto uţíva ich pozemky.

Na základe uvedeného ţalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby

odvolanie ţalobcov zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým boli

potvrdené rozhodnutia ţalovaného, potvrdil ako vecne správne.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe

bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov“.

Podľa je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto

vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného

a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( v spojení

s ), dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 25.11.2010 ( a ).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe ţalobcovia podali spolu s Bc. A. D.,

bytom H., V. na Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie dňa 21.03.2006 návrh na začatie

konania podľa § 15 zákona o pozemkových úpravách, vzhľadom na to, ţe ako vlastníci

poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území V., K.-B., K. P. H. /B./, ktorá je v uţívaní

poľnohospodárskeho podniku A.-V., A. so sídlom R., M. N. B., chcú vykonávať na svojej pôde

samostatnú poľnohospodársku činnosť v rámci svojej obchodnej spoločnosti. S uvedeným

podnikom, ako sami uviedli, nemali uzavretý nájomný vzťah.

Návrh bol prípisom zo dňa 27.03.2006 odstúpený Obvodnému pozemkovému úradu Košice

– mesto, keďţe Obvodný pozemkový úrad Košice – okolie nebol miestne príslušný. Rozhodnutím

zo dňa 19.04.2006 prerušil Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto konanie z dôvodu neúplnosti

podaného návrhu a účastníkom konania boli zaslané výzvy na doplnenie návrhu. Účastníci konania

sa k výzve vyjadrili prípisom zo dňa 24.05.2006, v ktorom uviedli, ţe obvodným pozemkovým

úradom poţadované listy vlastníctva boli pripojené ako príloha k návrhu na začatie konania,

poţiadavka na identifikáciu parciel im nebola adresovaná ani od Obvodného pozemkového úradu

Košice - okolie, kde prebiehalo rovnaké konanie a k poţiadavke predloţenia stanoviska

poľnohospodárskeho subjektu uviedli, ţe s týmto podnikom nebol uzatvorený nájomný vzťah

a preto k návrhu priloţili len doklady preukazujúce vlastníctvo k pôde. Pre umiestnenie pozemkov

k uţívaniu navrhli niektorú z lokalít v susedstve s katastrálnym územím V..

Rozhodnutím zo dňa 04.07.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2006, bolo

zastavené konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku vo vzťahu k účastníkovi Bc. A. D.

z dôvodu nedoplnenia listín, ktoré sa v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách

vyţadujú a voči obom zostávajúcim účastníkom konania nariadil Obvodný pozemkový úrad Košice

– mesto nariadením č. 2006/01123-10-12/Ht zo dňa 12.07.2006 konanie o urýchlenom usporiadaní

vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území B.

v obvode poľnohospodárskeho podniku A.-V., A.

Nájomnými zmluvami č. X. a X. zo dňa 16.06.2000 bolo preukázané, ţe ţalobca v 1. rade

dal do prenájmu spoločnosti A.-V., A. poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obce K. B.,

K., B. vo výmere 9-61-77 ha a ţalobca v 2. rade dal spoločnosti do prenájmu poľnohospodársku

pôdu v katastrálnom území obce B., V. vo výmere 1-13-75 ha a z oznámenia spoločnosti A.-V., A.

zo dňa 02.10.2000 bolo zistené, ţe poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území B. sú

neobhospodarované uţ viac rokov a sú značne zaburinené.

Dňa 21.09.2006 sa konalo pracovné jednanie ku konaniu o urýchlenom usporiadaní

vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom, kde k dohode o vyčlenení pozemkov medzi

vlastníkmi a nájomcom pozemkov nedošlo.

Listom zo dňa 09.01.2007 poţiadal Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto

Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie podkladov z ich registra. Z oznámenia agentúry

zo dňa 13.02.2007 vyplynulo, ţe diel č. X. je v uţívaní spoločnosti C. M., S. a diel č. X. je uţívaný

neznámym uţívateľom, na základe čoho vydal obvodný pozemkový úrad dňa 14.06.2007

rozhodnutia č. 2007/00975-5/Ht. a č. 2007/00975-4/Ht., ktorými návrh ţalobcov na urýchlené

usporiadanie podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách zamietol s odôvodnením, ţe

pozemky, ktoré ţiadali vyčleniť, nie sú v uţívaní pôvodného poľnohospodárskeho podniku, ktorým

bol Štátny majetok Košice, štátny podnik, so sídlom K., V., ani jeho právneho zástupcu ako to

vyţaduje § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, ale sú uţívané spoločnosťou C. M., S.

a neznámym uţívateľom.

Proti rozhodnutiam podali ţalobcovia včas odvolanie na Krajský pozemkový úrad Košice,

ktorý rozhodnutia obvodného pozemkového úradu potvrdil a odvolanie ţalobcov zamietol

rozhodnutiami č. A/2007/00239 a č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007.

Po potvrdení rozhodnutí ţalovaného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -33 zo dňa 04.11.2009 sa ţalobcovia v lehote stanovenej zákonom odvolali

na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli vyššie uvedené rozhodnutia

ţalovaného č. A/2007/00239 a č. A/2007/00239/1.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, v znení platnom do 31.12.2007, nariadi

obvodný pozemkový úrad na návrh vlastníkov alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané

pozemky podľa osobitných predpisov, a ktorí poţiadali o vyčlenenie svojich pozemkov uţívaných

poľnohospodárskym a lesným podnikom alebo hospodárskym subjektom podľa osobitných

predpisov, urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov na čas do schválenia projektu

pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu,

alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné

pozemky alebo ak je to potrebné z iných dôvodov. Návrh na urýchlené usporiadanie vlastníckych a

uţívacích pomerov môţe podať aj Slovenský pozemkový fond (§ 34 aţ 36) ohľadne pozemkov,

ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá. O urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích

pomerov sa vyhotoví zjednodušený rozdeľovací plán spolu s plánom opatrení potrebných

na umoţnenie hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov. Ak nie je moţné z hospodárskych

dôvodov vyčleniť vlastníkovi pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, pridelia sa mu iné

poľnohospodárske pozemky do bezplatného náhradného uţívania. Lesné pozemky sa vyčleňujú

a odovzdávajú do uţívania predovšetkým v ucelených lesných častiach (§ 3 ods. 2). Tieto pozemky

nie sú vyňaté z pozemkových úprav podľa predchádzajúcich ustanovení. Rozhodnutie podľa tohto

odseku sa oznamuje verejnou vyhláškou a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok.

Ustanovenia ostatných oddielov sa pouţijú primerane.

V správnom konaní bolo preukázané, ţe pozemky, ktoré ţiadali ţalobcovia vyčleniť sú

v uţívaní subjektu odlišného od pôvodného poľnohospodárskeho podniku, konkrétne sú v uţívaní

spoločnosti C. M., S. a neznámeho subjektu. Prvostupňový správny orgán tak rozhodol správne,

keď návrh ţalobcov na urýchlené usporiadanie podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách

zamietol, pričom námietka ţalobcov ohľadne nekonkretizovania subjektu, ktorý v súčasnosti

pozemok uţíva, odkedy tak robí a na základe akého titulu, je irelevantná, keďţe správny orgán

takúto povinnosť nemá; v konaní o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích pomerov

skúma len podmienky ustanovené v §15 zákona o pozemkových úpravách.

V odvolaní ţalobcovia namietali, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Túto svoju námietku však nijakým spôsobom

nekonkretizovali, t. j. neuviedli, v čom spočívalo odňatie moţnosti konať pred súdom, v dôsledku

čoho odvolací súd k uvedenej námietke neprihliadal. Ţalobcovia tieţ v odvolaní ţiadali, aby

odvolací súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v celom rozsahu odvolacích

dôvodov uvedených v , a to najmä z dôvodov, ţe konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, avšak ani tieto dôvody pochybenia bliţšie nešpecifikovali, v dôsledku čoho ani

k týmto odvolací sud neprihliadal.

K námietke ţalobcov, ţe názor krajského súdu ohľadne vznesenia námietok aţ po uplynutí

lehoty na podanie ţaloby neobstojí, odvolací súd poukázal na ustanovenie ,

podľa ktorého môţe ţalobca aţ do rozhodnutia súdu rozsah napadnutia správneho rozhodnutia

obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b, kde je uvedené, ţe ţaloba sa musí podať

do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje inak a zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.

Ţalobcovia v odvolaní ďalej uviedli, ţe napriek tomu, ţe správne orgány nevykonali právne

relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ani súd prvého stupňa

nevykonal ţiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho

orgánu. Podľa názoru ţalobcu bolo v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu veci namieste

vykonať aj ďalšie dokazovanie. K uvedenej námietke odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe

ţalobcovia v konaní pred správnymi orgánmi ani v konaní pred krajský súdom nepodali ţiadne

návrhy dôkazov, na základe ktorých by mohla byť v konaní preukázaná opodstatnenosť ich návrhu.

Ţalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno, ktoré pre nich vyplývalo z ustanovenia § 120 ods. 1

prvá veta , podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa § 120 ods. 1 veta druhá

síce môţe súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo vec, avšak ide o moţnosť súdu, nie povinnosť. Krajský súd

povaţoval dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom za dostatočné na preukázanie

skutkového stavu a tak ďalšie dokazovanie v súlade s veta druhá nevykonal.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom

prípade bol dostatočne zistený skutkový stav a ţalovaný správny orgán postupoval v súlade

so zákonom, keď potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Za správne odvolací súd

povaţoval aj konštatovanie krajského súdu, ţe ţalobcovia v konaní ţiadnym relevantným spôsobom

nepreukázali, ţe by predmetné poľnohospodárske pozemky boli v uţívaní pôvodného poľnohospo-

dárskeho podniku alebo jeho nástupcu.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného obsahujú všetky formálne aj

obsahové náleţitosti vyţadované správnym poriadkom, je z nich zrejmé, ktoré skutočnosti boli

podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov

a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného

skutkového stavu, z ktorého ţalovaný vyvodili aj správny právny záver a ich obsah zodpovedá

právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania.

Z uvedených dôvodov preto bolo moţné vyvodiť záver, ţe rozhodnutia ţalovaného, ktorými

potvrdil rozhodnutia obvodného pozemkového úradu o zamietnutí návrhu ţalobcov na urýchlené

usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách,

bolo potrebné povaţovať za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak

jeho rozhodnutia potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku

stotoţnil, námietkam ţalobcov nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa v spojení

s ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a , tak, ţe účastníkom

konania právo na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská