Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
455/360783.634e26.pdf
PDF · 165.73 KB
No categories available
8Sžo/90/2010
Najvyšší súd 8Sžo/90/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci
ţalobcov: 1. Ing. O. D., bytom H., V. a 2. Bc. D. D., bytom H., V., obaja zastúpení JUDr. J. S.,
advokátom, I., K., proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad Košice, Popradská č. 78, Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007 a č.
A/2007/00239 zo dňa 17.09.2007, na spoločné odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 7S/117/2007-33 zo dňa 04.11.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
4. novembra 2009 č. k. 7S/117/2007-33, p o t v r d z u j e .
Ţalobcom v prvom a druhom rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. A/2007/00239 zo dňa 17.09.2007 ţalovaný ako odvolací správny orgán
potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto
č. 2007/00975-5/Ht. zo dňa 14.06.2007, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu v 1. rade
na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom podľa § 15 ods. 1
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení
platnom do 31.12.2007 (ďalej len “zákon o pozemkových úpravách“) a poţadované vyčlenenie
pozemkov do uţívania ţalobcu nevykonal.
Rozhodnutím č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007 ţalovaný ako odvolací správny orgán
potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto
č. 2007/00975-4/Ht. zo dňa 14.06.2007, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu v 2. rade
na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom podľa § 15 ods. 1 zákona
o pozemkových úpravách a poţadované vyčlenenie pozemkov do uţívania ţalobcu nevykonal.
V odôvodnení napadnutých rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe pozemky, ktoré ţalobcovia
ţiadali vyčleniť postupom podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nespĺňajú tieto
podmienky z dôvodu, ţe nie sú v uţívaní pôvodného poľnohospodárskeho podniku ani jeho
právneho nástupcu, avšak nevyčlenením pozemkov patriacich ţalobcom nie je dotknuté ich právo
ako vlastníkov nehnuteľností, aby sa vydania týchto pozemkov domáhali u ich terajšieho uţívateľa
v občianskoprávnom konaní.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti obom rozhodnutiam ţalovaného podali ţalobcovia včas spoločnú ţalobu podľa § 247
a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“). Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia
ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo
v medziach podanej ţaloby a dospel k záveru, ţe v správnom konaní bol dostatočne zistený
skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, oba správne orgány
postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia ţalovaného aj
správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné.
Vo svojom rozsudku uviedol, ţe správne orgány zistili, ţe súčasný uţívatelia nie sú
pôvodným poľnohospodárskym podnikom ani právnymi nástupcami pôvodného
poľnohospodárskeho podniku z čoho vyplýva, ţe ţalobcom nárok na vyčlenenie pozemkov v ich
vlastníctve v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nevznikol. Konštatoval tieţ, ţe
nekonkretizovanie všetkých subjektov, ktoré predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti uţívajú (ako to
poţadovali ţalobcovia) nespôsobilo nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých
rozhodnutí a v konaní bolo nepodstatné, kedy a na základe čoho začali na predmetných pozemkoch
hospodáriť subjekty, špecifikované v napadnutých rozhodnutiach.
S poukazom na uvedené skutočnosti povaţoval krajský súd námietky ţalobcov uvedené
v ţalobe za právne irelevantné a novými námietkami, týkajúcimi sa porušenia konkrétnych
ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „správny
poriadok“), ako aj hmotnoprávnymi, vznesenými na pojednávaní, sa nezaoberal, pretoţe tieto boli
vznesené aţ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie ţaloby (§ 250b ods. 1 O. s. p.).
Z uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ţalobcov zamietol a z dôvodu podania ţaloby
neoprávnenou osobou súd konanie o ţalobe ţalobcu v 1. rade proti rozhodnutiu ţalovaného, ktoré
sa týkalo ţalobcu v 2. rade a konanie o ţalobe ţalobcu v 2. rade proti rozhodnutiu ţalovaného, ktoré
sa týkalo ţalobcu v 1. rade zastavil podľa § 250d ods. 3 O. s. p.
III.
Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného
Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia včas spoločné odvolanie a ţiadali, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu tak, ţe zruší ţalobou napadnuté obe
rozhodnutia ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a ţalobcom prizná náhradu trov konania.
V odvolaní uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa došlo jednak k vadám uvedeným
v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. tým, ţe ţalobcovi ako účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a ţiadali, aby odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj
v celom rozsahu odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p., a to najmä z dôvodov, ţe
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa názoru ţalobcov zaloţil krajský súd napadnuté rozhodnutie na nesprávnych
a neúplných skutkových zisteniach obidvoch správnych orgánov a sám dokazovanie na zistenie
úplného skutkového stavu veci nevykonal, pričom tak neopodstatnene dospel k záveru, ţe ţalobcom
nevznikol nárok na vyčlenenie pozemkov podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách.
Súd prvého stupňa pochybil najmä v tom, ţe nezistil, ktorý konkrétny subjekt, akým spôsobom,
odkedy a na základe akého právneho dôvodu uţíva kaţdý z dotknutých pozemkov ţalobcov, pričom
sa vôbec nezaoberal zisťovaním, či k týmto pozemkom nemá tento subjekt uzatvorený právny
vzťah, napr. formou podnájmu, s právnymi nástupcami toho uţívateľa pozemkov, ktorý uţíval
predmetné pozemky ţalobcov ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, čím mohlo dôjsť k obídeniu
zákona.
V odvolaní ďalej ţalobcovia uviedli, ţe neobstojí ani názor krajského súdu, ţe v prípade
poukazu ich právneho zástupcu na porušenie konkrétnych zákonných ustanovení hmotnoprávnych
predpisov a správneho poriadku ţalovaným na pojednávaní dňa 04.11.2009 ide o námietky
vznesené aţ po uplynutí lehoty na podanie ţaloby.
Súd nemohol byť podľa názoru ţalobcu pri preskúmavaní rozhodnutia viazaný len
skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pretoţe by došlo k tomu, ţe by sa nedali urobiť
správne právne závery o zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok alebo chybnosť
skutkových zistení. Preto mohol súd opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom
alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O. s. p. Napriek tomu, ţe obidva správne
orgány konajúce a rozhodujúce v ţalovanej veci nevykonali právne relevantné dôkazy v záujme
náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ani súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dôkazy, a to
ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu. Podľa názoru ţalobcu
bolo v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu vykonať aj ďalšie dokazovanie.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril prípisom zo dňa 02.03.2010, v ktorom uviedol,
ţe ţalobcovia v odvolaní ani náznakom neuviedli, v čom im bola ako účastníkom konania odňatá
moţnosť konať pred súdom prvého stupňa, ani aké nesprávne ustanovenia právneho predpisu súd
pouţil a v čom vidia nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Ţalobcovia ţiadne návrhy
dôkazov pred súdnym pojednávaním ani počas súdneho pojednávania nepodali a správne orgány,
ktoré vo veci v rámci správneho konania rozhodovali jednoznačne preukázali a doloţili právne
relevantnými listinnými dôkazmi, ţe v danom prípade ţalobcovia nesplnili podmienky na konanie
podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách.
Podľa § 15 zákona o pozemkových úpravách je potrebné, aby vlastníci pozemkov, ktorí
ţiadajú vyčleniť svoje pozemky, spĺňali zákonom stanovené podmienky. V správnom konaní
prvostupňový aj druhostupňový správny orgán jednoznačne preukázali, ţe v danom prípade neboli
splnené zákonom stanovené podmienky pre vyčlenenie náhradných pozemkov postupom podľa
tohto ustanovenia. Pre samotné správne konanie bolo irelevantné, ktorý konkrétny subjekt, akým
spôsobom a od kedy uţíva pozemky vlastnícky patriace ţalobcom. Podstatné pre toto konanie bolo
preukázanie toho, ţe ich neuţíva pôvodný poľnohospodársky podnik ani jeho právny nástupca.
Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v súčasnosti neukladá ţiadny právny predpis nijakému subjektu, aby
zisťoval a viedol evidenciu o tom, kto uţíva pozemky a na základe akého právneho titulu a je
povinnosťou predovšetkým ţalobcov ako vlastníkov zistiť si, kto uţíva ich pozemky.
Na základe uvedeného ţalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby
odvolanie ţalobcov zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým boli
potvrdené rozhodnutia ţalovaného, potvrdil ako vecne správne.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe
bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov“.
Podľa § 250i O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto
vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného
a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení
s § 250s O. s. p.), dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 25.11.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe ţalobcovia podali spolu s Bc. A. D.,
bytom H., V. na Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie dňa 21.03.2006 návrh na začatie
konania podľa § 15 zákona o pozemkových úpravách, vzhľadom na to, ţe ako vlastníci
poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území V., K.-B., K. P. H. /B./, ktorá je v uţívaní
poľnohospodárskeho podniku A.-V., A. so sídlom R., M. N. B., chcú vykonávať na svojej pôde
samostatnú poľnohospodársku činnosť v rámci svojej obchodnej spoločnosti. S uvedeným
podnikom, ako sami uviedli, nemali uzavretý nájomný vzťah.
Návrh bol prípisom zo dňa 27.03.2006 odstúpený Obvodnému pozemkovému úradu Košice
– mesto, keďţe Obvodný pozemkový úrad Košice – okolie nebol miestne príslušný. Rozhodnutím
zo dňa 19.04.2006 prerušil Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto konanie z dôvodu neúplnosti
podaného návrhu a účastníkom konania boli zaslané výzvy na doplnenie návrhu. Účastníci konania
sa k výzve vyjadrili prípisom zo dňa 24.05.2006, v ktorom uviedli, ţe obvodným pozemkovým
úradom poţadované listy vlastníctva boli pripojené ako príloha k návrhu na začatie konania,
poţiadavka na identifikáciu parciel im nebola adresovaná ani od Obvodného pozemkového úradu
Košice - okolie, kde prebiehalo rovnaké konanie a k poţiadavke predloţenia stanoviska
poľnohospodárskeho subjektu uviedli, ţe s týmto podnikom nebol uzatvorený nájomný vzťah
a preto k návrhu priloţili len doklady preukazujúce vlastníctvo k pôde. Pre umiestnenie pozemkov
k uţívaniu navrhli niektorú z lokalít v susedstve s katastrálnym územím V..
Rozhodnutím zo dňa 04.07.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2006, bolo
zastavené konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku vo vzťahu k účastníkovi Bc. A. D.
z dôvodu nedoplnenia listín, ktoré sa v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách
vyţadujú a voči obom zostávajúcim účastníkom konania nariadil Obvodný pozemkový úrad Košice
– mesto nariadením č. 2006/01123-10-12/Ht zo dňa 12.07.2006 konanie o urýchlenom usporiadaní
vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území B.
v obvode poľnohospodárskeho podniku A.-V., A.
Nájomnými zmluvami č. X. a X. zo dňa 16.06.2000 bolo preukázané, ţe ţalobca v 1. rade
dal do prenájmu spoločnosti A.-V., A. poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obce K. B.,
K., B. vo výmere 9-61-77 ha a ţalobca v 2. rade dal spoločnosti do prenájmu poľnohospodársku
pôdu v katastrálnom území obce B., V. vo výmere 1-13-75 ha a z oznámenia spoločnosti A.-V., A.
zo dňa 02.10.2000 bolo zistené, ţe poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území B. sú
neobhospodarované uţ viac rokov a sú značne zaburinené.
Dňa 21.09.2006 sa konalo pracovné jednanie ku konaniu o urýchlenom usporiadaní
vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom, kde k dohode o vyčlenení pozemkov medzi
vlastníkmi a nájomcom pozemkov nedošlo.
Listom zo dňa 09.01.2007 poţiadal Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto
Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie podkladov z ich registra. Z oznámenia agentúry
zo dňa 13.02.2007 vyplynulo, ţe diel č. X. je v uţívaní spoločnosti C. M., S. a diel č. X. je uţívaný
neznámym uţívateľom, na základe čoho vydal obvodný pozemkový úrad dňa 14.06.2007
rozhodnutia č. 2007/00975-5/Ht. a č. 2007/00975-4/Ht., ktorými návrh ţalobcov na urýchlené
usporiadanie podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách zamietol s odôvodnením, ţe
pozemky, ktoré ţiadali vyčleniť, nie sú v uţívaní pôvodného poľnohospodárskeho podniku, ktorým
bol Štátny majetok Košice, štátny podnik, so sídlom K., V., ani jeho právneho zástupcu ako to
vyţaduje § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, ale sú uţívané spoločnosťou C. M., S.
a neznámym uţívateľom.
Proti rozhodnutiam podali ţalobcovia včas odvolanie na Krajský pozemkový úrad Košice,
ktorý rozhodnutia obvodného pozemkového úradu potvrdil a odvolanie ţalobcov zamietol
rozhodnutiami č. A/2007/00239 a č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007.
Po potvrdení rozhodnutí ţalovaného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/117/2007-33 zo dňa 04.11.2009 sa ţalobcovia v lehote stanovenej zákonom odvolali
na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli vyššie uvedené rozhodnutia
ţalovaného č. A/2007/00239 a č. A/2007/00239/1.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, v znení platnom do 31.12.2007, nariadi
obvodný pozemkový úrad na návrh vlastníkov alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané
pozemky podľa osobitných predpisov, a ktorí poţiadali o vyčlenenie svojich pozemkov uţívaných
poľnohospodárskym a lesným podnikom alebo hospodárskym subjektom podľa osobitných
predpisov, urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov na čas do schválenia projektu
pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu,
alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné
pozemky alebo ak je to potrebné z iných dôvodov. Návrh na urýchlené usporiadanie vlastníckych a
uţívacích pomerov môţe podať aj Slovenský pozemkový fond (§ 34 aţ 36) ohľadne pozemkov,
ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá. O urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích
pomerov sa vyhotoví zjednodušený rozdeľovací plán spolu s plánom opatrení potrebných
na umoţnenie hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov. Ak nie je moţné z hospodárskych
dôvodov vyčleniť vlastníkovi pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, pridelia sa mu iné
poľnohospodárske pozemky do bezplatného náhradného uţívania. Lesné pozemky sa vyčleňujú
a odovzdávajú do uţívania predovšetkým v ucelených lesných častiach (§ 3 ods. 2). Tieto pozemky
nie sú vyňaté z pozemkových úprav podľa predchádzajúcich ustanovení. Rozhodnutie podľa tohto
odseku sa oznamuje verejnou vyhláškou a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok.
Ustanovenia ostatných oddielov sa pouţijú primerane.
V správnom konaní bolo preukázané, ţe pozemky, ktoré ţiadali ţalobcovia vyčleniť sú
v uţívaní subjektu odlišného od pôvodného poľnohospodárskeho podniku, konkrétne sú v uţívaní
spoločnosti C. M., S. a neznámeho subjektu. Prvostupňový správny orgán tak rozhodol správne,
keď návrh ţalobcov na urýchlené usporiadanie podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách
zamietol, pričom námietka ţalobcov ohľadne nekonkretizovania subjektu, ktorý v súčasnosti
pozemok uţíva, odkedy tak robí a na základe akého titulu, je irelevantná, keďţe správny orgán
takúto povinnosť nemá; v konaní o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích pomerov
skúma len podmienky ustanovené v §15 zákona o pozemkových úpravách.
V odvolaní ţalobcovia namietali, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Túto svoju námietku však nijakým spôsobom
nekonkretizovali, t. j. neuviedli, v čom spočívalo odňatie moţnosti konať pred súdom, v dôsledku
čoho odvolací súd k uvedenej námietke neprihliadal. Ţalobcovia tieţ v odvolaní ţiadali, aby
odvolací súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v celom rozsahu odvolacích
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p., a to najmä z dôvodov, ţe konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, avšak ani tieto dôvody pochybenia bliţšie nešpecifikovali, v dôsledku čoho ani
k týmto odvolací sud neprihliadal.
K námietke ţalobcov, ţe názor krajského súdu ohľadne vznesenia námietok aţ po uplynutí
lehoty na podanie ţaloby neobstojí, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 250h ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého môţe ţalobca aţ do rozhodnutia súdu rozsah napadnutia správneho rozhodnutia
obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b, kde je uvedené, ţe ţaloba sa musí podať
do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak a zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.
Ţalobcovia v odvolaní ďalej uviedli, ţe napriek tomu, ţe správne orgány nevykonali právne
relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ani súd prvého stupňa
nevykonal ţiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho
orgánu. Podľa názoru ţalobcu bolo v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu veci namieste
vykonať aj ďalšie dokazovanie. K uvedenej námietke odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe
ţalobcovia v konaní pred správnymi orgánmi ani v konaní pred krajský súdom nepodali ţiadne
návrhy dôkazov, na základe ktorých by mohla byť v konaní preukázaná opodstatnenosť ich návrhu.
Ţalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno, ktoré pre nich vyplývalo z ustanovenia § 120 ods. 1
prvá veta O. s. p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa § 120 ods. 1 veta druhá
síce môţe súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo vec, avšak ide o moţnosť súdu, nie povinnosť. Krajský súd
povaţoval dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom za dostatočné na preukázanie
skutkového stavu a tak ďalšie dokazovanie v súlade s § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. nevykonal.
Na základe uvedeného sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom
prípade bol dostatočne zistený skutkový stav a ţalovaný správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, keď potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Za správne odvolací súd
povaţoval aj konštatovanie krajského súdu, ţe ţalobcovia v konaní ţiadnym relevantným spôsobom
nepreukázali, ţe by predmetné poľnohospodárske pozemky boli v uţívaní pôvodného poľnohospo-
dárskeho podniku alebo jeho nástupcu.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného obsahujú všetky formálne aj
obsahové náleţitosti vyţadované správnym poriadkom, je z nich zrejmé, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov
a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného
skutkového stavu, z ktorého ţalovaný vyvodili aj správny právny záver a ich obsah zodpovedá
právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania.
Z uvedených dôvodov preto bolo moţné vyvodiť záver, ţe rozhodnutia ţalovaného, ktorými
potvrdil rozhodnutia obvodného pozemkového úradu o zamietnutí návrhu ţalobcov na urýchlené
usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách,
bolo potrebné povaţovať za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak
jeho rozhodnutia potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku
stotoţnil, námietkam ţalobcov nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. v spojení
s § 246c O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., tak, ţe účastníkom
konania právo na ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská