Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c1/360611.e02944.pdf
PDF · 117.63 KB
No categories available
7So/161/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/161/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci navrhovateľa F., bytom v S., zastúpeného matkou Mgr. B., bytom v S., proti
odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o sirotský dôchodok, na
odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. augusta 2009, č.k.
25Sd/212/2007-56, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. augusta
2009, č.k. 25Sd/212/2007-56, p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 6. augusta 2009, č.k. 25Sd/212/2007-56, podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie z 29. júna 2007 číslo X., ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o sirotský dôchodok z dôvodu, že nebohý otec navrhovateľa
nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok
a nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezískal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f)
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) lebo do dňa smrti (6. marca 2007) v rozhodnom období nezískal
potrebný počet dôchodkového poistenia. Nárok na sirotský dôchodok preto navrhovateľovi vo
všeobecnom systéme poistenia nevznikol. Pre vznik nároku na sirotský dôchodok odporkyňa
nehodnotila služobný pomer nebohého otca navrhovateľa za čas od 1. októbra 1991 do 5.
marca 2007 z dôvodu, že toto obdobie bolo zhodnotené pre nárok na sirotský výsluhový
dôchodok.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, či otec navrhovateľa podmienku zamestnania pre vznik nároku na starobný
dôchodok splnil. Odmietnutie poskytnutia invalidného dôchodku za dobu označeného
poistenia (zamestnania) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia by podľa názoru súdu
znamenalo vytvorenie nezvratnej situácie, ktorej následkom by bolo také posudzovanie
nároku na sirotský dôchodok navrhovateľa, ako keby jeho nebohý otec v období rokov 1991
až 2007 vôbec nepracoval, ako keby nebolo za neho odvádzané poistné a ako keby
dôchodkovo poistený vôbec nebol, čo nezodpovedá skutočnosti. Roky jeho dôchodkového
poistenia (zabezpečenia) pred uvedeným obdobím by neboli zhodnotené v žiadnom
zo systémov sociálneho poistenia, čo zrejme nebolo účelom zákona.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok
krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutie z 29. júna 2007 číslo X. ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že zákon neumožňuje skúmať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia ku dňu
skončenia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Obdobie
od 6. marca 1997 do 6. marca 2007 bolo navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na sirotský
výsluhový dôchodok, preto ho nemohla v súlade s § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
opätovne hodnotiť na dôchodkové účely vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Podľa názoru odporkyne, na rozdiel od navrhovateľa by boli diskriminované všetky siroty
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, ktorých rodič v období 10-ich rokov pred
smrťou nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, hoci získal v skoršom období,
napr. 30 rokov doby poistenia, ktorým sa z dôvodu zákazu diskriminácie poskytnú sirotské
dôchodky z dvoch systémov dôchodkového poistenia pri určitom duplicitnom a nezákonnom
započítaní dôb poistenia z rôznych systémov, hoci to príslušné ustanovenia zákona
nepripúšťajú.
Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c OSP)
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť, lebo súd prvého stupňa pre svoje
rozhodnutie mal dostatok skutkových podkladov a rozhodol v súlade so zákonom.
Podľa § 6 ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je na
účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 2.
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.
Podľa § 60 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu.
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok
na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok,
vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na sirotský dôchodok má
nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ
ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na
nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie
je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré
boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový
dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
Zo spisov vyplýva, že otec navrhovateľa zomrel 6. marca 2007 a v čase od 13. júla
1981 do 1. októbra 1981 a od 2. októbra 1983 do 23. júla 1991 vykonával zamestnanie, ktoré
zakladalo účasť na dôchodkovom zabezpečení vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia. V období od 2. októbra 1981 do 1. októbra 1983 vykonával základnú vojenskú
službu a v nasledujúcom období od 1. októbra 1991 až do 5. marca 2007, teda do svojej smrti
vo veku 44 rokov zrejme vykonával službu v ozbrojenom zbore ako colník. V takomto
zamestnaní bol aj v období od 6. marca 1997 do 5. marca 2007, ktoré odporkyňa označila za
rozhodné obdobie pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a ktoré považovala za právne
významné pre vznik nároku navrhovateľa na sirotský dôchodok.
Aj odvolací súd zastáva právny názor, že aj keď otec navrhovateľa v uvedenom
období nevykonával zamestnanie, hodnotené ako poistenie vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia, navrhovateľ bol zreteľne znevýhodnený skutočnosťou, že jeho otec
pred nástupom do ozbrojených zborov riadne pracoval a bol poistený vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia. Napriek skutočnosti, že za obdobie výkonu civilného zamestnania
navrhovateľovho otca bolo za neho odporkyni riadne odvádzané poistné, a to v čase, kedy
existoval výlučne len jeden systém sociálneho zabezpečenia, nebola navrhovateľovi
v žiadnom z neskôr vytvorených systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia) zhodnotená
celá doba, za ktorú bolo za jeho otca platené poistné. Takýto postup nezodpovedá zákonu
o sociálnom poistení, lebo vyčlenením dôchodkového poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov zo všeobecného systému dôchodkového poistenia nemalo dôjsť k vylúčeniu žiadnej
z dôb ich dôchodkového poistenia (zabezpečenia) z obidvoch systémov sociálneho poistenia
(aj zo systému všeobecného aj zo systému osobitného). Právna úprava mala len zabrániť
dvojitému započítaniu poistných dôb z ktoréhokoľvek systému súčasne do obidvoch z nich.
O takomto dvojitom započítaní dôb poistenia v danej veci nešlo, lebo doba poistenia
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) nebola pre navrhovateľa
zohľadnená v žiadnom z uvedených systémov.
Nestalo sa tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, v ktorom bola žiadosť
navrhovateľa o sirotský dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že jeho otec nebol dôchodkovo
poistený v posledných desiatich rokoch pred smrťou. Navyše toto tvrdenie je v rozpore
s obsahom administratívnych spisov, z ktorých vyplýva, že navrhovateľov otec dôchodkovo
poistený bol, aj keď bol poistený v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov.
V osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia zrejme nebola doba poistenia
navrhovateľovho otca za obdobie poistenia mimo ozbrojených zborov tiež hodnotená, aj keď
túto skutočnosť odporkyňa dostatočne neskúmala. Nevyžiadala si administratívne spisy
Colného riaditeľstva aby zistila, z akého obdobia bol navrhovateľovi vypočítaný sirotský
výsluhový dôchodok a či mu pre určenie jeho výšky bola zhodnotená celá doba poistenia jeho
otca, nielen doba poistenia za čas služby v ozbrojených zboroch.
Treba však uviesť, že aj prípade, keby celé obdobie dôchodkového poistenia otca
navrhovateľa od 1. októbra 1991 do jeho smrti 6. marca 2007 a obdobie výkonu základnej
vojenskej služby od 2. októbra 1981 do 1. októbra 1983 bolo zhodnotené v osobitnom
systéme dôchodkového poistenia pre vznik nároku na sirotský výsluhový dôchodok a keby
rozhodnutím z 3. apríla 2007 bol navrhovateľovi z osobitného systému priznaný sirotský
dôchodok od 6. marca 2007 v sume 2 857 Sk mesačne po zhodnotení celej doby služby
navrhovateľovho otca v ozbrojených silách, treba aby odporkyňa zisťovala, či boli uspokojené
všetky dôchodkové nároky navrhovateľa a či pre výšku jeho nároku na sirotský dôchodok
bola zhodnotená celá potrebná doba poistenia. Žiadna právna úprava totiž nemôže spôsobiť
stav, aby v jej dôsledku bol poškodený ten, komu už raz boli na jej základe založené práva.
Postup, podľa ktorého vôbec nie je pre nárok navrhovateľa zhodnotená doba poistenia
navrhovateľovho otca vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia však má za následok
ujmu na jeho právach.
Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení navrhovateľov otec do dňa svojej smrti
6. marca 2007 získal potrebnú dobu najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Tento počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca vo veku nad
28 rokov (ktorým bol vzhľadom na svoj vek 44 rokov v deň svojej smrti) aj navrhovateľov
otec, sa v čase smrti navrhovateľovho otca zisťoval z posledných 10 rokov pred vznikom
invalidity (§ 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Z dôvodu, že navrhovateľov otec neprerušil poistenie od 1. septembra 1977 až
do svojej smrti, aj keď bol dôchodkovo poistený (resp. zabezpečený) v rozličných systémoch
sociálneho poistenia (zabezpečenia) bolo potrebné, aby odporkyňa skúmala správnosť určenia
rozhodného obdobia 10 rokov pred vznikom invalidity aj s prihliadnutím na znenie § 6 ods. 2
,3 zákona o sociálnom poistení, lebo zmeny právnych predpisov, ku ktorým došlo v priebehu
poistenia navrhovateľovho otca nemôžu spôsobiť ujmu v právach poistenca a obmedziť mu
právo, ktorého výhody požíval, ak by nedošlo k zmenám právnych predpisov. Jeho právne
postavenie by pritom nemalo byť horšie, ako je právne postavenie tých poistencov, ktorí
v období posledných 10 rokov pred vznikom invalidity neboli vôbec dôchodkovo poistení
v žiadnom zo systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia ) a to tým skôr, že navrhovateľov
otec sa nemohol slobodne rozhodnúť, do ktorého dôchodkového systému vstúpi.
Otázkou prípadnej diskriminácie navrhovateľovho otca a následne aj navrhovateľa pri
posudzovaní vzniku nároku na jeho sirotský dôchodok sa súd prvého stupňa zaoberal. Možno
ešte pre odporkyňu zdôrazniť, že pojmom diskriminácia nemožno označovať také nerovnaké
zaobchádzanie, ktoré spôsobuje postup v rozpore so zákonom. Diskrimináciou je však práve
také konanie povinného subjektu, ktoré zodpovedá zákonu, ale napriek tomu bezdôvodne
znevýhodňuje určitú presne vymedzenú skupinu subjektov práva. Nemožno potom
akceptovať právny názor, že vypustenie doby služby v ozbrojených silách z obdobia
dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme na posudzovanie splnenia podmienky
potrebnej odpracovanej doby v rozhodnom období pred vznikom invalidity je skutočnosťou,
v dôsledku ktorej sa navrhovateľ nepovažuje za poisteného v uvedenom období. Následne
potom nemožno akceptovať právny názor odporkyne, že obdobie výkonu služby
v ozbrojenom zbore v desiatich rokoch pred vznikom invalidity nemožno posudzovať ako
poistenie pre účely vzniku nároku na dôchodok, ktoré nemá za následok posunutie začiatku
uvedeného obdobia pred vylúčenú dobu poistenia tak, že odporkyňa musí skúmať rozhodné
obdobie 10 rokov pred vznikom invalidity po jeho posunutí pred vylúčenú dobu, teda za čas
posledných 10 rokov pred nástupom do služby v ozbrojených zboroch, alebo sa pre vznik
nároku na dôchodok hodnotí priamo, aj keď túto skutočnosť zrejme nevyhovujúcim
spôsobom, nedostatočne presne a jasne vymedzovalo znenie § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. Svedčí o tom aj skutočnosť, že uvedené ustanovenie bolo zmenené s účinnosťou
od 1. januára 2010 tak, že podmienka zisťovania rozhodného obdobia 10 rokov pred vznikom
invalidity bola vypustená a splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania sa novým
spôsobom posudzuje za celý priebeh pracovného života poistenca. Názor odporkyne, že aj
v prípade, keby navrhovateľ podal po 1. januári 2010 novú žiadosť o sirotský dôchodok,
nemohla by mu byť odpustená požiadavka trvania poistného pomeru jeho otca v období
10 rokov pred právnou domnienkou vzniku invalidity otca v deň jeho smrti v dôsledku
vyššie uvedených skutočností preto nezodpovedá zákonu. Z jeho obsahu totiž nevyplýva,
že v období posledných 10 rokov pred vznikom invalidity muselo poistenie trvať
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Navyše vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne preukázané, či otec navrhovateľa
podmienku zamestnania pre vznik nároku na požadovaný dôchodok splnil, lebo dávkový spis
navrhovateľovho otca odporkyňa v konaní nepredložila.
Skutočnosť, že navrhovateľov otec bol do dňa svojej smrti poistený v inom systéme
poistenia, ktorý predchádzal jeho poisteniu v novom systéme nemôže spôsobovať stav,
v ktorom doba poistenia pred oddelením dôchodkových systémov navrhovateľovmu otcovi
a v súčasnosti navrhovateľovi nebola zhodnotená vôbec, a to ani pre účely posudzovania
trvania poistenia.
Odmietnutie poskytnutia dôchodku za dobu označeného poistenia (zamestnania)
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia by aj podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo
vytvorenie nezvratnej situácie, ktorej následkom by bolo také posudzovanie nároku na
sirotský dôchodok navrhovateľa, ako keby nebohý otec navrhovateľa v období rokov 1991
až 2007 vôbec nepracoval, nebolo za neho odvádzané poistné a akoby dôchodkovo poistený
vôbec nebol, čo zrejme nezodpovedá skutočnosti. Roky jeho dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) pred uvedeným obdobím by neboli zhodnotené v žiadnom zo systémov
sociálneho poistenia, čo zrejme nebolo účelom zákona.
Treba zdôrazniť, že ak podmienka zisťovania potrebnej doby poistenia len v období
posledných 10 rokov pred vznikom invalidity už v súčasnosti bola zrušená, potom je zrejmé,
že výkladom odporkyne o splnení podmienok nároku navrhovateľa na sirotský dôchodok by
boli znevýhodnené len tie siroty po príslušníkoch ozbrojených zborov, ktoré stratili rodiča
v období od oddelenia systémov a v období po účinnosti zákona č. 449/2008 Z.z. Správnosť
takéhoto posúdenia nárokov sirôt v obdobnom postavení ako navrhovateľ, preto vzbudzuje
závažné pochybnosti.
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto doplniť dokazovanie vyžiadaním
administratívnych spisov v uvedenej veci a otázku splnenia podmienky potrebnej doby
zamestnania pred smrťou navrhovateľovho otca znova posúdiť aj s prihliadnutím na prípadný
zákaz diskriminácie, ktorý v slovenskom právnom poriadku platí všeobecne podľa článku 39
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 OSP ako
vecne správny.
Odvolací súd účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo
úspešný navrhovateľ trovy nežiadal a odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová