Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
78c/365203.ec3414.pdf
PDF · 105.94 KB
No categories available
7Sžso/14/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/14/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci žalobkyne M., narodenej X., bytom K., B., zastúpenej J. R., bytom K., proti
žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, pracovisko Banská
Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 27, o peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 3. februára 2010, č.k. 23S/119/2009-22 , takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. februára 2010, č.k. 23S/119/2009-22, p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. februára 2010, č.k. 23S/119/2009- 22,
zamietol žalobu a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného zo 16. októbra 2009, číslo A/2009/00900-Ma, ktorým ako odvolací
správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobota, odbor sociálnych vecí z
11. augusta 2009, číslo H/2009/08891/4/KB. Prvostupňový správny orgán nevyhovel
žiadosti žalobkyne z 22. júna 2009 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa preskúmaním rozhodnutia
žalovaného dospel k záveru, že pri rozhodovaní a postupe oboch správnych orgánov nedošlo
k porušeniu zákona. Nebolo zistené pochybenie pri vydávaní lekárskych posudkov. Tieto
vychádzali zo skutkových zistení zdravotného stavu podľa dokladov predkladaných
žalobkyňou, ktoré boli hodnotené v komplexných posudkoch, v zmysle ktorých žalobkyňa nie
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných
príspevkoch“). Z uvedeného dôvodu nie je ani odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, keďže nespĺňa
podmienky, stanovené v §38 ods. 11 cit. zákona. Krajský súd ďalej uviedol, že pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase
vydania rozhodnutia žalovaného, preto nové lekárske správy. vypracované až po dátume
druhostupňového rozhodnutia, ktoré predložila žalobkyňa na pojednávaní, nemohli byť
zapracované do posudkov a nemohli mať vplyv ani na preskúmavané rozhodnutie.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podala žalobkyňa odvolanie.
Namietala, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú zákonné a aj pri vydaní rozsudku súdu
došlo k porušeniu jej ústavného práva na spravodlivé rozhodnutie. Žiadala o opätovné
preskúmanie a zrušenie rozhodnutí žalovaného.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa
v spisovej dokumentácii posudkový lekár konštatoval, že aj napriek ťažkému zdravotnému
postihnutiu je žalobkyňa schopná prepravovať sa v prostriedkoch hromadnej dopravy,
nastúpiť, vystúpiť ako aj zvládnuť inú situáciu v nich a preto nie je odkázaná na individuálnu
prepravu v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Poukázal na odborné nálezy,
v ktorých sa neuvádza, že nemôže absolvovať dlhšiu chôdzu a má zakázané chodiť dlhé
vzdialenosti, ako to uvádzala v žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
a § 250ja OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný
príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla.
Predmetom konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho
prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Zo spisov vyplýva, že žalobkyňa podala 22. júna 2009 žiadosť o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona o peňažných príspevkoch však peňažný
príspevok možno poskytnúť len v prípade, ak ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a komplexný posudok o jej zdravotnom stave obsahuje záver, že žiadateľ
o príspevok je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku je komplexný posudok (§ 55 ods. 6
zákona o peňažných príspevkoch) vypracovaný na účely kompenzácie podľa § 11 ods. 11
citovaného zákona, ktorý musí podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažnom príspevku , ktorý musí
obsahovať záver, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Lekársky posudok vypracúva
posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného
orgánu.
Treba poznamenať, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP). Bolo
preto potrebné zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkových zistení
predpokladaných príslušným zákonom o peňažných príspevkoch. Právny názor súdu prvého
stupňa, vyslovený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého na nové lekárske správy
z 27. januára 2010 a z 1. februára 2010 o zdravotnom stave žalobkyne vypracované po vydaní
rozhodnutia žalovaného nemožno prihliadať, preto zodpovedá zákonu.
Tieto dôkazy môžu byť podkladom pre rozhodnutie žalovaného o prípadne novej
žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok.
V prejednávanej veci podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
z 11. augusta 2009 číslo H/2009/0889/1/4/KB a pre rozhodnutie žalovaného zo 16.ooktóbra
2009 číslo A/2009/00900-Ma bol 21. júla 2009 vypracovaný podľa § 15 zákona o peňažných
príspevkoch komplexný posudok na účely § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, ktorý
stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne 50 % s tým, že žalobkyňu považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility a orientácie uviedol, že žalobkyňa
potrebuje pomoc inej osoby, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Na základe
zisteného zdravotného stavu nenavrhol poskytnúť žalobkyni peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Zákonné podmienky pre priznanie peňažného príspevku podľa § 38
citovaného zákona preto neboli splnené.
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého
žalovaný sa logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre
posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku. Tiež dostatočne zdôvodnil,
prečo nemožno žiadosti žalobkyne vyhovieť. Komplexný posudok z 21. júla 2009 a lekársky
posudok zo 6. októbra 2009 posudkovej lekárky žalovaného, boli dostatočne doložené
vykonaným šetrením aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti
a odbornej úrovni ich záverov neboli pochybnosti.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný dostatočne zistil skutočný
stav veci, lebo riadne bolo zistené zdravotné postihnutie žalobkyne a jej následky pre bežný
život a pri rozhodnutí o dávke sociálnej pomoci postupoval v súlade so zákonom.
Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvodovú časť rozsudku súdu prvého stupňa
a v plnom rozsahu sa s ním stotožnil (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd poznamenáva, že
zodpovedá skutočnosti, že zdravotné postihnutie žalobkyne môže spôsobiť značnú mieru
nepohodlia aj v bežných životných situáciách, medzi ktoré patrí aj cestovanie hromadnou
dopravou. Hoci jedným z cieľov zákona o sociálnej pomoci je zmierniť alebo prekonať
s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti,
žalovaný tak môže postupovať len na základe riadneho zistenia zákonných podmienok pre
poskytnutie dávok sociálnej pomoci.
Z uvedených dôvodov aj Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval rozhodnutie
žalovaného za zákonné, a preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 OSP.
Odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, lebo žalobkyňa
nebola v konaní úspešná a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhrada trov nepatrí
(§ 246c ods. 1, § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová