Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci žalobkyne M., narodenej X., bytom K., B., zastúpenej J. R., bytom K., proti

žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, pracovisko Banská

Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 27, o peňažný príspevok na

kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 3. februára 2010, č.k. -22 , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. februára 2010, č.k. -22, p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. februára 2010, č.k. - 22,

zamietol žalobu a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia

rozhodnutia žalovaného zo 16. októbra 2009, číslo A/2009/00900-Ma, ktorým ako odvolací

správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobota, odbor sociálnych vecí z

2

11. augusta 2009, číslo H/2009/08891/4/KB. Prvostupňový správny orgán nevyhovel

žiadosti žalobkyne z 22. júna 2009 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa preskúmaním rozhodnutia

žalovaného dospel k záveru, že pri rozhodovaní a postupe oboch správnych orgánov nedošlo

k porušeniu zákona. Nebolo zistené pochybenie pri vydávaní lekárskych posudkov. Tieto

vychádzali zo skutkových zistení zdravotného stavu podľa dokladov predkladaných

žalobkyňou, ktoré boli hodnotené v komplexných posudkoch, v zmysle ktorých žalobkyňa nie

je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných

príspevkoch“). Z uvedeného dôvodu nie je ani odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, keďže nespĺňa

podmienky, stanovené v §38 ods. 11 cit. zákona. Krajský súd ďalej uviedol, že pri

preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase

vydania rozhodnutia žalovaného, preto nové lekárske správy. vypracované až po dátume

druhostupňového rozhodnutia, ktoré predložila žalobkyňa na pojednávaní, nemohli byť

zapracované do posudkov a nemohli mať vplyv ani na preskúmavané rozhodnutie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podala žalobkyňa odvolanie.

Namietala, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú zákonné a aj pri vydaní rozsudku súdu

došlo k porušeniu jej ústavného práva na spravodlivé rozhodnutie. Žiadala o opätovné

preskúmanie a zrušenie rozhodnutí žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa

v spisovej dokumentácii posudkový lekár konštatoval, že aj napriek ťažkému zdravotnému

postihnutiu je žalobkyňa schopná prepravovať sa v prostriedkoch hromadnej dopravy,

nastúpiť, vystúpiť ako aj zvládnuť inú situáciu v nich a preto nie je odkázaná na individuálnu

prepravu v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Poukázal na odborné nálezy,

v ktorých sa neuvádza, že nemôže absolvovať dlhšiu chôdzu a má zakázané chodiť dlhé

vzdialenosti, ako to uvádzala v žalobe.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného

podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný

príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla.

Predmetom konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho

prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to zvýšených výdavkov súvisiacich

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Zo spisov vyplýva, že žalobkyňa podala 22. júna 2009 žiadosť o poskytnutie peňažného

príspevku na kompenzáciu súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona o peňažných príspevkoch však peňažný

príspevok možno poskytnúť len v prípade, ak ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím a komplexný posudok o jej zdravotnom stave obsahuje záver, že žiadateľ

o príspevok je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku je komplexný posudok (§ 55 ods. 6

zákona o peňažných príspevkoch) vypracovaný na účely kompenzácie podľa § 11 ods. 11

citovaného zákona, ktorý musí podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažnom príspevku , ktorý musí

obsahovať záver, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Lekársky posudok vypracúva

posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom

so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného

orgánu.

4

Treba poznamenať, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodnutia správneho orgánu ( ). Bolo

preto potrebné zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkových zistení

predpokladaných príslušným zákonom o peňažných príspevkoch. Právny názor súdu prvého

stupňa, vyslovený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého na nové lekárske správy

z 27. januára 2010 a z 1. februára 2010 o zdravotnom stave žalobkyne vypracované po vydaní

rozhodnutia žalovaného nemožno prihliadať, preto zodpovedá zákonu.

Tieto dôkazy môžu byť podkladom pre rozhodnutie žalovaného o prípadne novej

žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok.

V prejednávanej veci podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

z 11. augusta 2009 číslo H/2009/0889/1/4/KB a pre rozhodnutie žalovaného zo 16.ooktóbra

2009 číslo A/2009/00900-Ma bol 21. júla 2009 vypracovaný podľa § 15 zákona o peňažných

príspevkoch komplexný posudok na účely § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, ktorý

stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne 50 % s tým, že žalobkyňu považuje za fyzickú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility a orientácie uviedol, že žalobkyňa

potrebuje pomoc inej osoby, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Na základe

zisteného zdravotného stavu nenavrhol poskytnúť žalobkyni peňažný príspevok na

kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla. Zákonné podmienky pre priznanie peňažného príspevku podľa § 38

citovaného zákona preto neboli splnené.

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého

žalovaný sa logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre

posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku. Tiež dostatočne zdôvodnil,

prečo nemožno žiadosti žalobkyne vyhovieť. Komplexný posudok z 21. júla 2009 a lekársky

posudok zo 6. októbra 2009 posudkovej lekárky žalovaného, boli dostatočne doložené

vykonaným šetrením aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti

a odbornej úrovni ich záverov neboli pochybnosti.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný dostatočne zistil skutočný

stav veci, lebo riadne bolo zistené zdravotné postihnutie žalobkyne a jej následky pre bežný

5

život a pri rozhodnutí o dávke sociálnej pomoci postupoval v súlade so zákonom.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvodovú časť rozsudku súdu prvého stupňa

a v plnom rozsahu sa s ním stotožnil ( ). Odvolací súd poznamenáva, že

zodpovedá skutočnosti, že zdravotné postihnutie žalobkyne môže spôsobiť značnú mieru

nepohodlia aj v bežných životných situáciách, medzi ktoré patrí aj cestovanie hromadnou

dopravou. Hoci jedným z cieľov zákona o sociálnej pomoci je zmierniť alebo prekonať

s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti,

žalovaný tak môže postupovať len na základe riadneho zistenia zákonných podmienok pre

poskytnutie dávok sociálnej pomoci.

Z uvedených dôvodov aj Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval rozhodnutie

žalovaného za zákonné, a preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako

vecne správny podľa .

Odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, lebo žalobkyňa

nebola v konaní úspešná a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhrada trov nepatrí

(, v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová