Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/134/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobkyne: I.. M. V., Z., proti žalovanému: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-

2008/1062/TOL zo dňa 27. marca 2008, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. – 62 zo dňa 20. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 62 zo dňa 20. januára 2010, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd Bratislave č. k. – 62 zo dňa

20.01.2010 zamietol žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. SVS-230-2008/1062/TOL zo dňa 27.03.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne

a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu vo Zvolene, odboru všeobecnej vnútornej

2

správy, pracovisko Krupina č. 303/2007 zo dňa 18.12.2007, ktorým rozhodnutím bola

žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa o priestupkoch (ďalej v texte rozsudku

len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustila tým, že v mesiaci máj 2007 písala

a zasielala urážlivé listy svojmu otcovi V. V., ktorých obsahom boli urážky a vyhrážky

na jeho osobu, pričom v nich vulgárne urážala aj E. G. a I. S., že sú kurvy, čím úmyselne

narušila občianske spolunažívanie hrubým správaním. Za spáchaný priestupok bola

žalobkyni uložená sankcia – pokuta vo výške 300 Sk a povinnosť uhradiť štátu trovy

konania vo výške 500 Sk.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že žalobkyňa mala možnosť v správnom

konaní podať k veci vysvetlenie, avšak na ústne prejednanie priestupku sa opätovne

nedostavila, a preto správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď vec prejednal

v jej neprítomnosti. Taktiež žalobkyňa nerozporovala, že by predmetné tri listy ,

adresované V. V., nepísala ona, ale v podstate sa zamerala na to, že listy boli určené iba

V. V. a nie E. G. a že v podstate chcela riešiť iba problém dedičstva a ide o omyl.

Z obsahu týchto listov vyplýva, že ich obsahom boli urážky a vyhrážky na osobu V. V.,

pričom v nich vulgárne urážala aj E. G. a I. S..

Krajský súd ďalej uviedol, že v konaní v správnom súdnictve sa uplatňuje

dispozičná zásada znamenajúca, že súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach

a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec

vymedzený žalobcom v žalobe, z ktorej musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej

stránky má súd napadnuté rozhodnutie preskúmať. Žalobca musí poukázať na konkrétne

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež

konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo

iný právny predpis a to poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov

hmotného alebo procesného práva. V tomto smere aj súd vyzval žalobkyňu na doplnenie

žaloby. Zo žaloby ani z jej doplnenia však nevyplýva, aké ustanovenia konkrétnych

zákonov mali správne orgány porušiť, pričom žalobkyňa len vo všeobecnosti uviedla, že

považuje správne rozhodnutia za nesprávne a nezákonné, pretože bez ďalšieho šetrenia

a vykonania dôkazov nezistili skutkový stav dostatočne.

3

Pre správne posúdenie veci bol, podľa názoru krajského súdu, dôležitý obsah

listov, ktorý je skutočne urážlivý a preukazuje hrubé správanie žalobkyne voči v listoch

označeným osobám a jednak bolo preukázané, že tieto listy písala žalobkyňa, čo priznala

aj v samotnom doplnení žaloby, kde uviedla, že ich adresovala svojmu otcovi a že išlo o

listy s rovnakou odpoveďou na otcove vulgarizmy v rovnakom štýle, určené len jemu,

preto nebolo ani potrebné ani vypočuť V. V. a I. S., keďže skutkový stav veci dostatočne

preukazuje spáchanie priestupku žalobkyňou. Z týchto dôvodov krajský súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 12.02.2010 žalobkyňa

odvolanie, v ktorom uviedla, že prvostupňový orgán rozhodol na základe predložených

dôkazov, avšak nezaoberal sa koreláciou dôkazov k jednotlivým účastníkom konania.

V rozhodnutí č. 303/2007 zo dňa 18.12.2007 postavil všetkých dotknutých účastníkov na

jednu úroveň, čo žalobkyňa pokladala z právneho aspektu za nesprávne a nezákonné.

Jedine účastník nebohý V. V. mohol predmetné súkromné listy použiť ako dôkazy,

pretože bol ich adresátom, majiteľom, rodinným príslušníkom, dotknutým, urazeným –

len on mohol s listami nakladať podľa svojho uváženia a oprávnene, dôvodne a právne

správne ich použiť ako dôkaz. Ale účastníčky konania E. G. a I. S., ako osoby cudzie sa

predložením cudzích súkromných listov ako svojho dôkazu dopustili trestného činu

poškodzovania cudzích práv v zmysle .

Ďalej v odvolaní žalobkyňa uviedla, že je nesporným faktom, že E. G. a I. S.

čítali, nadobudli, kopírovali, zverejnili a sprístupnili cudzie súkromné listy, teda svojím

konaním naplnili skutkovú podstatu trestného činu. E. G. a I. S. svojim neuváženým

konaním hrubo zasiahli do základných ľudských práv a slobôd porušením listového

tajomstva zakotveného v SR; neoprávnene zasiahli do súkromného

a rodinného života nebohého otca V. V. a žalobkyne - jeho dcéry, tým že otca poštvali

proti dcére, aby zabránili finančnej kvitancii medzi dedičmi, porušili právo ustanovené

v SR, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života. Priťažujúcou okolnosťou pre účastníčky je fakt, že

spáchali trestný čin preto, aby inému zmarili alebo sťažili uplatnenie jeho základných

4

práv a slobôd, daných právoplatným a vykonateľným osvedčením o dedičstve, pričom

ich jediným cieľom bol vlastný finančný profit a nie zmierenie dedičov a usporiadanie

rodinných vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán nepostupoval správne,

keď predložené dôkazy – listy, paušálne použil pre všetkých účastníkov rovnako, bez

prihliadnutia na fakt, že účastníčky tieto dôkazy získali trestným činom.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa

02.03.2010 tak, že sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu, ktorý považoval za vecne

správny a vydaný v súlade so zákonom.

K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán potvrdil priestupok na základe

nezákonných dôkazov získaných trestným činom žalovaný uviedol, že sám V. V.,

ktorému boli listy adresované, bol ich obsahom pohoršený a dobrovoľne ich dal prečítať

E. G. a I. S., pričom súhlasil s tým, aby tieto boli predložené na správny orgán ako

dôkaz. Vzhľadom k tomu nedošlo k porušeniu listového tajomstva, nakoľko sama osoba,

ktorej bol list adresovaný, dala dobrovoľne prečítať obsah listov E. G. a I. S..

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl.

) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez

pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nepovažoval za

potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie, keďže žalobkyňa v podanom

odvolaní vyjadrila súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, v odvolaní

5

uviedla v zásade rovnaké skutočnosti, ktoré boli predmetom posúdenia v konaní pred

súdom prvého stupňa a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj

jeho nečinnosť.

Z obsahu priložených spisov odvolací súd zistil, že rozhodnutím Obvodného

úradu vo Zvolene, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Krupina

č. pr. 303/2007 zo dňa 18.12.2007 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona

o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že v mesiaci máj 2007 písala a zasielala

urážlivé listy svojmu otcovi V. V., ktorých obsahom boli urážky a vyhrážky na jeho

osobu, pričom v nich vulgárne urážala aj E. G. a I. S., že sú kurvy, čím úmyselne

narušila občianske spolunažívanie hrubým správaním. Za spáchaný priestupok bola

žalobkyni uložená sankcia – pokuta vo výške 300 Sk a povinnosť uhradiť štátu trovy

konania vo výške 500 Sk.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a toto

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré

porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené

v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi:

subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.

Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba.

Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním

všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov

vylučujúcich príčetnosť), subjektívna stránka predstavuje zavinenie; úmyselné alebo

z nedbanlivosti, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti,

ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré

sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, objektívna stránka je daná

konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním

a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas

a miesto konania.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred

orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,

d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,

drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku,

schválnosťami alebo iným hrubým správaním,

7

e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva

alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného

rozhodnutia príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo

práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia

príslušného orgánu.

Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku,

najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol

spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým

spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 49 ods. 2 zák. o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a/

možno uložiť pokutu do 1000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/ a písm. f/

pokutu do 3000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. e/ pokutu do 10 000 Sk.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na

otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému

správny orgán dospel.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť námietke žalobkyne, pokiaľ ide pochybnosti

o zákonnosti spôsobu získania dôkazov, na základe ktorých bolo o priestupku

rozhodnuté.

Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd zistené, že na ústne

prejednanie priestupku zo dňa 07.11.2007, ktoré vzhľadom k trvalému pobytu žalobkyne

vykonával Obvodný úrad v Nitre, sa žalobkyňa neodstavila. V ospravedlnení uviedla, že

si nebola vedomá žiadneho priestupku, ktorého by sa dopustila, usúdila, že ide

8

o nedopatrenie, omyl, prípadne zámenu identity, na následné predvolanie na deň

14.11.2007 sa nedostavila, ani sa neospravedlnila.

Na ústne prejedanie priestupku zo dňa 18.12.2007 boli predvolaní V. V., E. G.

a I. S., pričom sa dostavila iba E. G., ktorá predložila písomné ospravedlnenie neúčasti

V. V., v ktorom zároveň uviedol, že plne potvrdzuje pravdivosť (tvrdení – pozn. súdu)

sťažovateľky a pisateľku listov, M. V. navrhuje prísne potrestať a pokarhať.

Svedkyňa E. G. uviedla, že si prečítala listy, ktoré M. V. písala svojmu otcovi V.

V., v ktorých ju veľmi hrubo urážala, a to bezdôvodne, taktiež urážala jej syna V. a tak

isto aj I. S.. Ona (E. G.) sa týmto cítila byť veľmi dotknutá, pretože sa starala

o nevládneho otca M. V., čo by mala byť jej povinnosť.

Svedkyňa I. S. svoju neúčasť telefonicky ospravedlnila, pričom uviedla, že k tejto

veci nebude vypovedať, nakoľko by z toho bolo len väčšie peklo.

Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa (čl. 2, čl. 38)

vyplýva, že otec žalobkyne V. V. sám predmetné listy, ktoré mu boli adresované

odovzdal oznamovateľke priestupku E. G. a navrhoval ich pisateľku prísne pokarhať

a prísne potrestať, preto predloženie listov inou osobou je pre rozhodnutie

o priestupku bez právneho významu.

V predmetnej právnej veci bol presne a nad všetku pochybnosť zistený skutkový

stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty, a to, že priestupku

sa dopustila žalobkyňa (subjekt), keď písala a zasielala urážlivé listy svojmu otcovi V.

V., ktorých obsahom boli urážky a vyhrážky na jeho osobu, pričom v nich vulgárne

urážala aj E. G. a I. S., že sú kurvy (objektívna stránka), jej konaním bolo narušené

občianske spolunažívanie (objekt).

Pre zodpovednosť za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sa vyžaduje,

aby bol spáchaný úmyselne, teda jeho páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo

ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo

ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým

9

uzrozumený. Písaním urážlivých listov a ich posielaním otcovi žalobkyňa chcela resp.

vedela, že môže porušiť záujem chránený zákonom, a teda svojím konaním naplnila

subjektívnu stránku priestupku.

Záverom je potrebné uviesť, že konanie žalobkyne, teda že skutočne predmetné

listy písala, nebolo spochybňované ani ňou samotnou, preto s poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa musel stotožniť so závermi

krajského súdu, ktorý mal za preukázané, že priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu a žalobkyňa sa tohto priestupku dopustila, preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa ,

Odvolací súd poukazuje, v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o odklad

vykonateľnosti napadnutých správnych rozhodnutí, že nemohol tejto vyhovieť.

Súd žiadosť žalobkyne nepovažoval za dôvodnú, keďže neobsahovala opis

žiadnych skutočností, nasvedčujúcich hrozbe vzniku závažnej ujmy okamžitým

výkonom rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa

v spojení s a tak, že žalobkyni, ktorá nemala

v konaní úspech, ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov

konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

10

Dagmar Bartalská