Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/15/2010

Najvyšší súd 8Sž/15/2010-29

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci navrhovateľky: M. T., S., B., B., IČO: X., zastúpenej: Advokátska kancelária

B. – Ď., S., D., B., proti odporkyni: Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom

Dobrovičova 8, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu

odporkyne č. zo dňa 11. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

11. mája 2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume

520,96 € na účet jej právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľka sa opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote v súlade

s ustanovením o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

2

č. ) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.

zo dňa 11. mája 2010.

Uvedeným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť

ustanovenú v tým, že dňa 26.12.2009 o cca 20:10 hod.

a dňa 27.12.2009 o cca 17:10 hod. odvysielala program P., P., P. – N. M., ktorý označila ako

nevhodný pre vekovú skupinu do 15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného

systému označovania, za čo jej uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.

sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia zákona č.

vo výške 3400 € so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa po podrobnom popise predmetného programu

uviedla, že predmetné správne konanie bolo začaté z dôvodu možného nesprávneho

uplatnenia Jednotného systému označovania a tým porušenia povinnosti ustanovenej v § 20

ods. 4 Ďalej citovala ustanovenie

Z. z. a a vyhlášky č. v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj od

1. januára 2010 s tým, že v prípade hodnotiacich kritérií klasifikovania programov ako

nevhodných a neprístupných pre maloletých do 18 rokov nedošlo k žiadnej, ani len formálnej

zmene.

V zmysle navrhovateľka je povinná na základe

klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať

jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška

Ministerstva kultúry SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom

systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov,

multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho

uplatňovania (ďalej len „JSO“). Podľa § 1 ods. 1 písm. b/ JSO sa uvedené zložky televíznej

programovej služby klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých

do 18 rokov, ak obsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo

obscénne gestá. Pojem obscénne vyjadrovanie nie je pojmom s legálnou alebo inou ustálenou,

všeobecne akceptovanou definíciou a jeho výklad je v kompetencii správneho orgánu. Tento

pojem ale nemožno explicitne definovať pre otvorený okruh situácií, ale jednotlivé vyjadrenia

3

treba vnímať v kontexte ich použitia. Ďalej popísala konkrétne vyjadrenia, ktoré v kontexte

s konkrétnymi scénami nemožno vnímať ako bežné alebo neutrálne. Obranu navrhovateľky,

že v celom programe nebola scéna sexuálneho aktu alebo erotických scén zameraných na

prezentáciu erotiky vyhodnotila odporkyňa ako irelevantnú vo vzťahu k predmetu správneho

konania, v ktorom posudzovala možné nesprávne uplatnenie JSO z dôvodu obscénneho

vyjadrovania. Rada považuje vyjadrenia použité v kontexte scén, ktoré popisujú prichytenie

mužského predstaviteľa pri masturbácii jeho starou mamou a následné vyvrcholenie na jej

tvár, súťaže o najtvrdší penis alebo odrážanie ping pongových loptičiek penisom, sexuálny akt

s náznakom sado-maso praktík a pod. za obscénne vyjadrovanie, ktoré v žiadnom prípade nie

je súčasťou bežného civilného života maloletých do 18 rokov a dospela k jednoznačnému

záveru, že kontext obscénnych vyjadrení bol nevhodný pre maloletých do 18 rokov a intenzita

tohto vyjadrovania bola vysoká. Predmetný program preto mal byť v zmysle § 1 ods. 1

a vyhlášky č. klasifikovaný ako nevhodný a neprístupný pre

maloletých do 18 rokov a navrhovateľka nesprávne uplatnila jednotný systém označovania,

čím došlo k porušeniu

Pri uložení sankcie Rada prihliadla na skutočnosť, že účastník konania bol v čase

odvysielania predmetného programu sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4

právoplatnými rozhodnutiami č. , ktorým mu bola

uložená sankcia – pokuta vo výške 100 000 Sk, č. , ktorým mu bola uložená

sankcia – pokuta vo výške 100 000 Sk, č. , ktorým mu bola uložená sankcia –

pokuta vo výške 50 000 Sk a , ktorým mu bola uložená sankcia – pokuta vo výške

50 000 Sk. Rada za toto porušenie zákona uložila navrhovateľke ako sankciu pokutu, pričom

pri určovaní jej výšky vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu (nesprávnym

uplatnením JSO došlo k zmareniu jeho účelu, ktorým je informovať rodičov o vhodnosti

jednotlivých programov pre rôzne vekové skupiny maloletých), rozsah a dosah vysielania

(navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom) a mieru zavinenia (účastník už bol za

porušenia predmetného ustanovenia zákona právoplatne sankcionovaný). Prihliadla na

skutočnosť, že predchádzajúce sankcie nesplnili preventívny, resp. výchovný účel a z tohto

dôvodu považuje výšku sankcie za plne odôvodnenú.

II.

4

Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 2501 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 01. júla 2010 (rozhodnutie

bolo navrhovateľke doručené dňa 14.06.2010) proti hore uvedenému rozhodnutiu

navrhovateľka predovšetkým namietala, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo

k porušeniu práv odvolateľa garantovaných SR, najmä garancie právneho štátu a tiež

práva na súdnu a inú právnu ochranu. Postupom správneho orgánu bola odvolateľovi odňatá

možnosť konať pred správnym orgánom, správny orgán postupoval v konaní v rozpore so

zákonom a rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Ku skutkovému stavu opísanému v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Rada

nedefinovala, v čom spočíva obscenita odvysielaného obsahu, a ani nedefinovala obscenitu

ako takú, hoci pri svojom rozhodovaní ju musela definovať v rámci svojej správnej úvahy.

Najmä však neidentifikovala skutok vo výroku rozhodnutia, takže pre vysielateľa nie je

absolútne zrejmé konanie, ktoré bolo porušením zákona. Ďalej namietala, že rozhodnutie bolo

vydané v rozpore s princípmi právneho štátu a v rozpore so zákazom retroaktivity. Rada

začala správne konanie po nadobudnutí účinnosti novely vyhlášky Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky z 3. decembra 2007, ale prejednávaný skutok sa stal za účinnosti

predchádzajúcej právnej úpravy, pričom opomenutím zákonodarcu novela nemá prechodné

ustanovenia. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z použitia vykonávacieho predpisu,

ktorý nebol v čase spáchania skutku v platnosti. V prílohe pripojila rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. -27, kde dôvody napadnutia rozhodnutia zo strany

vysielateľa boli v časti argumentácie o nesprávnom použití právneho predpisu v podstate

zhodné. Navyše rovnakým nedostatkom trpí aj výrok rozhodnutia v časti o udelení sankcie,

kde Rada nedodržala ani zákonný predpoklad pre odôvodnenie určenia výšky sankcie podľa

ustanovení zákona o vysielaní a nedostatočne vyhodnotila relevantné skutkové okolnosti.

Správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadi pri určovaní výšky pokuty, nemôže byť

svojvôľou a vždy musí mať zákonné ohraničenie. Aj konštatovanie, že účastník vysielania je

multiregionálnym vysielateľom považuje bez ďalšieho za neurčité a nezrozumiteľné, čo

spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka má za to, že napadnutým rozhodnutím došlo

k porušeniu základných zásad právneho štátu, najmä zásady právnej istoty, vychádza

5

z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok dôvodov

a preto je nepreskúmateľné a nezákonné. Konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, trpí

takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Navrhla preto, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie

a navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania.

III.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky poukázala

na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, ktoré vyjadrenia a gestá

v predmetnom programe považovala za obscénne a podrobne a logicky zdôvodnila, na

základe akých skutočností k týmto záverom dospela. Ani námietky k výrokovej časti

rozhodnutia nepovažuje za dôvodné, pretože tá je formulovaná presne, úplne a dostatočne

určito spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Je v nej vymedzený čas

spáchania správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, aj samotný správny delikt – nesprávne

uplatnenie jednotného systému označovania. Jednotný systém označovania obsahuje viaceré

povinnosti, ktoré je vysielateľ povinný splniť pri vysielaní jednotlivých zložiek programovej

služby z hľadiska informovania rodičov o vekovej vhodnosti týchto zložiek programovej

služby. Jednou z nich je aj povinnosť klasifikovať a označiť programy príslušným

piktogramom podľa ich vekovej vhodnosti, kde jednou z možných kategórií z hľadiska

vekovej vhodnosti programov je kategória – nevhodné pre maloletých do 15 rokov.

Navrhovateľka označením predmetného programu ako nevhodného pre maloletých do

15 rokov nesprávne uplatnila JSO, nakoľko tento obsahoval hodnotiace kritériá odôvodňujúce

v zmysle podmienok uvedených v Jednotnom systéme označovania označenie kategóriou inej

vekovej vhodnosti. K namietanej retroaktivite uviedla, že predmetná novela iba rozšírila

niektoré povinnosti ustanovené Jednotným systémom označovania aj na poskytovateľov

audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ale po vecnej stránke sa žiadne z jeho

ustanovení nezmenilo. Označenie programu v zmysle Jednotného systému označovania, ktorý

navrhovateľka odvysielala pred novelou vyhlášky č. účinnou od 01.01.2010,

bolo posudzované podľa totožných kritérií aj pri rozhodovaní správneho orgánu. Správny

delikt, ktorý navrhovateľka spáchala, bol rovnakým správnym deliktom tak za účinnosti novej

ako aj starej právnej úpravy, pričom kritériá, na základe ktorých správny orgán k tomuto

záveru dospel, zostali nezmenené. Z tohto dôvodu má odporkyňa za to, že princíp právnej

6

istoty nebol v danom prípade porušený. Pri výške pokuty sa odporkyňa riadila kritériami,

ktoré uviedla v rozhodnutí a ich záverečné uvedenie je len zhrnutím relevantných

argumentov. Z odôvodnenia výšky pokuty jednoznačne vyplýva, že nesprávnym uplatnením

Jednotného systému označovania došlo k zmareniu jeho účelu, ktorým je informovať rodičov

o vhodnosti jednotlivých programov pre rôzne vekové skupiny maloletých. Rada prihliadla aj

na skutočnosť, že navrhovateľka už bola opakovane sankcionovaná za porušenie predmetnej

povinnosti a predchádzajúce sankcie nesplnili preventívny resp. výchovný účel.

V zmysle uvedeného odporkyňa má za to, že ako príslušný správny orgán

v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné

ustanovenia zákona, jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona

č. , nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené, napadnuté

rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú v súlade so zákonom, preto

navrhuje, aby najvyšší súd jej napadnuté rozhodnutie potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/

v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu námietok navrhovateľky obsiahnutých

v podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní (§ 250q ods.1

) dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

7

Z obsahu administratívneho spisu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci

bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č.

zo dňa 23.02.2010, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 10.03.2010, z dôvodu

možného porušenia povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby uvedenej v § 20

ods. 4 tým, že navrhovateľka dňa 26.12.2009 o cca 20:10 hod. a dňa

27.12.2009 o cca 17:10 hod. odvysielala program P., P., P. – N. M., pri ktorom nesprávne

uplatnila Jednotný systém označovania.

V spise sa nachádza prepis/popis uvedeného programu, obsah ktorého nebol medzi

účastníkmi sporný. Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa

ustanovení tretej hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť

postupu a horeoznačeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka

porušila povinnosť ustanovenú v tým, že v odvysielanom

programe nesprávne uplatnila Jednotný systém označovania programov, za čo jej uložila

pokutu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ zákona

č. vo výške 3400 eur. Sporným zostalo najmä posúdenie zákonnosti vydaného

rozhodnutia, ktoré vychádzalo z použitia vykonávacieho predpisu – vyhlášky Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky č. v znení účinnom od 01.01.2010.

Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. , ktorá bola

vydaná podľa , upravuje podrobnosti o jednotnom systéme

označovania a spôsobe jeho uplatňovania. S účinnosťou od 1. januára 2010 bola zmenená

a doplnená vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. , ktorá nemá

prechodné ustanovenia.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 31.12.2009,

audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej

služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do18 rokov,

ak obsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom od 01.01.2010,

audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom

audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej

8

programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu

maloletých do 18 rokov, ak obsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne

vyjadrovanie alebo obscénne gestá.

Z porovnania oboch znení je zrejmé, že novelizované znenie sa nijako nedotklo

povinnosti, ktorá z tohto predpisu vyplýva pre navrhovateľa. Senát najvyššieho súdu už

v obdobnej veci vyslovil právny názor, že za tejto situácie uplatnenie právneho predpisu

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia nemá vplyv na jeho zákonnosť.

Na pojednávaní dňa 25.11.2010 však navrhovateľka s odkazom na ust. § 250j ods. 3

doplnila svoje podanie o námietku, že vo výroku predmetného rozhodnutia je odkaz na

ust. , ktorý už v čase vydania rozhodnutia nebol účinný.

Že v tomto prípade nešlo o chybu v písaní potvrdzuje skutočnosť, že toto ustanovenie platilo

do 15.12.2009.

Posledný výrok rozhodnutia vydaného odporkyňou znie: „V zmysle § 67 ods. 10

je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia ...“

Podľa v znení účinnom v čase vydania

rozhodnutia, rada uloží pokutu vysielateľovi prostredníctvom internetu od 30 eur do 1200 eur,

ak

a) nezabezpečil označenie programovej služby, ktorú vysiela [§ 16 ods. 3 písm. g)],

b) nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 1 alebo § 63a ods. 1 a 2,

c) porušil podmienky na vysielanie krátkeho spravodajstva (§ 30),

d) nevedie štatistiku o odvysielanom programe [§ 16 ods. 3 písm. m)],

e) neposkytol rade údaje o odvysielaní európskych diel a nezávislej produkcie (§ 27),

f) nesplnil povinnosti o vysielaní európskych diel alebo nezávislej produkcie (§ 23 a 25),

g) porušil osobitné povinnosti vysielateľa pri označení multimodálneho prístupu

k programovej službe (§ 18b),

h) nesplnil povinnosť podľa § 76dc ods. 3.

9

Podľa v znení účinnom do 14. decembra 2009,

pokuta uložená podľa odsekov 1 až 9 je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie, ktorým

bola pokuta uložená, nadobudlo právoplatnosť.

Vydanie rozhodnutia na základe neúčinného predpisu zakladá zákonný dôvod na jeho

zrušenie ( v spojení s ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že úspešnej navrhovateľke priznal právo na ich náhradu v celkovej sume 520,96 €,

ktorá pozostáva zo súdneho poplatku za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € a z trov

právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie na

súd a účasť na pojednávaní) po 120,23 € a 3x režijný paušál po 7,21 € + 19% DPH podľa

vyhlášky č. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská