Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/232/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Občianskeho združenia

„ Z.S.B.“, proti žalovanej Obci Bobrovník, so sídlom Bobrovník 37, zastúpenej

JUDr. A. S., advokátom, so sídlom R., v konaní o preskúmanie zákonnosti územného plánu

Obce Bobrovník schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Bobrovník dňa

27.04.2007 na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2010,

č. k. -117, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. júna

2010, č. k. -117, p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

v sume 215,16 eura na účet JUDr. A. S., advokáta v D., č. účtu X. v lehote troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) pre neodstrániteľnú vadu konania zastavil konanie o žalobe

z 29. apríla 2010, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť doručiť

žalobcovi správne rozhodnutie, ktorým bol schválený územný plán Obce Bobrovník obecným

zastupiteľstvom dňa 27.04.2007, aby tento územný plán zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 244 ods. 2 a ods. 3,

a veta prvá , , , , , , a , a

ods. 2 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“ alebo „zákon o obecnom zriadení“), keď mal z predloženého

spisového materiálu za zrejmé, že žalobca žiada preskúmať zákonnosť Všeobecne záväzného

nariadenia obecného zastupiteľstva Obce Bobrovník č. 1/2007, ktorým schválilo záväznú časť

územného plánu Obce Bobrovník, pričom tomuto rozhodnutiu obecného zastupiteľstva

predchádzal postup obsiahnutý v S poukazom na to, že žalobca

v čase prebiehania pripomienkového konania pred schválením Všeobecne záväzného

nariadenia č. 1/2007 a uznesenia obecného zastupiteľstva č. 2/2007 neexistoval a nemohol

byť na svojich právach vo vzťahu k konkrétne dotknutý, nakoľko bolo

potrebné aktívne vystupovať v pripomienkovom konaní, ktoré predchádzalo schváleniu

Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2007 a prijatiu uznesenie obecného zastupiteľstva

č. 2/2007 zo strany fyzických osôb, ktoré sú členmi žalobcu, ale i tým, že schválený územný

plán obce a jeho záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce v zmysle § 26

ods. 3 a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) je podkladom

pre ďalšie konanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie na územné

rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb v zmysle § 27 ods. 6 stavebného

zákona. Krajský súd uviedol, že v štádiu rozhodnutia obecného zastupiteľstva o územnom

pláne nie je rozhodované o jeho konkrétnych právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a preto sa stotožnil

s správnym názorom, že postup obecného zastupiteľstva a jeho rozhodnutie, či už formou

uznesenia alebo nariadenia môže byť predmetom prieskumu v zmysle a nasl. ,

avšak len vtedy, ak je splnená podmienka ustanovenia , t. j. či boli alebo

mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Takto potom

podľa názoru krajského súdu nie je naplnená základná podmienka konania, pretože chýba

rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu súdu v zmysle piatej časti druhej

hlavy .

Čo sa týka návrhu žalobcu na prerušenie konania, pokiaľ súdu nebude predložený

administratívny spis týkajúci sa územného plánu Obce Bobrovník, aby mohol žalobca riadne

špecifikovať napadnuté rozhodnutie tak, ako bol vyzvaný súdom uznesením

č. k. -17 zo dňa 13.05.2010, krajský súd konštatoval, že posudzoval tento

procesný návrh podľa jeho obsahu v zmysle a keďže správny spis zo strany

žalovanej bol súdu predložený ešte pred žiadosťou žalobcu o oboznámenie sa so správnym

spisom, nebol dôvod na prerušenie konania, keďže účastníci konania v zmysle § 44

ods. 1 prvá veta majú právo nazerať do súdneho spisu. Taktiež nebolo potrebné zo strany

žalobcu dopĺňať petit žaloby ohľadne presnej identifikácie napadnutého rozhodnutia

vzhľadom na to, že súd zastavil konanie z procesných dôvodov týkajúcich sa absentovania

rozhodnutia, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu súdu v zmysle druhej hlavy piatej

časti .

Keďže napadnuté rozhodnutie o schválení územného plánu Obce Bobrovník č. 2/2007

nemôže byť predmetom prieskumu súdu v správnom súdnictve, súd neakceptoval ani návrh

na doručenie rozhodnutia, ktorým bol schválený územný plán Obce Bobrovník. Postup

ohľadne uloženia správnemu orgánu doručiť účastníkovi správne rozhodnutie, ak mu nebolo

doručené v zmysle predpokladá, že samotné správne rozhodnutie takto

nedoručené môže byť predmetom súdneho prieskumu a že v merite veci môže byť o ňom

rozhodované. Keďže v danom prípade tomu tak nie je, neprichádza do úvahy postup podľa

a nasl. .

Žalobca napadol uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním namietajúc jeho

zákonnosť zotrvávajúc na svojom tvrdení, že napadnuté uznesenie žalovanej ako i Všeobecne

záväzné nariadenie o záväznej časti územného plánu Obce Bobrovník č. 1/2007 do jeho práv

zasahuje, nakoľko neprípustne obmedzuje jeho vlastnícke práva.

Opätovne zdôrazňoval, že žalovaná až do roku 2009 nemala svoju úradnú tabuľu, čím

nemohla byť splnená požiadavka na doručovanie písomností verejnou vyhláškou definovaná

v o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ správny poriadok“) vytýkajúc krajskému súdu, že sa touto námietkou

vôbec nezaoberal. Ako dôkaz priložil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Liptovskom Mikuláši, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 17.08.2008

č. ČVS: ORP-263/JP.LM-2008.

Taktiež nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že Všeobecné záväzné nariadenie

č. 1/2007 o záväznej časti územného plánu Obce Bobrovník, ktoré bolo schválené uznesením

obecného zastupiteľstva č. 2/2007 nekonkretizuje jednotlivé parcely na použitie na konkrétny

stavebný účel, nakoľko Krajský súd v Žiline v napadnutom uznesení presne identifikoval

parkovisko, ktoré má byť postavené na parcelách vo vlastníctve členov žalobcu.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zmenil

uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.06.2010, č. k.: tak, že zruší

uznesenie obecného zastupiteľstva obce Bobrovník č. 2/2007, ktorým žalovaný schválil

územný plán Obce Bobrovník, a Všeobecné záväzné , ktorým

sa schvaľuje záväzná časť územného plánu Obce Bobrovník alebo aby uznesenie Krajského

súdu v Žiline zo dňa 22.06.2010, č. k.: zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení stotožniac sa s uznesením Krajského súdu

v Žiline č. -117 zo dňa 22.06.2010 navrhla predmetné uznesenie potvrdiť.

S poukazom na ustanovenie a tvrdila, že ,

ktorým podľa ustanovenia § 27 ods. 3 stavebného zákona žalovaná ako správny orgán

schválila územný plán Obce Bobrovník a Všeobecne záväzné , ktorým

sa schvaľuje záväzná časť územného plánu Obce Bobrovník, nie je rozhodnutím, ktorým

sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Preto

tu podľa žalovanej nebola splnená podmienka v ustanovenia na podanie

žalobného návrhu podľa druhej hlavy piatej časti .

Petit žalobného návrhu žalobcu v tomto prípade nespĺňal podmienky ustanovenia

, keďže žalobca žiadal, aby Krajský súd Žilina uložil povinnosť žalovanej

doručiť správne rozhodnutie žalobcovi a zároveň sa domáhal zrušenia správneho rozhodnutia

a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. V petite žalobného návrhu však neuvádza

konkrétne označenie, v čom vidí nezákonnosť správneho rozhodnutia žalovaného, v akom

rozsahu toto napáda a pod.. Žalobca podaným žalobným návrhom teda nesplnil

ani podmienku ustanovenia .

Taktiež dala Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do pozornosti aj skutočnosť,

že žalobca ako občianske združenie v tomto prípade nie je ani aktívne legitimovaný

na podanie takéhoto žalobného návrhu, v takomto prípade by aktívne legitimovaní na podanie

žaloby (za splnenia ostatných zákonných podmienok) mohli byť vlastníci pozemkov

v kat. úz. Bobrovník, ktorých, ako tvrdí žalobca, občianske združenie zastrešuje. Žalobca,

teda nesplnil ani základnú procesnú podmienku, a to je podmienka aktívnej legitimácie

na podanie žalobného návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej aj „najvyšší súd“) v súlade s krajským súdom za preukázané, že žalobca sa svojou

žalobou z 29.04.2010 domáha doručenia rozhodnutia o schválení územného plánu Obce

Bobrovník obecným zastupiteľstvom dňa 27.04.2007 ako aj zrušenia územného plánu Obce

Bobrovník schváleného obecným zastupiteľstvom Obce Bobrovník dňa 27.04.2007 a vrátenia

veci žalovanej na ďalšie konanie.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy

aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú

súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov

verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V zmysle § 11 ods. 4 písm. c/ a písm. g/ zákona o obecnom zriadení obecné

zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života

obce a uznášať sa na nariadeniach.

Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu

dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

Do tzv. verejného (správneho) súdnictva patria podľa siedmej hlavy piatej časti

aj konania o nezákonnosti a zrušení uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy

( ) ako aj konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho

územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej

samosprávy (a ).

Účelom konania v týchto veciach je preskúmanie zákonnosti uznesení obecných

zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev alebo uznesení

zastupiteľstva vyššieho územného celku, resp. zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia

obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy.

Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok

a prokurátor ( a a ods. 2 ).

Konanie sa začína len na návrh. Procesne oprávneným na podanie návrhu je v oboch

prípadoch prokurátor, ktorého protestu sa nevyhovelo zrušením napadnutého uznesenia

zastupiteľstva ( ) alebo zrušením alebo zmenou všeobecne záväzného

nariadenia (a ods. 1 ). Prípustnosť návrhu v týchto veciach teda podmieňuje

neúspešnosť protestu prokurátora podľa a nasl. o prokuratúre

v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný

na podanie žaloby v tej časti, ktorou sa domáha zrušenia územného plánu obce schváleného

uznesením obecného zastupiteľstva žalovanej obce zo dňa 27.04.2007, nakoľko na podanie

takéhoto návrhu v zmysle , resp. a je aktívne procesne legitimovaný

výlučne prokurátor, a to iba v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu. Z tohto hľadiska

námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú bez právneho významu.

V danom konaní uznesenie obecného zastupiteľstva obce o schválení územného plánu

obce nemožno považovať za individuálny správny akt a rovnako ním nie je ani všeobecne

záväzné nariadenie obce, ktoré je normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom obce,

ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov

alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku

prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy.

Neopodstatnená a zákonom nepodložená bola aj požiadavka žalobcu na doručenie

uznesenia o schválení územného plánu obce, nakoľko pri uzneseniach obce ani všeobecne

záväzných nariadeniach právne predpisy neukladajú ich individuálne doručovanie fyzickým

či právnickým osobám.

Pokiaľ ide o námietku nezákonného doručenia napadnutých rozhodnutí

pre neexistenciu úradnej tabule obce, aj táto bola bez právneho významu. Z obsahu

pripojeného spisového materiálu, a to konkrétne aj z uznesenia Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ

č. ČVS: ORP-263/JP-LM-2008 zo dňa 17. augusta 2008, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu,

nesporne vyplýva, že dňa 10. októbra 2006 sa uskutočnilo verejné stretnutie s občanmi, kde

sa prejednával územný plán Obce Bobrovník a že hoci obec Bobrovník ako taká nemala svoju

úradnú tabuľu, informovanosť občanov bola zabezpečená dvoma spôsobmi, a to vyvesením

jednotlivých oznamov na tabuli nachádzajúcej sa na začiatku obce Hliník, ktorá je súčasťou

obce Bobrovník, a taktiež vyvesovaním oznamov priamo v obci Bobrovník na výklade

tunajšieho obchodu potravín, pričom takýto spôsob oboznamovania občanom je v obci

zaužívaný už niekoľko rokov. Týmto boli splnené zákonné podmienky doručenie verejnou

vyhláškou v zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku ako aj § 6 ods. 8, 9 a 10 zákona

o obecnom zriadení. Taktiež z obsahu spisu vyplynulo splnenie doručenia dotknutým

orgánom v zmysle § 27 ods. 4 stavebného zákona.

Nakoľko žaloba bola podaná neoprávnenou osobou krajský súd správne konanie

zastavil, hoci tak mal urobiť podľa v spojení s .

Zo zhora uvedených záverov vyplýva, že krajský súd síce nepostupoval celkom

v súlade so zákonom, ak konanie zastavil podľa veta prvá , avšak toto

pochybenie nemalo nijaký vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu preto neostalo iné, ako

podľa veta druhá a napadnuté uznesenie krajského súdu

potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s veta prvá tak, že priznal úspešnej žalovanej ich náhradu

vo výške 215,16 eura, a to za dva úkony právnej služby - 1. porada s klientom dňa 06.09.2010

v dĺžke 1 hod. á 80,15 eura, 2. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.09.2010 á 120,23 eura + 2 x

režijný paušál á 7,21 eura, to všetko podľa § 14 ods. 2 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom

od 01.06.2010.

V súlade s v spojení s veta prvá náhradu trov konania

zaplatí žalobca na účet právneho zástupcu žalovanej.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková