Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cca/365487.b510be.pdf
PDF · 143.58 KB
No categories available
5Sžo/232/2010
Najvyšší súd 5Sžo/232/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Občianskeho združenia
„ Z.S.B.“, proti žalovanej Obci Bobrovník, so sídlom Bobrovník 37, zastúpenej
JUDr. A. S., advokátom, so sídlom R., v konaní o preskúmanie zákonnosti územného plánu
Obce Bobrovník schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Bobrovník dňa
27.04.2007 na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2010,
č. k. 20S/54/2010-117, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. júna
2010, č. k. 20S/54/2010-117, p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v sume 215,16 eura na účet JUDr. A. S., advokáta v D., č. účtu X. v lehote troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) pre neodstrániteľnú vadu konania zastavil konanie o žalobe
z 29. apríla 2010, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť doručiť
žalobcovi správne rozhodnutie, ktorým bol schválený územný plán Obce Bobrovník obecným
zastupiteľstvom dňa 27.04.2007, aby tento územný plán zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie.
Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 244 ods. 2 a ods. 3,
§ 247 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8 a 10, § 11 ods. 4 a § 12
ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“), keď mal z predloženého
spisového materiálu za zrejmé, že žalobca žiada preskúmať zákonnosť Všeobecne záväzného
nariadenia obecného zastupiteľstva Obce Bobrovník č. 1/2007, ktorým schválilo záväznú časť
územného plánu Obce Bobrovník, pričom tomuto rozhodnutiu obecného zastupiteľstva
predchádzal postup obsiahnutý v § 6 zákona č. 369/1990 Zb. S poukazom na to, že žalobca
v čase prebiehania pripomienkového konania pred schválením Všeobecne záväzného
nariadenia č. 1/2007 a uznesenia obecného zastupiteľstva č. 2/2007 neexistoval a nemohol
byť na svojich právach vo vzťahu k § 244 ods. 3 OSP konkrétne dotknutý, nakoľko bolo
potrebné aktívne vystupovať v pripomienkovom konaní, ktoré predchádzalo schváleniu
Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2007 a prijatiu uznesenie obecného zastupiteľstva
č. 2/2007 zo strany fyzických osôb, ktoré sú členmi žalobcu, ale i tým, že schválený územný
plán obce a jeho záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce v zmysle § 26
ods. 3 a § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) je podkladom
pre ďalšie konanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb v zmysle § 27 ods. 6 stavebného
zákona. Krajský súd uviedol, že v štádiu rozhodnutia obecného zastupiteľstva o územnom
pláne nie je rozhodované o jeho konkrétnych právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a preto sa stotožnil
s správnym názorom, že postup obecného zastupiteľstva a jeho rozhodnutie, či už formou
uznesenia alebo nariadenia môže byť predmetom prieskumu v zmysle § 247 a nasl. OSP,
avšak len vtedy, ak je splnená podmienka ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, t. j. či boli alebo
mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Takto potom
podľa názoru krajského súdu nie je naplnená základná podmienka konania, pretože chýba
rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu súdu v zmysle piatej časti druhej
hlavy OSP.
Čo sa týka návrhu žalobcu na prerušenie konania, pokiaľ súdu nebude predložený
administratívny spis týkajúci sa územného plánu Obce Bobrovník, aby mohol žalobca riadne
špecifikovať napadnuté rozhodnutie tak, ako bol vyzvaný súdom uznesením
č. k. 20S/54/2010-17 zo dňa 13.05.2010, krajský súd konštatoval, že posudzoval tento
procesný návrh podľa jeho obsahu v zmysle § 41 ods. 2 OSP a keďže správny spis zo strany
žalovanej bol súdu predložený ešte pred žiadosťou žalobcu o oboznámenie sa so správnym
spisom, nebol dôvod na prerušenie konania, keďže účastníci konania v zmysle § 44
ods. 1 prvá veta OSP majú právo nazerať do súdneho spisu. Taktiež nebolo potrebné zo strany
žalobcu dopĺňať petit žaloby ohľadne presnej identifikácie napadnutého rozhodnutia
vzhľadom na to, že súd zastavil konanie z procesných dôvodov týkajúcich sa absentovania
rozhodnutia, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu súdu v zmysle druhej hlavy piatej
časti OSP.
Keďže napadnuté rozhodnutie o schválení územného plánu Obce Bobrovník č. 2/2007
nemôže byť predmetom prieskumu súdu v správnom súdnictve, súd neakceptoval ani návrh
na doručenie rozhodnutia, ktorým bol schválený územný plán Obce Bobrovník. Postup
ohľadne uloženia správnemu orgánu doručiť účastníkovi správne rozhodnutie, ak mu nebolo
doručené v zmysle § 250b ods. 2 OSP predpokladá, že samotné správne rozhodnutie takto
nedoručené môže byť predmetom súdneho prieskumu a že v merite veci môže byť o ňom
rozhodované. Keďže v danom prípade tomu tak nie je, neprichádza do úvahy postup podľa
§ 250b ods. 2 a nasl. OSP.
Žalobca napadol uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním namietajúc jeho
zákonnosť zotrvávajúc na svojom tvrdení, že napadnuté uznesenie žalovanej ako i Všeobecne
záväzné nariadenie o záväznej časti územného plánu Obce Bobrovník č. 1/2007 do jeho práv
zasahuje, nakoľko neprípustne obmedzuje jeho vlastnícke práva.
Opätovne zdôrazňoval, že žalovaná až do roku 2009 nemala svoju úradnú tabuľu, čím
nemohla byť splnená požiadavka na doručovanie písomností verejnou vyhláškou definovaná
v § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ správny poriadok“) vytýkajúc krajskému súdu, že sa touto námietkou
vôbec nezaoberal. Ako dôkaz priložil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Liptovskom Mikuláši, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 17.08.2008
č. ČVS: ORP-263/JP.LM-2008.
Taktiež nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že Všeobecné záväzné nariadenie
č. 1/2007 o záväznej časti územného plánu Obce Bobrovník, ktoré bolo schválené uznesením
obecného zastupiteľstva č. 2/2007 nekonkretizuje jednotlivé parcely na použitie na konkrétny
stavebný účel, nakoľko Krajský súd v Žiline v napadnutom uznesení presne identifikoval
parkovisko, ktoré má byť postavené na parcelách vo vlastníctve členov žalobcu.
Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zmenil
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.06.2010, č. k.: 20S/54/2010 tak, že zruší
uznesenie obecného zastupiteľstva obce Bobrovník č. 2/2007, ktorým žalovaný schválil
územný plán Obce Bobrovník, a Všeobecné záväzné nariadenie č. 1/2007, ktorým
sa schvaľuje záväzná časť územného plánu Obce Bobrovník alebo aby uznesenie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 22.06.2010, č. k.: 20S/54/2010 zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení stotožniac sa s uznesením Krajského súdu
v Žiline č. 20S/54/2010-117 zo dňa 22.06.2010 navrhla predmetné uznesenie potvrdiť.
S poukazom na ustanovenie § 244 ods. 2 a 3 OSP tvrdila, že uznesenie č. 2/2007,
ktorým podľa ustanovenia § 27 ods. 3 stavebného zákona žalovaná ako správny orgán
schválila územný plán Obce Bobrovník a Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2007, ktorým
sa schvaľuje záväzná časť územného plánu Obce Bobrovník, nie je rozhodnutím, ktorým
sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby
ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Preto
tu podľa žalovanej nebola splnená podmienka v ustanovenia § 244 ods. 3 OSP na podanie
žalobného návrhu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Petit žalobného návrhu žalobcu v tomto prípade nespĺňal podmienky ustanovenia
§ 249 ods. 2 OSP, keďže žalobca žiadal, aby Krajský súd Žilina uložil povinnosť žalovanej
doručiť správne rozhodnutie žalobcovi a zároveň sa domáhal zrušenia správneho rozhodnutia
a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. V petite žalobného návrhu však neuvádza
konkrétne označenie, v čom vidí nezákonnosť správneho rozhodnutia žalovaného, v akom
rozsahu toto napáda a pod.. Žalobca podaným žalobným návrhom teda nesplnil
ani podmienku ustanovenia § 249 ods. 2 OSP.
Taktiež dala Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do pozornosti aj skutočnosť,
že žalobca ako občianske združenie v tomto prípade nie je ani aktívne legitimovaný
na podanie takéhoto žalobného návrhu, v takomto prípade by aktívne legitimovaní na podanie
žaloby (za splnenia ostatných zákonných podmienok) mohli byť vlastníci pozemkov
v kat. úz. Bobrovník, ktorých, ako tvrdí žalobca, občianske združenie zastrešuje. Žalobca,
teda nesplnil ani základnú procesnú podmienku, a to je podmienka aktívnej legitimácie
na podanie žalobného návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej aj „najvyšší súd“) v súlade s krajským súdom za preukázané, že žalobca sa svojou
žalobou z 29.04.2010 domáha doručenia rozhodnutia o schválení územného plánu Obce
Bobrovník obecným zastupiteľstvom dňa 27.04.2007 ako aj zrušenia územného plánu Obce
Bobrovník schváleného obecným zastupiteľstvom Obce Bobrovník dňa 27.04.2007 a vrátenia
veci žalovanej na ďalšie konanie.
Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy
aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 6 OSP primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú
súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov
verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
V zmysle § 11 ods. 4 písm. c/ a písm. g/ zákona o obecnom zriadení obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života
obce a uznášať sa na nariadeniach.
Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu
dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Do tzv. verejného (správneho) súdnictva patria podľa siedmej hlavy piatej časti OSP
aj konania o nezákonnosti a zrušení uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy
(§ 250zf OSP) ako aj konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho
územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej
Účelom konania v týchto veciach je preskúmanie zákonnosti uznesení obecných
zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev alebo uznesení
zastupiteľstva vyššieho územného celku, resp. zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia
obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy.
Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok
a prokurátor (§ 250zf ods. 2 a § 250zfa ods. 2 OSP).
Konanie sa začína len na návrh. Procesne oprávneným na podanie návrhu je v oboch
prípadoch prokurátor, ktorého protestu sa nevyhovelo zrušením napadnutého uznesenia
zastupiteľstva (§ 250zf ods. 1 OSP) alebo zrušením alebo zmenou všeobecne záväzného
nariadenia (§ 250zfa ods. 1 OSP). Prípustnosť návrhu v týchto veciach teda podmieňuje
neúspešnosť protestu prokurátora podľa § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný
na podanie žaloby v tej časti, ktorou sa domáha zrušenia územného plánu obce schváleného
uznesením obecného zastupiteľstva žalovanej obce zo dňa 27.04.2007, nakoľko na podanie
takéhoto návrhu v zmysle § 250zf OSP, resp. § 250zfa OSP je aktívne procesne legitimovaný
výlučne prokurátor, a to iba v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu. Z tohto hľadiska
námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú bez právneho významu.
V danom konaní uznesenie obecného zastupiteľstva obce o schválení územného plánu
obce nemožno považovať za individuálny správny akt a rovnako ním nie je ani všeobecne
záväzné nariadenie obce, ktoré je normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom obce,
ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov
alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku
prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy.
Neopodstatnená a zákonom nepodložená bola aj požiadavka žalobcu na doručenie
uznesenia o schválení územného plánu obce, nakoľko pri uzneseniach obce ani všeobecne
záväzných nariadeniach právne predpisy neukladajú ich individuálne doručovanie fyzickým
či právnickým osobám.
Pokiaľ ide o námietku nezákonného doručenia napadnutých rozhodnutí
pre neexistenciu úradnej tabule obce, aj táto bola bez právneho významu. Z obsahu
pripojeného spisového materiálu, a to konkrétne aj z uznesenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ
č. ČVS: ORP-263/JP-LM-2008 zo dňa 17. augusta 2008, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu,
nesporne vyplýva, že dňa 10. októbra 2006 sa uskutočnilo verejné stretnutie s občanmi, kde
sa prejednával územný plán Obce Bobrovník a že hoci obec Bobrovník ako taká nemala svoju
úradnú tabuľu, informovanosť občanov bola zabezpečená dvoma spôsobmi, a to vyvesením
jednotlivých oznamov na tabuli nachádzajúcej sa na začiatku obce Hliník, ktorá je súčasťou
obce Bobrovník, a taktiež vyvesovaním oznamov priamo v obci Bobrovník na výklade
tunajšieho obchodu potravín, pričom takýto spôsob oboznamovania občanom je v obci
zaužívaný už niekoľko rokov. Týmto boli splnené zákonné podmienky doručenie verejnou
vyhláškou v zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku ako aj § 6 ods. 8, 9 a 10 zákona
o obecnom zriadení. Taktiež z obsahu spisu vyplynulo splnenie doručenia dotknutým
orgánom v zmysle § 27 ods. 4 stavebného zákona.
Nakoľko žaloba bola podaná neoprávnenou osobou krajský súd správne konanie
zastavil, hoci tak mal urobiť podľa § 250d ods. 3 OSP v spojení s § 244 ods. 6 OSP.
Zo zhora uvedených záverov vyplýva, že krajský súd síce nepostupoval celkom
v súlade so zákonom, ak konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP, avšak toto
pochybenie nemalo nijaký vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu preto neostalo iné, ako
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu
potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že priznal úspešnej žalovanej ich náhradu
vo výške 215,16 eura, a to za dva úkony právnej služby - 1. porada s klientom dňa 06.09.2010
v dĺžke 1 hod. á 80,15 eura, 2. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.09.2010 á 120,23 eura + 2 x
režijný paušál á 7,21 eura, to všetko podľa § 14 ods. 2 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
od 01.06.2010.
V súlade s § 149 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP náhradu trov konania
zaplatí žalobca na účet právneho zástupcu žalovanej.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková