Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu J. F. – S. – G., so sídlom v T., zastúpeného

JUDr. J. S., advokátom so sídlom v L., proti ţalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, Bratislava, Mierová č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

45742/2008 zo dňa 03. marca 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 18. novembra 2009, č. k. -39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 18. novembra 2009, č. k. -39 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. c/

a d/ (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného

č. 45742/2008 zo dňa 3. marca 2009 ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice

č. 11/39704/2008-5631-SM zo dňa 04. júla 2008, ktorým bolo rozhodnuté o zhabaní

tovaru – 6000 kusov dievčenských denimových šortiek v hodnote 28.891,52 eura

(870.386,- Sk), pretoţe ţalobca neodstránil dôvody zaistenia predmetného

tovaru - nezaplatenie príslušnej sumy dovoznej platby vo výške 10.623,85 eura

a kompenzačného úroku vo výške 2.558,92 eura, ktoré dôvody boli uvedené v rozhodnutí

o zaistení tovaru vydanom Colným úradom Košice pod zn. 67/2003 zo dňa 28.01.2003.

Krajský súd tak rozhodol podľa ustanovenia a a

ods. 1, § 434 ods. 1 písm. a/ a b/, § 434 ods. 3, § 435 ods. 1, § 437 ods. 1 a § 444 ods. 1, 2 a 3

Colný zákon (ďalej len „“).

Krajský súd predovšetkým poukázal na to, ţe v danom prípade rozhodnutie

ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci, pretoţe ani po doplnení dokazovania po zrušení predchádzajúceho

rozhodnutia nemoţno v tomto štádiu konania urobiť jednoznačný záver ohľadom vlastníctva

tovaru, ktorý má byť zhabaný, pričom od preukázania tejto skutočnosti závisí postup colných

orgánov či má aplikovať inštitút prepadnutia alebo zhabania tovaru. Keďţe ţalovaný,

ani colný úrad sa dostatočne nevysporiadali s tvrdeniami ţalobcu o vlastníctve predmetného

tovaru, je rozhodnutie arbitrárne, vydané len na základe zistení ţalovaného.

Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutie colného úradu má určité znaky

nezrozumiteľnosti vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia, pretoţe výroková časť rozhodnutia

nekorešponduje s jeho odôvodnením. Z výroku rozhodnutia colného úradu vyplýva,

ţe rozhodol o zhabaní tovaru podľa a a ,

avšak odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na ustanovenie a ,

ktorá aplikácia by bola prípustná za predpokladu, ţe vec alebo tovar nepatrí porušovateľovi

alebo je porušovateľ neznámy. Ďalej krajský súd poukazoval na to, ţe ak bolo rozhodnuté

o zhabaní tovaru podľa , predmetné ustanovenie predpokladá

postup colného úradu v prípade, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom

delikte. Ak teda colné orgány pristúpili k rozhodnutiu o zhabaní tovaru podľa ustanovenia

, mali odôvodniť vylúčenie postupu podľa colného

zákona. Odôvodnenie rozhodnutia colného úradu spochybňuje rozhodnutie o zhabaní tovaru

z pohľadu, či sa rozhodovalo v rámci konania o colnom delikte, resp. v súvislosti

s neodstránením pochybností alebo dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu tovaru,

resp. nie je objasnená vzájomná súvislosť pri aplikácii ustanovenia § 435 ods. 1 s odkazom

na ustanovenie . Ustanovenie upravuje,

ţe o zhabaní tovaru alebo veci nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo

šesť rokov. Naproti tomu ustanovenie lehotu v ktorej moţno

vydať rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru neupravuje. Predpokladá sa však,

ţe colný úrad vydá takéto rozhodnutie následne potom, ako vlastník tovaru alebo veci, alebo

osoba u ktorej sa zaistený tovar, alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434

ods. 3 , t. j. do 15 dní, neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli

k zaisteniu tovaru alebo veci. Krajský súd vyslovil názor, ţe pokiaľ lehota v predmetnom

ustanovení uvedená nie je, nemoţno toto vykladať tak, ţe colný úrad môţe vydať takéto

rozhodnutie kedykoľvek, bez časového obmedzenia. Takýto výklad by bol v rozpore

s článkom 1 ods. 1 veta prvá . Poukazoval na to, ţe rozhodnutie

sa dotýka práv a povinností fyzickej osoby, časové hľadisko pre ich vydávanie by malo byť

zákonom stanovené. Pokiaľ tomu tak nie je, súd povaţuje za správne, analogicky aplikovať

ustanovenie aj na zhabanie veci podľa colného

zákona. Takýto výklad moţno povaţovať za konformný s .

Za počiatok plynutia lehoty moţno povaţovať iné porušenie colného predpisu a to nesplnenie

povinnosti zaplatiť colný dlh a kompenzačný úrok v lehote t. j. do 10.10.1997. Najneskôr

v čase rozhodnutia o zaistení tovaru dňa 28.01.2003 mal colný úrad vedomosť o dôvodoch

zaistenia (inom porušení colných predpisov spočívajúcom v nezaplatení colného dlhu vrátane

kompenzačného úroku). Krajský súd uviedol, ţe táto skutočnosť bola bezpochyby zrejmá

po márnom uplynutí lehoty na odstránenie pochybností a dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu

tovaru, čo moţno povaţovať za najneskorší dátum začiatku plynutia objektívnej šesťročnej

lehoty. Uţ vtedy mal colný úrad vedomosť o tom, ţe môţe rozhodnúť o prepadnutí,

resp. o zhabaní tovaru, pričom súd nepovaţoval za relevantné, ţe colný úrad rozhodol o začatí

konania vo veci prepadnutia tovaru dňa 16.04.2004. Preto, ak colný úrad rozhodol o zhabaní

tovaru dňa 03.03.2009, rozhodol po uplynutí šesťročnej lehoty.

Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutiami colných orgánov došlo

k porušeniu princípu postihu za protiprávne konanie v primeranej lehote v zmysle

Memoranda k odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy a tieţ článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na ustanovenie § 91 ods. 1 zákona

č. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého

na konania začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky

k Európskej únii sa pouţijú doterajšie predpisy, colné orgány postupovali správne,

ak v danom prípade pouţili ustanovenia z. č. . Podľa názoru

krajského súdu, aj v prípade, ak štátne orgány rozhodujú po 01.05.2004 (pristúpenie

Slovenskej republiky k Európskej únii), o právnych vzťahoch vzniknutých v období

pred pristúpením je nutné, aj doterajšie predpisy vykladať eurokonformným spôsobom. Ešte

pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii bola záväzná Asociačná dohoda

(Európska dohoda o pridruţení, uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami

a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa

04.10.1994, platná od 01.02.1995). V článku 69 a 70 Asociačnej dohody bol formulovaný

záväzok pre zbliţovanie komunitárneho práva s právom Slovenskej republiky, ktorý mal

okrem iného zahŕňať aj oblasť colného práva. V aproximačnom procese bol prijatý aj zákon

č. . S poukazom na citované články Asociačnej dohody, výklad

aproximovaného práva musí byť v súlade s komunitárnym právom, a to s prihliadnutím

na text transponovaných smerníc, ale aj na výklad Súdneho dvora Európskej únie. Z článku 2,

53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť Zmluvy

o pristúpení, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, vyplýva okamţitý účinok

komunitárneho práva na území nového členského štátu Európskej únie na všetky právne

vzťahy vzniknuté aj pred pristúpením, ktoré ešte nezanikli a naďalej pretrvávajú,

ak nie je v Zmluve o pristúpení uvedené inak. Ustanovenie

Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, síce odkazuje na pouţitie

doterajšieho právneho predpisu, avšak doterajší právny predpis (

Z. z. /ďalej len „colný zákon“/) je potrebné vykladať v súlade s komunitárnym

právom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Súd, ako aj vnútroštátne orgány

sú povinné po pristúpení k Európskej únii vychádzať z pravidiel uvedených

v medzinárodných zmluvách, vrátane ich výkladu súdnym dvorom. Štátne orgány členského

štátu sú povinné v plnej miere aplikovať právo Európskej únie a chrániť práva, ktoré sú ním

priznané jednotlivcom. V danom prípade podľa názoru krajského súdu došlo k poručeniu

práva ţalobcu na postih v primeranej lehote, keďţe colné orgány rozhodli o zhabaní tovaru

napadnutým rozhodnutím právoplatným dňa 26.03.2009 po jeho predchádzajúcom zaistení

rozhodnutím zo dňa 28.01.2003 z dôvodu nezaplatenia dovoznej platby, vrátane

kompenzačného úroku, ktorý sa stal splatným dňa 10.10.1997.

Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec ţalovanému na nové konanie v zmysle § 250j ods. 2

písm. c/ a d/ .

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici zn. -39 zo dňa 18.11.2009, nie je vecne

správny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný je toho názoru,

ţe skutkový stav v danej veci bol colnými orgánmi dostatočne preukázaný a ţalobou

napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné. Dôvodom aplikácie colného inštitútu

zhabania tovaru bolo neodstránenie dôvodov zaistenia predmetného tovaru uvedeného

v rozhodnutí o zaistení tovaru, vydaného Colným úradom Košice pod zn. 67/2003 zo dňa

28.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2003, spočívajúcich

v nezaplatení príslušnej dovoznej platby a kompenzačného úroku, ako aj v nepreukázaní

skutočností dôleţitých pre riadne vykonanie colného dohľadu, keďţe po prepustení

predmetného tovaru dovozné platby neboli ţalobcom zaplatené.

Ţalovaný k názoru krajského súdu o nedostatočnom preukazovaní vlastníctva

k predmetnému tovaru uviedol, ţe colné orgány počas celého správneho konania zisťovali

a dokazovali skutočnosti týkajúce sa vlastníctva predmetného tovaru a podľa vykonaných

dôkazov zistili, ţe ţalobca ako drţiteľ povolenia na aktívny zušľachťovací styk

v podmienečnom systéme nezabezpečil colný dlh vo výške 300.000,- Sk a z dôvodu, ţe ako

deklarant v colnom konaní nedodrţal lehotu spätného vývozu zušľachteného výrobku, Colný

úrad Košice rozhodnutím č. 430/1997 zo dňa 17.07.1997 rozhodol prvý krát o zaistení tovaru,

ktoré rozhodnutie ţalobca odmietol prevziať. Dňa 17.07.1997 colný úrad vyzval ţalobcu

na vydanie zaisteného tovaru, ktorá výzva bola ţalobcovi doručená dňa 23.07.1997. Dňa

23.07.1997 vydal colný úrad protokol o zistení porušenia predpisov, kedy ţalobca odmietol

prevziať rozhodnutie o zaistení tovaru tvrdiac, ţe tovar má síce v drţbe, ale v skutočnosti

je vo vlastníctve zahraničnej právnickej osoby J., a. s. Č. Colný úrad rozhodnutím č. 626/97

zo dňa 30.09.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.1997 vymeral ţalobcovi colný

dlh v sume 57.072,- Sk a kompenzačný úrok v sume 15.293,- Sk, ktoré ţalobca nezaplatil.

Následne colný úrad predmetný tovar rozhodnutím č. 67/2003 zo dňa 28.01.2003 podľa § 434

ods. 1 písm. c/ a e/ zaistil a dňa 15.03.2006 vydal rozhodnutie č. 17301/2006-

5631 o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Proti tomuto rozhodnutiu sa ţalobca odvolal

a odvolací orgán rozhodnutím č. 32441/2006-1410 zo dňa 25.10.2007 prvostupňové

rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne preukázaného vlastníctva

ţalobcu k predmetnému tovaru. Colný úrad Košice v ďalšom konaní vyzval dňa 30.12.2007

právnickú osobu J., a. s. Č., aby sa vyjadrila k vlastníctvu predmetného tovaru. Uvedená

spoločnosť na výzvu colného úradu nereagovala. Taktieţ ţalobca ţiaden doklad preukazujúci

vlastníctvo k predmetnému tovaru nepredloţil ani na opakovanú výzvu. Vzhľadom na

uvedené, colný úrad urobil dňa 22.04.2008 v účtovníctve ţalobcu kontrolu. V dokladoch

predloţených colnému úradu sa ţiaden doklad preukazujúci vlastníctvo k predmetnému

tovaru nenachádzal. Do zápisnice o podaní vysvetlenia č. 11/2008-5631-SM zo dňa

21.05.2008 ţalobca uviedol, ţe je výlučným vlastníkom predmetného tovaru a ţe písomný

doklad o tejto skutočnosti predloţí dodatočne do 15.06.2008. Do uvedenej lehoty ţalobca

takýto doklad nepredloţil a preto colný úrad vydal dňa 4.7. 2008 rozhodnutie o zhabaní

tovaru podľa v spojení s a . Proti tomuto

rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie o ktorom rozhodol ţalovaný ţalobou napadnutým

rozhodnutím tak, ţe rozhodnutie colného úradu potvrdil. Z dôvodu nepreukázania

jednoznačného vlastníctva predmetného tovaru ţalobcom, hoci bol na to viackrát colným

úradom vyzvaný a z dôvodu existencie dôkazov – uvedených vo vyjadrení ţalobcu, ţe

vlastníkom predmetného tovaru je iná osoba, colné orgány vychádzali z dostatočne zisteného

skutkového stavu a vydali rozhodnutie o zhabaní tovaru v súlade s právnymi predpismi.

Ţalovaný poukazoval na ustanovenie , podľa ktorého je

účastník konania oprávnený navrhovať dôkazy. Ţalobca počas celého konania nenavrhol

ţiadne dôkazy na preukázanie vlastníctva k predmetnému tovaru, v dôsledku čoho colné

orgány rozhodli o zhabaní tovaru podľa .

K tvrdeniu krajského súdu, ţe odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu je zmätočné, ţalovaný uvádza, ţe právne záväznou časťou rozhodnutia je výrok, podľa

ktorého k zhabaniu tovaru došlo podľa ust. 435 ods. 1 v spojení s § 434 ods. 1 písm. a/ a e/

. Znenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia

malo len zdôrazniť verejný záujem aplikácie inštitútu zhabania tovaru, keďţe dovozné platby

za predmetný tovar a vymeraný kompenzačný úrok za nedodrţanie podmienky aktívneho

zušľachťavacieho styku vyviesť zušľachtené výrobky z územia Slovenskej republiky, neboli

zo strany ţalobcu dodrţané.

K tvrdeniu krajského súdu, ţe v danej veci mala byť analogicky aplikovaná šesťročná

prekluzívna lehota uvedená v ustanovení podľa ktorého

o zhabaní tovaru nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov,

ţalovaný uviedol, ţe ochranné opatrenie zhabania tovaru upravené v ustanovení § 435 ods. 1

sa viaţe na inštitút zaistenia tovaru v rámci colným orgánom vykonávaného

colného dohľadu a nie na prejednávanie colného deliktu, kde je zhabanie tovaru upravené

v . v ustanoveniach týkajúcich sa zaistenia a zhabania

tovaru v zmysle neupravuje ţiadnu lehotu, čo moţno odôvodniť

tým, ţe colný orgán má v rozsahu ustanovenom v aţ f/

stanovenú právomoc predbeţným opatrením upraviť najmä postavenie tovaru, ktorý

je potrebný v colnom konaní na riadne vykonanie colného dohľadu, ďalej tovaru, ktorý

je potrebný na upravenie postavenia v súlade s colnými predpismi, ako aj tovaru

predloţeného colnému orgánu, ktorý nemoţno zo zákonných dôvodov prepustiť

do navrhovaného colného reţimu a pod.. Z týchto dôvodov nemoţno analogicky pouţiť

ustanovenie , pretoţe toto ustanovenie sa vyslovene viaţe len

na zhabanie tovaru, ktorý bol pouţitý na spáchanie colného deliktu, alebo bol colným

deliktom získaný alebo nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný. Ďalej ţalovaný

uviedol, ţe v záujme právnej istoty osôb upravuje prekluzívnu subjektívnu

a objektívnu lehotu na prejednanie colného deliktu a vo vzťahu k tejto lehote samostatne

upravuje aj lehotu na uloţenie ochranného opatrenia zhabania tovaru. Nakladanie s týmto

zhabaným tovarom v rámci prejednávaného colného deliktu je z toho dôvodu samostatne

konštrukčne upravené v ustanovení v 7 časti „Zodpovednosť

sa porušenie colných predpisov“ a nie v 7. diely „Zaistenie, prepadnutie, predaj tovaru alebo

veci, správa majetku štátu“, spoločne so zaistením tovaru z iných dôvodov, ako z porušenia

colných predpisov.

Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk

( a v spojení s veta prvá a ) a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tento hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré

po vyčerpaní, riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

a posúdenie, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu a rozhodol v súlade so v znení

neskorších predpisov a posúdenie bol daný zákonný dôvod pre zhabanie predmetného tovaru.

Podľa a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení

Slovenskej republiky k Európskej únii sa pouţijú doterajšie predpisy.

Podľa a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, colný úrad je oprávnený prijať nevyhnutné opatrenia vrátane

zhabania a predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému zaobchádzaniu s tovarom, ak tovar

nemoţno prepustiť preto, ţe platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré vzhľadom

na dovozné platby alebo vývozné platby mali byť vykonané alebo poskytnuté, sa nevykonali

alebo neposkytli v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom.

Podľa , colný úrad môţe zaistiť tovar alebo vec,

a/ ak sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností dôleţitých pre riadne vykonanie

colného dohľadu alebo ak sa bezprostredne pouţili v súvislosti s tovarom alebo vecou,

o ktorých sa tieto skutočnosti zisťujú,

b/ na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu, ak moţno dôvodne

predpokladať, ţe na spáchanie

1. colného priestupku pouţili alebo sa colným priestupkom získali, alebo sa nadobudli

za tovar alebo vec, ktoré sa colným priestupkom získali,

2. colného deliktu pouţili alebo colným deliktom získali, alebo sa nadobudli za tovar

alebo vec, ktoré sa colným deliktom získali,

c/ ak dlţník alebo jemu povinná osoba tovar alebo vec na účely § 429 odmietli vydať,

d/ ak ide o dočasne uskladnený tovar a ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného

určenia neboli vykonané v lehote podľa § 73 ods. 2,

e/ ak sú splnené podmienky podľa § 96 ods. 1,

f/ v ostatných prípadoch, ak tento zákon ustanovuje colnému úradu prijať nevyhnutné

opatrenia.

Podľa , ak vlastník tovaru alebo inej veci alebo osoba

u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434 ods. 3

neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 434

ods. 1 písm. a/, d/ aţ f/, colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo

veci v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom priestupku

alebo v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa moţno odvolať.

Podľa ak nebola za colný delikt uloţená sankcia

prepadnutia tovaru alebo veci, colný úrad môţe rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci,

ak nepatrí porušovateľovi alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyţaduje bezpečnosť osôb

alebo majetku, alebo iný verejný záujem.

Podľa , o zhabaní tovaru alebo veci nemoţno rozhodnúť,

ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.

Z obsahu spisu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného bolo

nesporne preukázané, ţe Colný úrad Košice vydal dňa 04.07.2008 rozhodnutie

č. 11/39704/2008-5631-SM, ktorým rozhodol o zhabaní tovaru t.j. 6.000 kusov dievčenských

denimových šortiek v hodnote 870.386,- Sk ţalobcovi, ktoré rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 434 ods. 1 písm. a/ a c/, ustanovením § 435 ods. 1 a ustanovením § 444 ods. 1

s tým, ţe po právoplatnosti zhabaný tovar v zmysle colného

zákona sa stane majetkom štátu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca, ktorý

namietal, ţe pouţitie ustanovenia je moţné v prípade, ak tovar

alebo vec, ktorá má byť predmetom zhabania nepatrí porušovateľovi alebo ak je porušovateľ

neznámy. Ţalobca tvrdil, ţe je vlastníkom predmetného tovaru a ţe doklady preukazujúce

jeho vlastníctvo predloţil dňa 22.04.2008 poverenej pracovníčke colného úradu

Ing. K., ktorá ich aj prevzala priamo v sídle jeho firmy. Ţalovaný o odvolaní ţalobcu rozhodol

napadnutým rozhodnutím tak, ţe rozhodnutie colného úradu potvrdil.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne

s názorom krajského súdu, sa ţalovaný nevysporiadal v celom rozsahu s námietkou ţalobcu

týkajúcou sa rozporu medzi výrokom rozhodnutia colného úradu a jeho odôvodnením, keď

z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe colný úrad rozhodol o zhabaní tovaru podľa ustanovenia

, pričom v odôvodnení rozhodnutia colný úrad poukazuje na

ustanovenie , ktoré ustanovenia upravujú zhabanie tovaru a veci

za iných podmienok. Treba preto prisvedčiť krajskému súdu, ţe vzhľadom k tomuto rozporu,

ktoré nenapravil ani ţalovaný vo svojom rozhodnutí, napriek tomu, ţe to ţalobca v odvolaní

namietal, je rozhodnutie ţalovaného nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné, ktorá samotná

skutočnosť má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa.

Poukazujúc na zhora citované ustanovenia i podľa názoru odvolacieho súdu

pre pouţitie príslušného ustanovenia, týkajúceho sa zhabania tovaru je nevyhnutné

preukázanie vlastníctva k predmetnému tovaru a to bez akýchkoľvek pochybností. Ţalovaný

sa v odvolacom konaní nevysporiadal s námietkou ţalobcu, keď tento tvrdil, ţe predmetný

tovar je jeho vlastníctvom a ţe doklady o vlastníctve prevzala pracovníčka colného úradu

Ing. K.

Pokiaľ ide o lehotu v ktorej moţno vydať rozhodnutie o zhabaní tovaru, najvyšší súd

sa v celom rozsahu stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe aj keď v prípade ustanovenia

, ktoré lehotu na zhabanie tovaru neupravuje, neznamená

to moţnosť colného úradu vydať takéto rozhodnutie prakticky kedykoľvek. S poukazom

na ust. sa predpokladá, ţe colný úrad rozhodne o zhabaní tovaru

bezprostredne potom, ako vlastník tovaru, alebo osoba u ktorej sa tovar nachádza v čase

zaistenia v lehote do 15 dní neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru

viedli. Pokiaľ ustanovenie upravuje šesťročnú lehotu na vydanie

rozhodnutia o zhabaní tovaru, aj najvyšší súd povaţuje za správne analogicky aplikovať túto

lehotu aj pri zhabaní tovaru podľa ustanovenia . O colnom dlhu

spolu s kompenzačným úrokom bolo rozhodnuté dňa 10.10.1997, pričom bolo povinnosťou

ţalobcu tento colný dlh spolu s kompenzačným úrokom uhradiť do 10 dní. Colný úrad

rozhodol o zaistení tovaru aţ 28.01.2003, a teda uţ v tom čase vedel o dôvodoch pre ktoré bol

tovar zaistený, spočívajúcich v nezaplatení colného dlhu a kompenzačného úroku. Napriek

tomu o zhabaní tovaru rozhodol aţ rozhodnutím zo dňa 04.07.2009. Aj podľa názoru

najvyššieho súdu je potrebné právne predpisy účinné v čase pred vstupom Slovenskej

republiky do Európskej únie, pokiaľ sa pouţijú v čase po vstupe Slovenskej republiky

do Európskej únie vykladať v súlade s komunitárnym právom a judikatúrou Súdneho dvora

Európskej únie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval

námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci ţalovaným i krajským súdom. Preto napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa v spojení s veta druhá ako

vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

veta prvá , a 250k ods. 1 s poukazom na

tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobcovi

ani ţalovanému v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková