Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
779/365486.e31ecb.pdf
PDF · 162.11 KB
No categories available
5Sžf/16/2010
Najvyšší súd 5Sžf/16/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu J. F. – S. – G., so sídlom v T., zastúpeného
JUDr. J. S., advokátom so sídlom v L., proti ţalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Bratislava, Mierová č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
45742/2008 zo dňa 03. marca 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 18. novembra 2009, č. k. 23S/65/2009-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 18. novembra 2009, č. k. 23S/65/2009-39 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. c/
a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného
č. 45742/2008 zo dňa 3. marca 2009 ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice
č. 11/39704/2008-5631-SM zo dňa 04. júla 2008, ktorým bolo rozhodnuté o zhabaní
tovaru – 6000 kusov dievčenských denimových šortiek v hodnote 28.891,52 eura
(870.386,- Sk), pretoţe ţalobca neodstránil dôvody zaistenia predmetného
tovaru - nezaplatenie príslušnej sumy dovoznej platby vo výške 10.623,85 eura
a kompenzačného úroku vo výške 2.558,92 eura, ktoré dôvody boli uvedené v rozhodnutí
o zaistení tovaru vydanom Colným úradom Košice pod zn. 67/2003 zo dňa 28.01.2003.
Krajský súd tak rozhodol podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a § 91
ods. 1, § 434 ods. 1 písm. a/ a b/, § 434 ods. 3, § 435 ods. 1, § 437 ods. 1 a § 444 ods. 1, 2 a 3
zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon (ďalej len „colný zákon“).
Krajský súd predovšetkým poukázal na to, ţe v danom prípade rozhodnutie
ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, pretoţe ani po doplnení dokazovania po zrušení predchádzajúceho
rozhodnutia nemoţno v tomto štádiu konania urobiť jednoznačný záver ohľadom vlastníctva
tovaru, ktorý má byť zhabaný, pričom od preukázania tejto skutočnosti závisí postup colných
orgánov či má aplikovať inštitút prepadnutia alebo zhabania tovaru. Keďţe ţalovaný,
ani colný úrad sa dostatočne nevysporiadali s tvrdeniami ţalobcu o vlastníctve predmetného
tovaru, je rozhodnutie arbitrárne, vydané len na základe zistení ţalovaného.
Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutie colného úradu má určité znaky
nezrozumiteľnosti vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia, pretoţe výroková časť rozhodnutia
nekorešponduje s jeho odôvodnením. Z výroku rozhodnutia colného úradu vyplýva,
ţe rozhodol o zhabaní tovaru podľa § 435 ods. 1 a § 434 ods. 1 písm. a/ a d/ colného zákona,
avšak odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na ustanovenie § 444 ods. 1 a 3 colného zákona,
ktorá aplikácia by bola prípustná za predpokladu, ţe vec alebo tovar nepatrí porušovateľovi
alebo je porušovateľ neznámy. Ďalej krajský súd poukazoval na to, ţe ak bolo rozhodnuté
o zhabaní tovaru podľa § 435 ods. 1 colného zákona, predmetné ustanovenie predpokladá
postup colného úradu v prípade, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom
delikte. Ak teda colné orgány pristúpili k rozhodnutiu o zhabaní tovaru podľa ustanovenia
§ 435 ods. 1 colného zákona, mali odôvodniť vylúčenie postupu podľa § 444 ods. 1 colného
zákona. Odôvodnenie rozhodnutia colného úradu spochybňuje rozhodnutie o zhabaní tovaru
z pohľadu, či sa rozhodovalo v rámci konania o colnom delikte, resp. v súvislosti
s neodstránením pochybností alebo dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu tovaru,
resp. nie je objasnená vzájomná súvislosť pri aplikácii ustanovenia § 435 ods. 1 s odkazom
na ustanovenie § 444 colného zákona. Ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona upravuje,
ţe o zhabaní tovaru alebo veci nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo
šesť rokov. Naproti tomu ustanovenie § 435 ods. 1 colného zákona lehotu v ktorej moţno
vydať rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru neupravuje. Predpokladá sa však,
ţe colný úrad vydá takéto rozhodnutie následne potom, ako vlastník tovaru alebo veci, alebo
osoba u ktorej sa zaistený tovar, alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434
ods. 3 colného zákona, t. j. do 15 dní, neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli
k zaisteniu tovaru alebo veci. Krajský súd vyslovil názor, ţe pokiaľ lehota v predmetnom
ustanovení uvedená nie je, nemoţno toto vykladať tak, ţe colný úrad môţe vydať takéto
rozhodnutie kedykoľvek, bez časového obmedzenia. Takýto výklad by bol v rozpore
s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Poukazoval na to, ţe rozhodnutie
sa dotýka práv a povinností fyzickej osoby, časové hľadisko pre ich vydávanie by malo byť
zákonom stanovené. Pokiaľ tomu tak nie je, súd povaţuje za správne, analogicky aplikovať
ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona aj na zhabanie veci podľa § 435 ods. 1 colného
zákona. Takýto výklad moţno povaţovať za konformný s Ústavou Slovenskej republiky.
Za počiatok plynutia lehoty moţno povaţovať iné porušenie colného predpisu a to nesplnenie
povinnosti zaplatiť colný dlh a kompenzačný úrok v lehote t. j. do 10.10.1997. Najneskôr
v čase rozhodnutia o zaistení tovaru dňa 28.01.2003 mal colný úrad vedomosť o dôvodoch
zaistenia (inom porušení colných predpisov spočívajúcom v nezaplatení colného dlhu vrátane
kompenzačného úroku). Krajský súd uviedol, ţe táto skutočnosť bola bezpochyby zrejmá
po márnom uplynutí lehoty na odstránenie pochybností a dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu
tovaru, čo moţno povaţovať za najneskorší dátum začiatku plynutia objektívnej šesťročnej
lehoty. Uţ vtedy mal colný úrad vedomosť o tom, ţe môţe rozhodnúť o prepadnutí,
resp. o zhabaní tovaru, pričom súd nepovaţoval za relevantné, ţe colný úrad rozhodol o začatí
konania vo veci prepadnutia tovaru dňa 16.04.2004. Preto, ak colný úrad rozhodol o zhabaní
tovaru dňa 03.03.2009, rozhodol po uplynutí šesťročnej lehoty.
Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutiami colných orgánov došlo
k porušeniu princípu postihu za protiprávne konanie v primeranej lehote v zmysle
Memoranda k odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy a tieţ článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na ustanovenie § 91 ods. 1 zákona
č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého
na konania začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii sa pouţijú doterajšie predpisy, colné orgány postupovali správne,
ak v danom prípade pouţili ustanovenia z. č. 238/2001 Z. z. Colný zákon. Podľa názoru
krajského súdu, aj v prípade, ak štátne orgány rozhodujú po 01.05.2004 (pristúpenie
Slovenskej republiky k Európskej únii), o právnych vzťahoch vzniknutých v období
pred pristúpením je nutné, aj doterajšie predpisy vykladať eurokonformným spôsobom. Ešte
pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii bola záväzná Asociačná dohoda
(Európska dohoda o pridruţení, uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami
a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa
04.10.1994, platná od 01.02.1995). V článku 69 a 70 Asociačnej dohody bol formulovaný
záväzok pre zbliţovanie komunitárneho práva s právom Slovenskej republiky, ktorý mal
okrem iného zahŕňať aj oblasť colného práva. V aproximačnom procese bol prijatý aj zákon
č. 238/2001 Z. z.. S poukazom na citované články Asociačnej dohody, výklad
aproximovaného práva musí byť v súlade s komunitárnym právom, a to s prihliadnutím
na text transponovaných smerníc, ale aj na výklad Súdneho dvora Európskej únie. Z článku 2,
53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
o pristúpení, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, vyplýva okamţitý účinok
komunitárneho práva na území nového členského štátu Európskej únie na všetky právne
vzťahy vzniknuté aj pred pristúpením, ktoré ešte nezanikli a naďalej pretrvávajú,
ak nie je v Zmluve o pristúpení uvedené inak. Ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 199/2004
Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, síce odkazuje na pouţitie
doterajšieho právneho predpisu, avšak doterajší právny predpis (zákon č. 238/2001
Z. z. Colný zákon /ďalej len „colný zákon“/) je potrebné vykladať v súlade s komunitárnym
právom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Súd, ako aj vnútroštátne orgány
sú povinné po pristúpení k Európskej únii vychádzať z pravidiel uvedených
v medzinárodných zmluvách, vrátane ich výkladu súdnym dvorom. Štátne orgány členského
štátu sú povinné v plnej miere aplikovať právo Európskej únie a chrániť práva, ktoré sú ním
priznané jednotlivcom. V danom prípade podľa názoru krajského súdu došlo k poručeniu
práva ţalobcu na postih v primeranej lehote, keďţe colné orgány rozhodli o zhabaní tovaru
napadnutým rozhodnutím právoplatným dňa 26.03.2009 po jeho predchádzajúcom zaistení
rozhodnutím zo dňa 28.01.2003 z dôvodu nezaplatenia dovoznej platby, vrátane
kompenzačného úroku, ktorý sa stal splatným dňa 10.10.1997.
Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec ţalovanému na nové konanie v zmysle § 250j ods. 2
písm. c/ a d/ OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zn. 23S/65/2009-39 zo dňa 18.11.2009, nie je vecne
správny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný je toho názoru,
ţe skutkový stav v danej veci bol colnými orgánmi dostatočne preukázaný a ţalobou
napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné. Dôvodom aplikácie colného inštitútu
zhabania tovaru bolo neodstránenie dôvodov zaistenia predmetného tovaru uvedeného
v rozhodnutí o zaistení tovaru, vydaného Colným úradom Košice pod zn. 67/2003 zo dňa
28.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2003, spočívajúcich
v nezaplatení príslušnej dovoznej platby a kompenzačného úroku, ako aj v nepreukázaní
skutočností dôleţitých pre riadne vykonanie colného dohľadu, keďţe po prepustení
predmetného tovaru dovozné platby neboli ţalobcom zaplatené.
Ţalovaný k názoru krajského súdu o nedostatočnom preukazovaní vlastníctva
k predmetnému tovaru uviedol, ţe colné orgány počas celého správneho konania zisťovali
a dokazovali skutočnosti týkajúce sa vlastníctva predmetného tovaru a podľa vykonaných
dôkazov zistili, ţe ţalobca ako drţiteľ povolenia na aktívny zušľachťovací styk
v podmienečnom systéme nezabezpečil colný dlh vo výške 300.000,- Sk a z dôvodu, ţe ako
deklarant v colnom konaní nedodrţal lehotu spätného vývozu zušľachteného výrobku, Colný
úrad Košice rozhodnutím č. 430/1997 zo dňa 17.07.1997 rozhodol prvý krát o zaistení tovaru,
ktoré rozhodnutie ţalobca odmietol prevziať. Dňa 17.07.1997 colný úrad vyzval ţalobcu
na vydanie zaisteného tovaru, ktorá výzva bola ţalobcovi doručená dňa 23.07.1997. Dňa
23.07.1997 vydal colný úrad protokol o zistení porušenia predpisov, kedy ţalobca odmietol
prevziať rozhodnutie o zaistení tovaru tvrdiac, ţe tovar má síce v drţbe, ale v skutočnosti
je vo vlastníctve zahraničnej právnickej osoby J., a. s. Č. Colný úrad rozhodnutím č. 626/97
zo dňa 30.09.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.1997 vymeral ţalobcovi colný
dlh v sume 57.072,- Sk a kompenzačný úrok v sume 15.293,- Sk, ktoré ţalobca nezaplatil.
Následne colný úrad predmetný tovar rozhodnutím č. 67/2003 zo dňa 28.01.2003 podľa § 434
ods. 1 písm. c/ a e/ colného zákona zaistil a dňa 15.03.2006 vydal rozhodnutie č. 17301/2006-
5631 o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Proti tomuto rozhodnutiu sa ţalobca odvolal
a odvolací orgán rozhodnutím č. 32441/2006-1410 zo dňa 25.10.2007 prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne preukázaného vlastníctva
ţalobcu k predmetnému tovaru. Colný úrad Košice v ďalšom konaní vyzval dňa 30.12.2007
právnickú osobu J., a. s. Č., aby sa vyjadrila k vlastníctvu predmetného tovaru. Uvedená
spoločnosť na výzvu colného úradu nereagovala. Taktieţ ţalobca ţiaden doklad preukazujúci
vlastníctvo k predmetnému tovaru nepredloţil ani na opakovanú výzvu. Vzhľadom na
uvedené, colný úrad urobil dňa 22.04.2008 v účtovníctve ţalobcu kontrolu. V dokladoch
predloţených colnému úradu sa ţiaden doklad preukazujúci vlastníctvo k predmetnému
tovaru nenachádzal. Do zápisnice o podaní vysvetlenia č. 11/2008-5631-SM zo dňa
21.05.2008 ţalobca uviedol, ţe je výlučným vlastníkom predmetného tovaru a ţe písomný
doklad o tejto skutočnosti predloţí dodatočne do 15.06.2008. Do uvedenej lehoty ţalobca
takýto doklad nepredloţil a preto colný úrad vydal dňa 4.7. 2008 rozhodnutie o zhabaní
tovaru podľa § 435 ods. 1 v spojení s § 434 ods. 1 písm. a/ a e/ colného zákona. Proti tomuto
rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie o ktorom rozhodol ţalovaný ţalobou napadnutým
rozhodnutím tak, ţe rozhodnutie colného úradu potvrdil. Z dôvodu nepreukázania
jednoznačného vlastníctva predmetného tovaru ţalobcom, hoci bol na to viackrát colným
úradom vyzvaný a z dôvodu existencie dôkazov – uvedených vo vyjadrení ţalobcu, ţe
vlastníkom predmetného tovaru je iná osoba, colné orgány vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu a vydali rozhodnutie o zhabaní tovaru v súlade s právnymi predpismi.
Ţalovaný poukazoval na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého je
účastník konania oprávnený navrhovať dôkazy. Ţalobca počas celého konania nenavrhol
ţiadne dôkazy na preukázanie vlastníctva k predmetnému tovaru, v dôsledku čoho colné
orgány rozhodli o zhabaní tovaru podľa § 435 ods. 1 colného zákona.
K tvrdeniu krajského súdu, ţe odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu je zmätočné, ţalovaný uvádza, ţe právne záväznou časťou rozhodnutia je výrok, podľa
ktorého k zhabaniu tovaru došlo podľa ust. 435 ods. 1 v spojení s § 434 ods. 1 písm. a/ a e/
colného zákona. Znenie § 444 odsek 1 colného zákona uvedené v odôvodnení rozhodnutia
malo len zdôrazniť verejný záujem aplikácie inštitútu zhabania tovaru, keďţe dovozné platby
za predmetný tovar a vymeraný kompenzačný úrok za nedodrţanie podmienky aktívneho
zušľachťavacieho styku vyviesť zušľachtené výrobky z územia Slovenskej republiky, neboli
zo strany ţalobcu dodrţané.
K tvrdeniu krajského súdu, ţe v danej veci mala byť analogicky aplikovaná šesťročná
prekluzívna lehota uvedená v ustanovení § 444 ods. 2 colného zákona podľa ktorého
o zhabaní tovaru nemoţno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov,
ţalovaný uviedol, ţe ochranné opatrenie zhabania tovaru upravené v ustanovení § 435 ods. 1
colného zákona sa viaţe na inštitút zaistenia tovaru v rámci colným orgánom vykonávaného
colného dohľadu a nie na prejednávanie colného deliktu, kde je zhabanie tovaru upravené
v § 444 colného zákona. Colný zákon v ustanoveniach týkajúcich sa zaistenia a zhabania
tovaru v zmysle § 435 ods. 1 colného zákona neupravuje ţiadnu lehotu, čo moţno odôvodniť
tým, ţe colný orgán má v rozsahu ustanovenom v § 434 ods. 1 písm. a/ aţ f/ colného zákona
stanovenú právomoc predbeţným opatrením upraviť najmä postavenie tovaru, ktorý
je potrebný v colnom konaní na riadne vykonanie colného dohľadu, ďalej tovaru, ktorý
je potrebný na upravenie postavenia v súlade s colnými predpismi, ako aj tovaru
predloţeného colnému orgánu, ktorý nemoţno zo zákonných dôvodov prepustiť
do navrhovaného colného reţimu a pod.. Z týchto dôvodov nemoţno analogicky pouţiť
ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona, pretoţe toto ustanovenie sa vyslovene viaţe len
na zhabanie tovaru, ktorý bol pouţitý na spáchanie colného deliktu, alebo bol colným
deliktom získaný alebo nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný. Ďalej ţalovaný
uviedol, ţe colný zákon v záujme právnej istoty osôb upravuje prekluzívnu subjektívnu
a objektívnu lehotu na prejednanie colného deliktu a vo vzťahu k tejto lehote samostatne
upravuje aj lehotu na uloţenie ochranného opatrenia zhabania tovaru. Nakladanie s týmto
zhabaným tovarom v rámci prejednávaného colného deliktu je z toho dôvodu samostatne
konštrukčne upravené v ustanovení § 444 colného zákona v 7 časti „Zodpovednosť
sa porušenie colných predpisov“ a nie v 7. diely „Zaistenie, prepadnutie, predaj tovaru alebo
veci, správa majetku štátu“, spoločne so zaistením tovaru z iných dôvodov, ako z porušenia
colných predpisov.
Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tento hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní, riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
a posúdenie, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a rozhodol v súlade so zákonom č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení
neskorších predpisov a posúdenie bol daný zákonný dôvod pre zhabanie predmetného tovaru.
Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení
Slovenskej republiky k Európskej únii sa pouţijú doterajšie predpisy.
Podľa § 96 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, colný úrad je oprávnený prijať nevyhnutné opatrenia vrátane
zhabania a predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému zaobchádzaniu s tovarom, ak tovar
nemoţno prepustiť preto, ţe platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré vzhľadom
na dovozné platby alebo vývozné platby mali byť vykonané alebo poskytnuté, sa nevykonali
alebo neposkytli v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom.
Podľa § 434 ods. 1 písm. a/ colného zákona, colný úrad môţe zaistiť tovar alebo vec,
a/ ak sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností dôleţitých pre riadne vykonanie
colného dohľadu alebo ak sa bezprostredne pouţili v súvislosti s tovarom alebo vecou,
o ktorých sa tieto skutočnosti zisťujú,
b/ na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu, ak moţno dôvodne
predpokladať, ţe na spáchanie
1. colného priestupku pouţili alebo sa colným priestupkom získali, alebo sa nadobudli
za tovar alebo vec, ktoré sa colným priestupkom získali,
2. colného deliktu pouţili alebo colným deliktom získali, alebo sa nadobudli za tovar
alebo vec, ktoré sa colným deliktom získali,
c/ ak dlţník alebo jemu povinná osoba tovar alebo vec na účely § 429 odmietli vydať,
d/ ak ide o dočasne uskladnený tovar a ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného
určenia neboli vykonané v lehote podľa § 73 ods. 2,
e/ ak sú splnené podmienky podľa § 96 ods. 1,
f/ v ostatných prípadoch, ak tento zákon ustanovuje colnému úradu prijať nevyhnutné
opatrenia.
Podľa § 435 ods. 1 colného zákona, ak vlastník tovaru alebo inej veci alebo osoba
u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434 ods. 3
neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 434
ods. 1 písm. a/, d/ aţ f/, colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo
veci v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom priestupku
alebo v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa moţno odvolať.
Podľa § 444 ods. 1 colného zákona ak nebola za colný delikt uloţená sankcia
prepadnutia tovaru alebo veci, colný úrad môţe rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci,
ak nepatrí porušovateľovi alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyţaduje bezpečnosť osôb
alebo majetku, alebo iný verejný záujem.
Podľa § 444 ods. 2 colného zákona, o zhabaní tovaru alebo veci nemoţno rozhodnúť,
ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.
Z obsahu spisu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného bolo
nesporne preukázané, ţe Colný úrad Košice vydal dňa 04.07.2008 rozhodnutie
č. 11/39704/2008-5631-SM, ktorým rozhodol o zhabaní tovaru t.j. 6.000 kusov dievčenských
denimových šortiek v hodnote 870.386,- Sk ţalobcovi, ktoré rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 434 ods. 1 písm. a/ a c/, ustanovením § 435 ods. 1 a ustanovením § 444 ods. 1
colného zákona s tým, ţe po právoplatnosti zhabaný tovar v zmysle § 444 ods. 3 colného
zákona sa stane majetkom štátu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca, ktorý
namietal, ţe pouţitie ustanovenia § 444 ods. 1 colného zákona je moţné v prípade, ak tovar
alebo vec, ktorá má byť predmetom zhabania nepatrí porušovateľovi alebo ak je porušovateľ
neznámy. Ţalobca tvrdil, ţe je vlastníkom predmetného tovaru a ţe doklady preukazujúce
jeho vlastníctvo predloţil dňa 22.04.2008 poverenej pracovníčke colného úradu
Ing. K., ktorá ich aj prevzala priamo v sídle jeho firmy. Ţalovaný o odvolaní ţalobcu rozhodol
napadnutým rozhodnutím tak, ţe rozhodnutie colného úradu potvrdil.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne
s názorom krajského súdu, sa ţalovaný nevysporiadal v celom rozsahu s námietkou ţalobcu
týkajúcou sa rozporu medzi výrokom rozhodnutia colného úradu a jeho odôvodnením, keď
z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe colný úrad rozhodol o zhabaní tovaru podľa ustanovenia
§ 435 ods. 1 colného zákona, pričom v odôvodnení rozhodnutia colný úrad poukazuje na
ustanovenie § 444 ods. 1 colného zákona, ktoré ustanovenia upravujú zhabanie tovaru a veci
za iných podmienok. Treba preto prisvedčiť krajskému súdu, ţe vzhľadom k tomuto rozporu,
ktoré nenapravil ani ţalovaný vo svojom rozhodnutí, napriek tomu, ţe to ţalobca v odvolaní
namietal, je rozhodnutie ţalovaného nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné, ktorá samotná
skutočnosť má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa.
Poukazujúc na zhora citované ustanovenia i podľa názoru odvolacieho súdu
pre pouţitie príslušného ustanovenia, týkajúceho sa zhabania tovaru je nevyhnutné
preukázanie vlastníctva k predmetnému tovaru a to bez akýchkoľvek pochybností. Ţalovaný
sa v odvolacom konaní nevysporiadal s námietkou ţalobcu, keď tento tvrdil, ţe predmetný
tovar je jeho vlastníctvom a ţe doklady o vlastníctve prevzala pracovníčka colného úradu
Ing. K.
Pokiaľ ide o lehotu v ktorej moţno vydať rozhodnutie o zhabaní tovaru, najvyšší súd
sa v celom rozsahu stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe aj keď v prípade ustanovenia
§ 435 ods. 1 colného zákona, ktoré lehotu na zhabanie tovaru neupravuje, neznamená
to moţnosť colného úradu vydať takéto rozhodnutie prakticky kedykoľvek. S poukazom
na ust. § 434 ods. 3 colného zákona sa predpokladá, ţe colný úrad rozhodne o zhabaní tovaru
bezprostredne potom, ako vlastník tovaru, alebo osoba u ktorej sa tovar nachádza v čase
zaistenia v lehote do 15 dní neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru
viedli. Pokiaľ ustanovenie § 444 ods. 2 colného zákona upravuje šesťročnú lehotu na vydanie
rozhodnutia o zhabaní tovaru, aj najvyšší súd povaţuje za správne analogicky aplikovať túto
lehotu aj pri zhabaní tovaru podľa ustanovenia § 435 ods. 1 colného zákona. O colnom dlhu
spolu s kompenzačným úrokom bolo rozhodnuté dňa 10.10.1997, pričom bolo povinnosťou
ţalobcu tento colný dlh spolu s kompenzačným úrokom uhradiť do 10 dní. Colný úrad
rozhodol o zaistení tovaru aţ 28.01.2003, a teda uţ v tom čase vedel o dôvodoch pre ktoré bol
tovar zaistený, spočívajúcich v nezaplatení colného dlhu a kompenzačného úroku. Napriek
tomu o zhabaní tovaru rozhodol aţ rozhodnutím zo dňa 04.07.2009. Aj podľa názoru
najvyššieho súdu je potrebné právne predpisy účinné v čase pred vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie, pokiaľ sa pouţijú v čase po vstupe Slovenskej republiky
do Európskej únie vykladať v súlade s komunitárnym právom a judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval
námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci ţalovaným i krajským súdom. Preto napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP ako
vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 246c veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 142 ods. 1 OSP
tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobcovi
ani ţalovanému v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková