Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/79/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. P. advokát, N.,

správca konkurznej podstaty úpadcu T., a.s., v likvidácii, C., IČO: X., právne zastúpený

JUDr. J. G., advokátom, K., proti žalovanému J. F. bytom G., o zaplatenie 259,25 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

8. júla 2010, č. k. -60, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

8. júla 2010, č. k. -60 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Uznesenie odôvodnil tým, že na základe výzvy

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

požiadal, podaním došlým na súd dňa 29. 09. 2009, o oslobodenie od zaplatenia súdneho

poplatku. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty má osobné

oslobodenie v zmysle . Ďalej uviedol, že

správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti vykonávať len

osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Táto

okolnosť je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených

pred účinnosťou , resp. Súd výzvou zo dňa

21. 06. 2010, ktorú právny zástupca prevzal dňa 25. 06. 2010, vyzval žalobcu na predloženie

aktuálnych dokladov, ktoré odôvodňujú pomery žiadateľa na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Zároveň mu oznámil, že podľa je

oslobodený od platenia súdnych poplatkov správca podľa osobitného predpisu 3f/, pričom

v odkaze pod čiarou je uvedený o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podaním, doručeným súdu dňa 30. 06. 2010

právny zástupca žalobcu predložil návrh na pokračovanie v konaní bez zaplatenia súdneho

poplatku bez toho, aby predložil doklady odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku. Nakoľko žalobca nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery

odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd jeho žiadosti s poukazom

na ust. nevyhovel.

Proti uzneseniu sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Má za to, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je nesprávne a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

otázky oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku v tomto konaní. Poukázal na ust. § 4 ods. 2

písm. m/ a , , v zmysle ktorých

ustanovení má za to, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona

č. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto okolnosť je rozhodujúcou

pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona

č. , resp. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. zákona

č. Za nesprávne považuje tvrdenie, že navrhovateľovi nemožno priznať

oslobodenie od súdneho poplatku na základe poznámky č. 3f pod čiarou

Zb., keďže poznámky v zákonoch pod čiarou nemajú priamu normatívnu povahu, ale len

charakter informačnej súčasti právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené má za to, že v tomto

konaní v zmysle ust. je oslobodený od súdneho

poplatku, z ktorého dôvodu navrhuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez zaplatenia súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

, bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že

odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi na jeho žiadosť oslobodenie

od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ani na výzvu súdu

nedoložil a nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa má za to, že toto vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona

č. je od poplatkovej povinnosti oslobodený.

Inštitút súdnych poplatkov upravuje o súdnych poplatkov

a poplatku za výpis z registra trestov. Jeho prípadný neprimeraný zásah do práva na súdnu

a inú právnu ochranu, zakotveného aj v článku 46 , premietol

tento zákon do ust. § 4 ods. 1, v ktorom taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho

poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a do ust. § 4 ods. 2, v ktorom

vymenúva osoby, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné

oslobodenie).

v ust. upravuje možnosť

individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov (oslobodenia na návrh účastníka).

V zmysle tohto ust. môže súd priznať účastníkovi na jeho návrh celkom alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zákon nevysvetľuje

bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o pomery žiadateľa

majetkové, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy

a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či sčasti (v prípade žiadosti o čiastočné

oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej

splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním, doručeným súdu prvého stupňa

29. 09. 2009, podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.

Nepochybné je tiež, že ani na výzvu súdu prvého stupňa, ktorá mu bola doručená

25. 06. 2010, nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu jeho majetkových

pomerov.

Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych

poplatkov nevyhovel.

Žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že

v zmysle ust. je od poplatkovej povinnosti

oslobodený, ktorý dôvod je z hľadiska rozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho žiadosti

o oslobodenie od poplatkovej povinnosti, právne irelevantný.

Uvedené ustanovenie zákona o súdnych poplatkov, na ktoré poukazuje žalobca,

upravuje zákonné oslobodenie, ktoré v prípade splnenia zákonných podmienok vzniká

zo zákona, a preto o ňom súd rozhodnutie nevydáva.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že skutočnosť, že žalobca je zapísaný do zoznamu

správcov v zmysle , ešte nezakladá jeho osobné zákonné oslobodenie

od poplatkovej povinnosti, pretože v zmysle ust.

rozhodujúcou skutočnosťou je, kedy bol ustanovený do funkcie správcu, čomu napovedá

poznámka pod čiarou s poukazom na , a ust. tohto zákona

a najmä úmysel

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave podľa ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová