Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/234/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., bytom K., proti

žalovanému Obvodnému úradu v Košiciach, Komenského 52, Košice, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2009/09843 zo dňa 03. decembra 2009, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. júla 2010, č. k.

-12, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

14. júla 2010, č. k. -12 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 250d ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie v dôsledku podania žaloby neoprávnenou

osobou. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu

2

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súhlasí s tým, že krajský súd správne

vyhodnotil jeho účastníctvo v konaní o priestupku, keď priestupok bol prejednávaný z úradnej

moci na základe jeho oznámenia, a preto v uvedenom konaní nemohol byť ani účastníkom

konania. Avšak pokiaľ ide o úvahu súdu o splnení, resp. nesplnení podmienok na podanie

žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ust. § 247

a nasl. uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil splnenie jeho „aktívnej legitimácie“

na podanie žaloby k jeho „zákonným“ možnostiam v uvedenom konaní o priestupku,

v ktorom mu zákon neposkytuje ako oznamovateľovi možnosť podať riadny opravný

prostriedok. Namietal teda, že na jednej strane krajský súd konštatuje, že v uvedenom konaní

o priestupku nemohol byť účastníkom konania a nemohol teda podať riadny opravný

prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného, ale na druhej strane súd zároveň konštatuje,

že nie je ani legitimovanou osobou na podanie žaloby, a to z dôvodu, že nevyčerpal možnosť

podať riadny opravný prostriedok. Ďalej uviedol, že v prípade, keby využil možnosť podať

riadny opravný prostriedok, tento by sa mohol premeniť na spor o jeho legitimáciu ako

účastníka v konaní o priestupku a prípadné rozhodnutie odvolacieho orgánu o potvrdení

prvostupňového rozhodnutia o nepriznaní mu účastníctva v konaní o priestupku, by musel

napadnúť žalobou v zmysle ust. a nasl. , čo by mohlo mať za následok vyčerpanie

premlčacej lehoty uvedeného priestupku. Ďalej uviedol, že keďže rozhodnutie sa stalo

právoplatným potom, čo sa obvinení z priestupku vzdali odvolania, je tým podľa jeho názoru

naplnená jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby v zmysle . Na základe

uvedeného zastáva názor, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci

a uznesenie má povahu odmietnutia spravodlivosti.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne dňa 31.08.2010 tak, že žiadal

napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože podľa o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, nie je účastníkom konania, napriek tomu, že bol

oznamovateľom priestupku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a v medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ), bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať

úspech.

3

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená

na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou

sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať

malo.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd

nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa

§ 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o priestupkoch“), v konaní o priestupku sú účastníkmi konania:

a/ obvinený z priestupku,

b/ poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,

c/ vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej

sa zhabania veci,

d/ navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

4

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, konanie v správnom súdnictve má

kontradiktórnu povahu. Účastníkmi konania sú preto zásadne žalobca a žalovaný.

Zákonodarca však neostal iba pri tomto konštatovaní, ale presne definuje, koho možno

za takéhoto „žalobcu“ a „žalovaného“ považovať. Aktívne legitimovanou osobou na podanie

žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá

o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Z ustanovenia veta prvá

však vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli

účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli

rozhodnutím, správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t. j., že im takýmto rozhodnutím

bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach

však nepostačuje. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré

vychádza z konkrétneho právneho predpisu.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca

spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby

v správnom súdnictve.

Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, že žalobca podal na Obvodnom oddelení

Policajného zboru Košice – Ťahanovce trestné oznámenie. O tomto trestnom oznámení

Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach rozhodlo dňa 16.10.2008 uznesením č. ORP-1876/1-

OJP-KE-2008 tak, že podľa odovzdalo vec

žalovanému na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde

o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/

zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného uznesenia začal žalovaný dňa 02.10.2009

konanie o priestupku v zmysle , t. j. na podnet iného správneho

orgánu.

Z obsahu pripojeného súdneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca dňa 03.02.2010

podal na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

Okresného úradu v Košiciach č. A/2009/09843 zo dňa 03.12.2009, právoplatného toho istého

dňa, ktorým žalovaný zastavil konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch

z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvineným z priestupku preukázané.

5

Je nesporné, že v danom prípade žalobca nebol účastníkom správneho konania, a preto

nie je osobou legitimovanou na podanie žaloby. Preto krajský súd konanie zastavil podľa

.

Za týchto skutkových okolností bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu

považovať za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250k

ods. 1 a s poukazom na veta prvá , keďže

účastníkom v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková