Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Pozemkové

spoločenstva urbárne lesy a pasienky, K., zastúpeného JUDr. I. S., advokátom so sídlom

K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Malacky, so sídlom Záhorská 2942/60A,

Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. j. 2171/92, zn. OPÚ

2008/5035/109-26/07-SIN z 28. augusta 2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2009, č. k. -38, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2009, č. k. -38

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2009, č. k. -38

„zamietol žalobu“ navrhovateľa s tým, že náhradu trov konania mu nepriznal. Dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu, ktorý mu predchádzal

boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Po preskúmaní

spisového materiálu a administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru krajského súdu sa správny orgán vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa a správne zistil skutkový stav veci. Súd sa stotožnil s právnym

názorom odporcu, že výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol

oprávnenými osobami uplatnený nárok, predstavuje v PKV č. X., k. ú. K. čiastku

2

4037211352/10546794720, t. j. 38,28 %. Na zvyšný podiel 6509583368/10546794720, t.j.

61,72 % nebol uplatnený reštitučný nárok, resp. žiadatelia uvedení v bode I.B

preskúmavaného rozhodnutia nespĺňajú podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov a a ,

o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov. Krajský súd poukázal i na to, že

správny orgán niekoľkokrát predĺžil navrhovateľovi lehotu na doplnenie dokladov

k uplatnenému reštitučnému nároku, presne a menovite označil osoby, ktorým chýbali

súčasne špecifikované doklady, a že navrhovateľ podanie doložením požadovaných dokladov

nedoplnil. Tiež mal za to, že odporca presne a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti, ktoré

ho viedli k vydaniu predmetného rozhodnutia.

Krajský súd poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený vo veci sp. zn. , podľa ktorého v správnom súdnictve prejednávajú

súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ), pričom žalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí

( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté,

v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí a musí poukázať

na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Krajský súd uviedol, že súd nemôže preskúmavať správe rozhodnutie nad rámec

žalobcom vymedzený v žalobe. Ide o zásadu, ktorá vyplýva z ustanovenia ,

a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe

podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú

veci, v ktorých súd zistí, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým

musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namieta

( ).

Ďalej krajský súd dôvodil tým, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je vyhľadávať

za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú tvoriť

obsah žaloby a zároveň určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom.

Rovnako nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov, alebo preskúmavať

zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych

otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné právne predpisy.

3

O trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na žalobcov neúspech

v konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc

tento rozsudok zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu

v Malackách z 28. augusta 2008 ruší a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu a namietal, že v konaní správneho

orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne správny

orgán vec nesprávne právne posúdi. Pokiaľ správny orgán mal za preukázané, že oprávnené

osoby spoločne nemajú viac ako 50 % podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať

so spoločným zástupcom, ale v súlade so Správnym poriadkom mal konať s jednotlivými

oprávnenými osobami. Osoby, ktoré splnili všetky zákonom požadované povinnosti nemôžu

byť ukrátené na svojich právach tým, že iné subjekty si svoje povinnosti nesplnili. Navyše,

ani pri maximálnej snahe sa oprávneným osobám nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac

ako 50 % podiel na celom uplatnenom nároku. Súd sa touto namietanou skutočnosťou

nezaoberal, len konštatoval súlad rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu so zákonom.

Vo vzťahu k účastníkom správneho konania uvedeným v bode I.B preskúmavaného

rozhodnutie správne orgán nedôvodne neakceptoval predložené dedičské rozhodnutia,

či notárske osvedčenia o vydržaní.

Rozhodnutie správneho orgánu tiež vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu,

čo prehliadol aj prvostupňový súd, ktorý sa napadnutým rozhodnutím dôsledne nezaoberal.

Pri viacerých účastníkoch (A.A., rod. S., C. N. a manž. A. N.) správny orgán v rozpore so

zoznamom osôb vypracovaným žalovaným k pôvodnému rozhodnutiu z roku 2002 uviedol,

že si účastníci neuplatnili nárok na správnu pozemnoknižnú vložku (PKV).

Správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom rozhodnutí, majúc

za to, že správne zistil skutkový stav veci a po zosumarizovaní jednotlivých dokladov zistil

výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými osobami uplatnený

nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X K. čiastku 1746010/4530960, t. j. 28,54 %. Na

zvyšný podiel 2784950/4530960, t. j. 64,46 % nebol uplatnený reštitučný nárok, respektíve

žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č. OPU (omylom uvedené

OPU ) nespĺňajú podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 a 2

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému

4

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a § 37 ods. 1 a 2, § 42a ods. 1

o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov.

K tvrdeniu navrhovateľa, že správny orgán mal po zistení, že oprávnené osoby nemajú

spoločne viac ako 50 % podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným

zástupcom, ale priamo s jednotlivými oprávnenými osobami, žalovaný správny orgán

poukázal na o správnom konaní (Správny poriadok) s tým,

že v súlade s citovaným zákonným ustanovením postupoval, a uvedené tvrdenie žalobcu

sa teda nezakladá na pravde. Za subjektívne označil tvrdenie žalobcu, že ani pri maximálnej

snahe sa nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50 % podiel, pričom príkladmo

uviedol zo v súčasnosti riešených reštitučných nárokov uplatnených pozemkovými

spoločenstvami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá v spojení s

ods. 2 ), a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nemožno považovať za vecne

správny, a to pre hrubé procesné pochybenie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti

(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu ( ). Predpokladom postupu súdu podľa druhej

hlavy piatej časti je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu

vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ).

5

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje podľa

ustanovení tretej hlavy piatej časti ( ). Súd

v tomto prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu orgánu

verejnej správy.

Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu vydaného v reštitučnom konaní podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení nehorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o pôde“).

Proti rozhodnutiu pozemkového úradu o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti,

o zriadení alebo zrušení vecného bremena na prevádzanej nehnuteľnosti, o uložení iného

opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov a proti

rozhodnutiu, ktoré je podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri

nehnuteľností možno podať opravný prostriedok na súd ( ).

V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa mal konať a rozhodovať

o návrhu navrhovateľa, ktorým bol opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu

v reštitučnom konaní, ktorého zákonnosť mal preskúmať podľa ustanovení tretej hlavy piatej

časti (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam správnych orgánov), bez ohľadu na to, že navrhovateľ nazval svoje podanie

došlé súdu dňa 24. novembra 2008 žalobou podľa a nasl. (

v spojení s veta prvá ).

Podľa okruh účastníkov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

je stanovený ich presným výpočtom bez ohľadu na to, ktorý

z účastníkov podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní

od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný

včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

6

Podľa ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň

nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo

ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Podľa okruh účastníkov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

je stanovený ich presným výpočtom bez ohľadu na to, ktorý

z účastníkov podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový

pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta

o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní

od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát

o uložení nedozvedel.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Základným cieľom, respektíve poslaním konania v správnom súdnictve podľa tretej

hlavy piatej časti je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí

7

a postupov orgánov verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Súd však k vlastnému preskúmavaniu zákonnosti správneho rozhodnutia napadnutého

opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti pristúpi až po zistení, že návrh bol

podaný včas, podala ho oprávnená osoba a smeruje proti takému rozhodnutiu správneho

orgánu, ktoré preskúmaniu podlieha, a po odstránení všetkých nedostatkov návrhu, ktoré

bránia jeho vecnému vybaveniu ( ).

V prejednávanej veci nakoľko ako osobitný predpis neustanovuje

lehotu na podanie opravného prostriedku je podľa lehota na podanie

opravného prostriedku 30 dní. Odporca navrhovateľa o opravnom prostriedku správne poučil.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu

pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového

stavu vyplývajú. V praxi sú to prípady, kedy súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce

aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil, a napokon i prípad, kedy súd

právnu normu aj správne vyložil, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Krajský súd prejednávanú vec posúdil podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

, hoci mal na vec aplikovať ustanovenia tretej hlavy piatej

časti . V dôsledku tohto hrubo nesprávneho právneho

posúdenia veci, nezistil správne ani predpoklady na to, aby mohol preskúmať zákonnosť

rozhodnutia odporcu ( ). Mylne konajúc o podaní navrhovateľa ako o žalobe proti

rozhodnutiu správneho orgánu, posudzoval lehotu na podanie tohto opravného prostriedku

podľa (t. j. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho

orgánu v poslednom stupni). Správne však mal lehotu na podanie opravného prostriedku

posúdiť podľa .

Na tieto vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadol odvolací súd z úradnej

povinnosti, pretože mali za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci (§ 212

ods. 3 ).

Zo spisu odporcu vedeného vo veci vyplýva, že navrhovateľ podal opravný prostriedok

cestou odporcu, avšak z odtlačku podacej pečiatky nie je zrejmé, či bol podaný osobne, alebo

8

poštou. V administratívnom spise sa nenachádza príslušná obálka. Je preto v prvom rade

potrebné vykonať dokazovanie, ktorého cieľom bude zistiť dátum podania opravného

prostriedku s ohľadom na spôsob jeho doručovania odporcovi, a teda jeho včasnosť.

Krajský súd navyše svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil ( ).

Skutková a právna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku sa obmedzuje len

na konštatovanie zistení z administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných

ustanovení, pričom však súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol vzťah medzi citovanými

právnymi predpismi a skutkovými zisteniami. Hoci vytkol vady podaného opravného

prostriedku, súd sa nevysporiadal s námietkami v ňom uvedenými, najmä tvrdením

navrhovateľa, že preskúmavané rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a taktiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Takéto rozhodnutie

je súdu nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti odvolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 246 ods. 1

a v spojení s , a ods. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná v medziach podaného opravného

prostriedku, preskúma zákonné predpoklady konania a až po zistení, že tieto boli naplnené,

dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami navrhovateľa a o opravnom prostriedku opäť

rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne

i o náhrade trov tohto konania ( veta prvá v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Jana B a r i c o v á , v . r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková