Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b66/365250.a6d7d0.pdf
PDF · 111.71 KB
No categories available
3Cdo/181/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 181/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. M., bývajúceho
v R., proti odporcovi S. M. Z., a.s. J., so sídlom v J., IČO: X., zastúpenému JUDr. Z. N.,
advokátkou so sídlom v B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 35/2009,
o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2010 sp. zn.
13 Co 88/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca rozsudkom z 26. januára 2010 č.k. 3 C 35/2009-153 návrh
navrhovateľa o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu
mzdy zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 4 583,75 €
a Slovenskej republike na účet Okresného súdu Revúca 40,06 € titulom náhrady trov štátu.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech odporcu
v konaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 11. mája 2010
sp. zn. 13 Co 88/2010 a/ rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pokiaľ bol návrh
navrhovateľa zamietnutý, potvrdil, b/ vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť
odporcovi trovy konania v sume 4 583,75 € zmenil tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, c/ vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Revúca sumu 40,06 € titulom náhrady trov štátu, potvrdil, d/ odporcovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zmeňujúci výrok o trovách konania odôvodnil
§ 150 O.s.p.; dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému odporcovi nepriznal náhradu
trov konania videl v osobných pomeroch navrhovateľa, ktorý po skončení pracovného pomeru
zostal nezamestnaný a tiež aj v charaktere prejednávanej veci, keďže dôvodom skončenia
pracovného pomeru boli organizačné zmeny u odporcu. Z tých istých dôvodov odporcovi
nepriznal aj náhradu trov odvolacieho konania.
Rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a odporcovi nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, a vo výroku
o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania, odporca napadol dovolaním. Podané
dovolanie odôvodnil v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237 O.s.p., konkrétne k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. K odňatiu možnosti
konať pred súdom došlo postupom odvolacieho súdu, ktorý porušil jeho procesného práva
vyplývajúce nielen z Občianskeho súdneho poriadku, ale i z článku 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky. V odvolacom konaní nemal možnosť vyjadriť sa k niektorým
tvrdeniam navrhovateľa, nemal možnosť navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k právnym
postupom a záverom odvolacieho súdu, nemohol tak účinne brániť svoje záujmy chránené
právom. Navrhovateľ nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. Okresný súd sa aplikáciou tohto ustanovenia
nezaoberal, ani sa k nej v odôvodnení nevyjadril. V tomto smere poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 145/2004, podľa ktorého, ak odvolací
súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo
skutočností, ktoré neboli navrhovateľom tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom
rozhodnutí nezaoberal, bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym
záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odníme takémuto účastníkovi možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ navrhovateľ mal právo podať
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zaväzujúcemu ho aj na zaplatenie náhrady trov
konania, odporca toto právo vo vzťahu k výroku rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov
odvolacieho konania nemal. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa odporca dozvedel, že
odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností nikým netvrdených
a prvostupňovým súdom nehodnotených. V tomto štádiu už nemal možnosť zaujímať k nim
stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo aspoň spochybniť a vyjadriť sa k ich
právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka v takomto prípade je dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu
dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania
odopiera možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade – z pohľadu súdu prvého stupňa
dosiaľ bezvýznamných skutkových zistení. Dôvodom zmätočnosti je i situácia, kedy súd
v rozpore so zákonom neumožnil účastníkom vyjadriť sa k novým právnym záverom.
Odvolací súd nijako účastníkom neoznámil, že je názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Nevyzval dovolateľa, aby sa vyjadril k možnému použitiu
§ 150 O.s.p. Ak by dovolateľ mal vedomosť o tom, že súd mieni aplikovať § 150 O.s.p.,
určite by sa k tomu vyjadril a nesúhlasil by s takým postupom a snažil by sa navrhnúť
vykonanie dôkazov o majetkových, pracovných a podnikateľských pomeroch navrhovateľa na
preukázanie, že tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Pritom
nezohľadnil, že odporca bol v konaní procesne úspešný a mala mu byť priznaná náhrada trov
konania proti procesne neúspešnému navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.); dôvody na
aplikáciu § 150 O.s.p. neboli dané. Vzhľadom na to odporca žiadal, aby dovolací súd
napadnuté výroky rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
V konaní nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom, pretože mal právo
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam na súde prvého stupňa i k odvolaniu a svoje tvrdenia
ničím nepreukázal. Odvolací súd správne vo veci rozhodol a zmenený výrok odôvodnil
osobnými, majetkovými pomermi navrhovateľa a charakterom prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti výrokom
rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Tieto výroky sú
síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, majú ale charakter uznesenia a tento charakter
nestrácajú, aj keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do
neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3
O.s.p.).
I keď odporcom podané dovolanie smeruje proti zmeňujúcemu výroku uznesenia
odvolacieho súdu (uvedenému v § 239 ods. 1 O.s.p.), bolo pri posudzovaní procesnej
prípustnosti jeho mimoriadneho opravného prostriedku potrebné zohľadniť, že napadnutým je
rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania
v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne vylúčená. Prípustnosť dovolania odporcu preto z § 239
O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania odporcu zakladala iba
procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie
postihnuté niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým
dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania
odporcu nemožno vyvodiť.
Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je procesne nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní
odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za
účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade s procesnými
predpismi, nemôže založiť procesnú vadu konania uvedenej povahy.
Odporca v dovolaní tvrdí, že k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo
postupom odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách prvostupňového a odvolacieho
konania.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 O.s.p.). Ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa (§ 224
ods. 2 O.s.p.).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Občiansky súdny poriadok predpokladá procesné
situácie, v ktorých odvolací súd bude rozhodovať nielen o trovách odvolacieho konania, ale
tiež o trovách prvostupňového konania. Na základe toho dovolací súd považuje námietku
dovolateľa, že procesný postup odvolacieho súdu (ktorý rozhodol o trovách prvostupňového
a odvolacieho konania, pričom odporca toto jeho rozhodnutie nemohol napadnúť odvolaním)
vykazoval znaky procesne nesprávneho postupu odnímajúceho odporcovi možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), za neopodstatnenú.
Pokiaľ odporca namieta, že odvolací súd nepostupoval dôsledne podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a nesprávne aplikoval alebo interpretoval § 150 O.s.p., namieta nesprávnosť právneho
posúdenia veci odvolacím súdom v otázke náhrady trov konania. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Samotným (prípadne aj nesprávnym) právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim
v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným
v rozhodnutí, nemôže byť založená procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (napríklad
účastníkovi nemôže byť odňatá možnosť konať pred súdom – porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003
a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je
v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce všeobecne považované za
relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle § 237. Ani (prípadným) nesprávnym právnym
posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného
oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať (viď napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,
či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či
zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy
až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci
nešlo). Keďže dovolanie odporcu nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť
k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutých výrokov rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková