Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/181/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. J., 2/ Ing. I. J. a 3/

Mgr. Z. J., všetci zastúpení Mgr. M. C., proti žalovaným 1/ JUDr. D. M.

a 2/ I. T., o určenie neexistencie právneho vzťahu a neplatnosti notárskej zápisnice,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 22. júna 2009 č.k. -62 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neexistencie právneho vzťahu medzi žalobcami

a žalovaným 2/, keď mal preukázané, že žalobcovia považovali dohodu o novácii a dohodu

o pristúpení k záväzku za neplatné podľa , pričom uznali

záväzok iba do výšky 49.790,88 Eur. Dospel k záveru, že v takom prípade bol naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti uvedených dohôd v časti, ktorá prevyšuje uznanú sumu

a nie na nešpecifikovanom a nevykonateľnom návrhu na určenie neplatnosti notárskej

zápisnice, pretože mal preukázané, že notár totožnosť účastníkov overil z občianskych

preukazov, ale omylom tento údaj neuviedol do notárskej zápisnice, čo považoval za chybu

v písaní. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcom uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 226,60 Eur a žalovanému 1/

náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnil.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. januára 2010 sp. zn. odmietol

odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1

písm. a/ ). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci žalobcovi 1/ bola zásielka

doručená do vlastných rúk 15. augusta 2009, kedy si osobne prevzal zásielku na pošte

a u žalobcov 2/ a 3/ došlo k náhradnému doručeniu rozhodnutia spôsobom predpokladaným

ustanovením , a to dňom 19. augusta 2009 (deň vrátenia zásielky súdu).

Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa začala

žalobcovi 1/ plynúť 16. augusta 2009 a uplynula 31. augusta 2009 a žalobcom 2/ a 3/ začala

plynúť 20. augusta 2009 a jej posledným dňom bol 4. september 2009. Odvolanie žalobcov

podané osobne na súde 8. októbra 2009, tak bolo podané oneskorene, po uplynutí odvolacej

lehoty.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, navrhli ho

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že im postupom odvolacieho súdu bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Namietali celý priebeh

doručovania rozsudku okresného súdu. Poukázali na to, že rozsudok súdu prvého stupňa

žalobcovi 1/ nebol doručený vôbec a žalobcovia 2/, 3/ sa v mieste doručovania nezdržiavali,

pričom súd túto námietku neakceptoval, naviac tým, že krajský súd žalobcom 2/, 3/ doručoval

rozsudok súdu prvého stupňa opätovne, a tak ich uviedol do omylu o tom, že môžu

v zákonom stanovenej lehote podať odvolanie.

Žalovaný 1/ vyjadrenie k dovolaniu žalobcov nepodal.

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na správnosť dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska ( veta prvá ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Žalobcami je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, ktoré

nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Ich dovolanie preto podľa § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ . Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.

Podľa , je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom

ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto

vadou.

Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že žalobcovia podali

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie.

Tento záver odvolacieho súdu je správny. Dovolací súd na tomto mieste len poznamenáva, že

námietku žalobcov týkajúcu sa uvedenia ich do omylu opakovaným doručovaním rozsudku

považuje za irelevantnú, žalobcami tiež ničím neodôvodnenú.

Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas

jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia,

i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa , lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

Podľa , odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania

rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník

konania, pričom podľa citovaného ustanovenia pre splnenie podmienky

včasnosti podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej

zákonom. Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia

rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania ( ). Lehota na podanie

odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu

procesnú, čo znamená, že stačí ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde

alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ). V prípade

náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia ide o zákonnú

konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej

lehoty (deň, kedy bola zásielka vrátená súdu) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky

neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj

odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel

(dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon

spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie

konštatovať.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Trenčín

z 22. júna 2009 č. k. -62 bol žalobcom 1/ až 3/ doručovaný na rovnakú adresu

29. júla 2009 (streda). Nakoľko tento pokus o doručenie bol neúspešný, po výzve –

upovedomení o opakovanom doručení 30. júla 2009, ktoré bolo taktiež bezvýsledné, boli

v ten istý deň (t.j. 30. júla 2009 – štvrtok) zásielky uložené na pošte. Z doručenky vrátenej

súdu vyplýva, že žalobca 1/ si zásielku prevzal osobne na pošte 15. augusta 2009, čo potvrdil

svojim vlastnoručným podpisom. Žalobcovia 2/ a 3/ si zásielku neprevzali a pošta zásielky

vrátila súdu 19. augusta 2009 s poznámkou „zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Odvolací

súd potom použil právnu fikciu doručenia písomnosti dňom vrátenia zásielky súdu (§ 47

ods. 2 ).

Nebolo možné prisvedčiť námietke žalobcu 1/, že rozsudok súdu prvého stupňa mu

nebol doručený vôbec, pretože túto skutočnosť potvrdzuje jeho vlastnoručný podpis

na doručenke pripojenej k č.l. 64 spisu, naviac, túto skutočnosť v odvolacom konaní

nenamietal.

Žalobcovia 2/ a 3/ namietali nemožnosť použitia fikcie doručenia rozsudku súdu prvého

stupňa z dôvodu, že v mieste doručovania sa v tom čase nezdržiavali. Odvolací súd skúmal

včasnosť podania opravného prostriedku žalobcami a vyzval žalobcov 2/, 3/ na oznámenie,

kde sa zdržiavali v čase doručovania zásielky súdu a to v dňoch 29. júla 2009 – 17. augusta

2009. Žalobcovia na výzvu súdu reagovali listami z 3. januára 2010 a odvolaciemu súdu

zhodne oznámili, že od 28. júla do 17. augusta 2009 sa zdržiavali na D. Na toto svoje tvrdenie

súdu poskytli potvrdenie o návšteve lekárky, z ktorého vyplýva, že žalobca 2/ bol

29. júla 2009 o 14.48 hod. (streda) vyšetrený v psychiatrickej ambulancii MUDr. M. H.H..

Z tohto potvrdenia o.i. vyplýva, že ...“V priebehu budúceho týždňa – s ohľadom na zložitosť

sociálnej situácie a riziká dekompenzácie – dop. pobyt mimo bydliska – v T. pod kontrolou

manželky.“ Zároveň potvrdenie obsahuje termín ďalšej kontroly určený na 14. augusta 2009

v časovom rozmedzí 8.00 – 9.00 hod. Z predloženého dokladu ďalej vyplýva, že žalobca 2/

bol 14. augusta 2009 o 9.11 hod. na ďalšom vyšetrení v ambulancii MUDr. M. H. a termín

ďalšej kontroly bol stanovený na 11. septembra 2009 o 11.20 hod. Iný dôkaz žalobca 2/ na

svoje tvrdenie neposkytol a žalobkyňa 3/ okrem svojho tvrdenia súdu neposkytla žiaden

dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa v mieste doručovania nezdržiavala.

Žalobcom 2/ predložené potvrdenie o lekárskom vyšetrení nepotvrdzuje, že sa v dňoch

doručovania mu zásielky súdu nezdržiaval v mieste doručovania, a nepotvrdzuje ani jeho

odchod dňa 28. júla 2009 mimo miesto bydliska, práve naopak a žalobkyňa 3/ okrem svojho

tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz, že neboli splnené zákonné predpoklady aplikácie fikcie

doručenia v zmysle . Obaja nemožnosť fiktívneho doručenia zásielky

zakladajú len na svojich tvrdeniach, žalobca 2/ naviac s dôkazom preukazujúcim jeho

zdržiavanie sa v rozhodnom čase v mieste bydliska. V prejednávanej veci je však takéto

tvrdenie dovolateľov irelevantné. V zmysle cit. ustanovenia sa totiž

zásielka, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, považuje za doručenú v deň, kedy bola

zásielka vrátená súdu, i keď sa adresát o tom nedozvedel, ak nebol adresát písomnosti, ktorá

sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje a aj nový

pokus o doručenie, po predchádzajúcom upovedomení o opakovanom doručení, ostane

bezvýsledný. V danom prípade to znamená, že pokiaľ v čase doručovania rozsudku súdu

prvého stupňa 29. júla 2009 žalobcovia 2/, 3/ neboli zastihnutí, hoci sa v mieste doručovania

zdržiavali (ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, pričom žalobcovia žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázali, že by sa v uvedený deň v mieste doručenia nezdržiavali),

doručovateľom boli správne upozornení na opakované doručenie nasledujúci deň, t.j. 30. júla

2009 a keď aj opakované doručenie bolo neúspešné, správne boli v ten istý deň zásielky

uložené na pošte. Keďže zásielky neboli vyzdvihnuté ani v odbernej lehote, boli súdu vrátené

ako nevyzdvihnuté 19. augusta 2009, ktorý deň je potrebné považovať za deň doručenia

zásielky. Lehota na včasné podanie odvolania podľa začala žalobcom 2/,

3/ plynúť 20. augusta 2009 a jej koniec pripadol na 4. septembra 2009 (keď žalobcovi 1/

uplynula 31. augusta 2009). Preto keď žalobcovia proti rozsudku súdu prvého stupňa podali

odvolanie osobne na prvostupňovom súde až 8. októbra 2009, podali ho po uplynutí odvolacej

lehoty, v dôsledku čoho odvolací súd správne odmietol odvolanie žalobcov ako oneskorene

podané ( ) bez toho, že by im tým odňal možnosť konať pred

súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 , nebola preukázaná existencia dovolateľmi namietanej vady konania

v zmysle a neboli zistené ani iné vady uvedené v , dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov je neprípustné, preto ho

odmietol ( v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané podmienky pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová