Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4b9/365223.b02066.pdf
PDF · 105.09 KB
No categories available
7Sžso/32/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/32/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci ţalobkyne Z., narodenej X., bytom v N., zastúpenej usadenou euroadvokátkou
Lic. B.Š., so sídlom Ţ., proti ţalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul.
29.augusta č. 8, o úrazový príplatok, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28. mája 2010, č.k. 24S/22/2010-32, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. mája 2010, č.k. 24S/22/2010-32 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovanej
z 22. januára 2010, č.k. BA-12218/2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zo 17. augusta 2009 číslo 300-103/2009-2 z r u š u j e a vec jej vracia na nové konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. mája 2010, č.k. 24S/22/2010-32008-
32, podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ţalovanej z 22. januára 2010 číslo BA-12218/2010. Týmto
rozhodnutím ţalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky v Ţiari nad Hronom zo 17. augusta
2009 číslo 300-103/2009-2 a zamietla odvolanie ţalobkyne, keď z jej záverov vyplynulo,
ţe ţalobkyňa nemá právo na úrazový príplatok počas dočasnej práceneschopnosti.
Krajský súd v Banskej Bystrici zistil, ţe ţalobkyňa 11. marca 2009 utrpela úraz pri
výkone práce pre spoločnosť S., s r.o., v ktorej bola jedinou konateľkou a jedinou
spoločníčkou. Pri posudzovaní spornej otázky, či ţalobkyňa bola v čase úrazu
zamestnankyňou spoločnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
t.j. , či bola vo vzťahu k tejto spoločnosti v pracovnom pomere, súd dospel rovnako ako
ţalovaná k záveru, ţe pracovnoprávny vzťah ţalobkyne s obchodnou spoločnosťou je
neplatný. Ţalobkyni patri všetky kompetencie riadenia spoločnosti. Právnická osoba
prezentuje svoju vôľu a koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je výlučne
ţalobkyňa. Ţalobkyňa predloţila pracovnú zmluvu z 30. januára 2006 o pracovnom pomere
vo funkcii ekonomicko-personálnej riaditeľky a zmocnenkyne kvality. Zamestnávateľom je
právnická osoba, čiţe osoba odlišná od ţalobkyne, ale absentuje podmienka, aby
v pracovnoprávnom vzťahu zamestnaná osoba vykonávala závislú činnosť. To znamená
činnosť, pri ktorej je vo vzťahu k zamestnávateľovi v podriadenom vzťahu. V konkrétnom
prípade tak nie je a preto nemohol platne vzniknúť pracovný pomer. Preto súd prvého stupňa
nezistil rozpor rozhodnutia odporkyne so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 250k OSP s tým, ţe ţalobkyňa nebola v konaní úspešná.
Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa odvolanie. Namietala, ţe krajský súd
vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Ţalobkyňa má za to, ţe medzi ňou a zamestnávateľom vznikol pracovný
pomer a teda ţalobkyňu bolo potrebné povaţovať za zamestnanca pre účely zákona
o sociálnom poistení. Poukázala na skutočnosť, ţe zamestnávateľ 6 rokov odvádzal úrazové
poistné bez toho, aby ho ţalovaná upozornila, ţe pracovná zmluva je neplatná. Ďalej
namietala, ţe krajský súd ani ţalovaná neprihliadli na to, ţe ţalobkyňa v čase pracovného
úrazu mala uzavretú so zamestnávateľom pracovnú zmluvu 30. januára 2006 a rovnako sa
ţalovaná pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberala organizačnou štruktúrou zamestnávateľa,
s ktorým mala ţalobkyňa uzavretú pracovnú zmluvu. Ţiadala, by odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a preskúmavané rozhodnutie ţalovanej zrušil a vec vrátil
ţalovanej na ďalšie konanie, prípadne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na
nové prejednanie.
Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu ţiadala odvolanie ako neopodstatnené v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedla, ţe spornou otázkou v konaní je prvok faktickej a právnej
subordinácie navrhovateľky v postavení zamestnanca a konateľa jednoosobovej spoločnosti
s ručením obmedzeným, ako určujúceho faktora pre splnenie podmienok nároku na úrazový
príplatok, ako dávky úrazového poistenia z titulu pracovného úrazu zamestnanca podľa
zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne je potrebné vyhovieť.
Podľa obsahu súdneho a správneho spisu ţalobkyňa podala ţiadosť o nemocenské
a o úrazový príplatok, ktorá došla Sociálnej poisťovni, pobočke Ţiar nad Hronom 17. apríla
2009. Ţalobkyňa utrpela 11. marca 2009 úraz. V čase úrazu bola spoločníčkou a konateľkou
obchodnej spoločnosti S., s r.o. so sídlom D., IČO: X.
Z dôvodu, ţe ţalobkyňa bola v tom čase štatutárnym orgánom spoločnosti
S., s r.o. B., tak podľa názoru ţalovanej vyslovenom v preskúmavanom rozhodnutí táto
činnosť vylučuje, aby ako fyzická osoba mohla platne uzavrieť pracovnú zmluvu so
spoločnosťou, pretoţe absentuje prvok závislosti a podriadenosti uvedený v § 11 Zákonníka
práce. Z uvedeným názorom sa stotoţnil aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Ţalobkyňa podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako konateľka obchodnej
spoločnosti S., s r.o. B., je štatutárnym orgánom tejto spoločnosti s kompetenciou prejavovať
navonok vôľu právnickej osoby, teda je oprávnená konať vo všetkých veciach podnikateľa
(spoločnosti). Činnosť štatutárneho orgánu (konateľa), nie je však druhom práce v zmysle §
43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a nie je ani upravený pracovnoprávnymi predpismi.
Činnosť konateľa sa riadi spoločenskou zmluvou prijatou valným zhromaţdením obchodnej
spoločnosti.
Ak je fyzická osoba spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným a je
súčasne ako štatutárny orgán oprávnený za túto spoločnosť konať, ide o dva rozdielne
subjekty práva, medzi ktorými môţe vzniknúť pracovnoprávny vzťah. Ak predmetom činnosti
nie je výkon funkcie člena štatutárneho orgánu, právne predpisy a ani povaha obchodnej
spoločnosti s ručením obmedzeným nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú
spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov (R 13/1995
Přehled judikatúry ve věcech pracovněprávních, 2005). Ak spoločník vykonáva pre
spoločnosť inú činnosť neţ činnosť štatutárneho orgánu, tak je potrebné uzavrieť
pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa vymedzí predmet činnosti spoločníka, jeho práva
a povinnosti. Takýto právny úkon sa neprieči ani zákonu, neobchádza ho a ani inak sa
neprieči záujmom spoločnosti.
V prejednávanej veci ţalobkyňa v období vzniku úrazu uzavrela 30. januára 2006
pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1. februára 2006, na výkon ekonomickopersonálnej
riaditeľky a zmocnenkyne kvality s miestom výkonu práce Nová Baňa, pracoviská
spoločnosti na území Slovenska. Zmluvu uzavrela s riaditeľom obchodnej spoločnosti J.
Z uvedeného je zrejmé vymedzenie predmetu činnosti spoločníka.
Ţalobkyňa ako fyzická osoba má so spoločnosťou uzavretý pracovný pomer a na
účely sociálneho poistenia má postavenie zamestnanca. Zamestnávateľ prihlásil ţalobkyňa na
sociálne poistenie. Ţalovaná vyplatila ţalobkyni nemocenské za obdobie dočasnej
práceneschopnosti.
Na základe horeuvedeného ţalovaná v preskúmavanom rozhodnutí rozhodla v rozpore
so zákonom, keď ţalobkyni nepriznala úrazový príplatok počas pracovnej neschopnosti za
obdobie od 11. marca 2009 do 24. marca 2009, len z dôvodu vyslovenia neplatnosti
pracovnoprávneho vzťahu. Z rovnakého dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici nie je vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 250ja ods. 2 písm. a) OSP) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2010
zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovanej z 22. januára 2010 ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo 17. augusta 2009 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 a ods. 2
v spojení s § 250k ods. 1 OSP. Úspešná ţalobkyňa právo na náhradu trov konania, ktoré jej
vznikli za právne zastupovanie nemá, lebo v zákonnej lehote výšku trov nevyčíslila.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová