Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
db6/364512.99f2c7.pdf
PDF · 165.73 KB
No categories available
6Tost/32/2010
Najvyšší súd 6 Tost 32/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
25. novembra 2010 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti
vyžiadanej osoby T. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 16. novembra 2010, sp. zn.
3 Ntc 6/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby T. P. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Nitre na základe návrhu krajského prokurátora
v Nitre z 15. novembra 2010, sp. zn. 2 KPt 48/2010, uznesením zo 16. novembra 2010, sp. zn.
3 Ntc 6/2010, rozhodol o tom, že podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom
zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie zadržaného T. P., nar. X., trvale bytom
U., do predbežnej väzby s tým, že táto mu začala plynúť 14. novembra 2010 o 00.40 hod.
a bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Leopoldov.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil vyžiadaný T. P. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť,
ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnil.
V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti pritom uviedol, že sa nedopustil žiadnej
trestnej činnosti, ktorá sa uvádza vo Formulári typu A a Európskom zatýkacom rozkaze.
Taktiež nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bolo proti jeho osobe vedené rakúskymi orgánmi
nejaké trestné stíhanie.
Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Nitre
19. novembra 2010 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom
rozhodnutia o sťažnosti vyžiadaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť vyžiadanej osoby T. P.
nie je dôvodná.
Z predmetného spisu vyplýva, že 9. novembra 2010 bol pod sp. zn. 28 ST 155/10Y
Štátnou prokuratúrou Viedeň Nové Mesto, Rakúska republika vydaný európsky zatýkací
rozkaz na štátneho občana Slovenskej republiky T. P., a to za účelom jeho vydania na trestné
stíhanie pre trestný čin organizovanej krádeže a vlámania podľa §§ 127, 128 ods. 2, 129 Z 1,
130 Rakúskeho Trestného zákona, za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou
10 rokov.
Na základe vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu bol vyžiadaný T. P.
zadržaný 14. novembra 2010 o 00.40 hod. príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného
zboru Topoľčany (č. l. 14 – 16) a 15. novembra 2010 o 14.40 hod. podal krajský prokurátor
v Nitre na Krajský súd v Nitre návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby. Na podklade
tohto návrhu vydal potom predseda senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu
vyššie menovaného (č. l. 25 - 26) 16. novembra 2010 napadnuté uznesenie.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej
prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu nebráni prekážka
podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu s dôvodmi jej zadržania
a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadržaní osoby informujú
bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej
osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o EZR je na začatie konania o európskom zatýkacom
rozkaze príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo
jej bola inak obmedzená osobná sloboda.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí
zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej
väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam;
záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky
zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar
nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR je účelom predbežnej väzby zabezpečiť prítomnosť
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem
na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho
jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu rozhodne do 48 hodín
od odovzdania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby.
Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz,
rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Dôvodmi
väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca
v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR je na konanie podľa odseku 1 príslušný krajský súd,
ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať
vyžiadaná osoba obhajcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým s prihliadnutím na vyššie citované
ustanovenia po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že krajský súd rozhodol
správne a v súlade so zákonom, keď vzal vyžiadaného T. P. do predbežnej väzby.
V tomto smere je potrebné zdôrazniť tiež tú skutočnosť, že T. P. bol vyžiadaný
na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre skutky označené ako trestný čin organizovanej
krádeže a vlámania, za ktoré mu môže byť uložený trest odňatia slobody až desať rokov.
Orgány vykonávajúceho štátu (v tomto prípade teda Slovenskej republiky)
nie sú preto oprávnené skúmať trestnosť skutkov podľa ich (teda slovenského) právneho
poriadku, ako to vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o EZR.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o EZR ak sa žiada o vydanie pre trestný čin, za ktorý možno
v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej
tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným orgánom štátu pôvodu
označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedených
v odseku 4, vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva
vykonávajúceho štátu.
V danom prípade boli vyššie uvedené trestné činy označené priradením ku kategóriám
trestných činov uvedených v § 4 ods. 4 písm. a/ („účasť na zločinom spolčení“) a písm. r/
(„organizovaná alebo ozbrojená lúpež“) zákona o EZR.
K sťažnostným námietkam T. P. je potrebné uviesť iba toľko, že tieto sú v danom
prípade z hľadiska skôr uvedených zákonných podmienok, ktorých splnenie je na vzatie
vyžiadanej osoby do predbežnej väzby nevyhnutné, právne irelevantné.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová