Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b63/361133.38ce0b.pdf
PDF · 98.53 KB
No categories available
5Obo/13/2010
Najvyšší súd 5Obo/13/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., s. r. o., P.T., proti
ţalovanému: J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu M., spol. s. r. o., P.P., o určenie
pravosti a poradia pohľadávky, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2009, č. k. 12Cbi/9/2003-121, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra
2009, č. k. 12 Cbi/9/2003-121 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. októbra 2009, č. k. 12Cbi/9/2003-121
pripustil, aby do konania na strane ţalobcu namiesto spoločnosti V., a. s., B.B. vstúpila
spoločnosť S., s. r. o., P.T.. Ďalej rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe právny predchodca
ţalobcu V., a. s., B. ţalobou doručenou súdu 21. februára 2003 ţiadal, aby súd určil, ţe jeho
pohľadávka vo výške 16 599 652,-- Sk prihlásená v konkurznom konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/104/02 je nesporná a je, pohľadávkou proti
podstate. Tvrdil, ţe po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu M., spol. s. r. o. P. si v zmysle
výzvy súdu v stanovenej lehote prihlásil 7. januára 2003 uvedenú pohľadávku, ktorú mu SKP
na prieskumnom pojednávaní 24. januára 2003 poprel pre neúplnosť predloţených dokladov.
V priebehu konania pôvodne označený ţalobca oznámil súdu listom z 19. októbra
2008, ţe Zmluvou o postúpení pohľadávok z 10. septembra 2008 postúpil pohľadávku, ktorá
je predmetom konania postupníkovi S., s. r. o., P.. Postupník súhlasil so svojim vstupom do
konania, a preto súd v súlade s ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. pripustil zmenu účastníkov na strane
ţalobcu.
Z obsahu konkurznej prihlášky vyplýva, ţe ţalobca si v konkurze prihlásil svoju
pohľadávku s poukazom na zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení dodatkov
uzatvorených s úpadcom 1. marca 1999 a 1. marca 2000. Prihlásená pohľadávka predstavuje
finančné prostriedky investované do majetku úpadcu v dobrej viere, ktoré mu mali byť
vrátené úpadcom v podobe dlhodobého nájmu nehnuteľností. Vyhlásením konkurzu sa stal
jeho nárok na vrátenie investovaných finančných prostriedkov splatný.
Súd prvého stupňa sa s tvrdením ţalobcu nestotoţnil z obsahu predloţených zmlúv
o nájme nehnuteľností nevyplýva konkrétny záväzok úpadcu, ako prenajímateľa, zaplatiť
nájomcovi za ich opravy prípadne úpravy.
Naopak, ţalobca sa v zmluvách zaviazal ako nájomca, bezplatne uskutočniť opravy
a úpravy prenajatých nehnuteľností. Investície mali byť zohľadnené vo výške nájomného
počas dohodnutej doby nájmu. Nájomné zmluvy ani zápisnice z VZ nepovaţoval
prvostupňový súd za dôkaz o vzniku pohľadávky ţalobcu proti úpadcovi v uplatnenej výške.
Keďţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, súd
prvého stupňa ţalobu zamietol.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote ţalobca i ţalovaný.
Ţalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie z týchto dôvodov. Napadnutý rozsudok je vecne
nesprávny, súd prvého stupňa pripustil odvolateľa do konania aţ vo svojom rozhodnutí.
Keďţe odvolateľ nebol účastníkom konania, nemohol súdu predkladať ţiadne listinné dôkazy
a byť v konaní vypočutý ako jeho účastník, čím mu bolo odňaté právo konať v tomto konaní.
Odvolateľ ďalej predloţil odvolaciemu súdu Dohodu o uznaní pohľadávky
z 10. augusta 2009 uzatvorené so ţalovaným, ktorú nemohol súdu predloţiť, keďţe nebol
účastníkom konania.
Ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe ţiada napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, keďţe prvostupňový súd pripustil zámenu účastníkov
konania podľa ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. aţ v samotnom rozhodnutí, čím sa neumoţnilo
spoločnosti S., s. r. o. účinne uplatniť svoje práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania účastníkov konania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolaniam účastníkom konania
je potrebné vyhovieť.
Dňa 9. októbra 2009 (č. l. X.) ţalobca oznámil súdu I. stupňa, ţe postúpil predmetnú
pohľadávku obchodnej spoločnosti S., s. r. o., P. a to vzhľadom na jeho predvolanie na
nariadené pojednávanie na deň 21. októbra 2009.
Súd I. stupňa 12. októbra 2009 vyzval s. r. o. S.P., aby predloţil súdu Zmluvu
o postúpení pohľadávky a oznámili, či súhlasia so vstupom do konania na strane ţalobcu.
Spoločnosť S., s. r. o., P. výzvu prevzala 15. októbra 2009 a faxovým podaním z 21.
októbra 2009 o 8.32 hod. reagovali na výzvu súdu tak, ţe súhlasia so vstupom do konania na
strane ţalobcu a zároveň zaslali súdu fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.
septembra 2008 (č. l. X.). Prvostupňový súd dňa 21. októbra 2009 v neprítomnosti ţalobcu
V., a. s. a J.a J. SKP M., s. r. o., P. ţalovaného rozhodol o pripustení, aby do konania na strane
ţalobcu namiesto spoločnosti V., a. s., R. vstúpila spoločnosť S., s. r. o., P. a následne
rozsudkom ţalobu zamietol.
Podľa ust. § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov,
v Občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam ich osôb.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie
a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo
Podľa ust. § 6 O. s. p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv, bola rýchla a účinná.
Z procesného hľadiska je teda súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon
spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (denegatio iustial). Je teda povinný zabezpečiť
výkon spravodlivosti v rozsahu zabezpečenia ústavných práv (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky). Nezabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces v konečnom dôsledku
znamená nielen porušenie ústavy, ale aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Prvostupňový súd svojim postupom t. j. pripustením, aby do konania na strane ţalobcu
namiesto spoločnosti V., a. s., R. vstúpila spoločnosť S., s. r. o., P. porušil čl. 46 Ústavy SR t.
j. nezabezpečením práva na spravodlivý súdny proces.
Súd I. stupňa napriek tomu, ţe postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, čo
bolo inak v súlade s formálno-procesnými ustanoveniami, sa však ich aplikáciou dospel
do rozporu s čl. 46 Ústavy resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, keď rozhodnutím o pripustení účastníka na strane ţalobcu podľa ust. § 92 ods. 2, 3
O. s. p. a následnom rozhodnutí v merite veci odňal pristúpenému účastníkovi konania
na strane ţalobcu – spoločnosť s. r. o. S. moţnosť konať tým, ţe tento nebol v konaní
vypočutý a nemohol v konaní predkladať dôkazy (napr. dohoda o uznaní výšky a pravosti
prihlásenej konkurznej pohľadávky č. l. X.).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude preto úlohou súdu I. stupňa, aby rozhodol o návrhu ţalobcu
(č. l. X.) a súhlasu s. r. o. S. (č. l. X.) tak, aby sa k tomuto rozhodnutiu mohla pristupovšia
strana vyjadriť a následne, aby s týmto ţalobcom prvostupňový súd konal
a vo veci znova rozhodol a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. novembra 2010
JUDr. Darina L i č k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková