Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/46/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R., s. r. o., P., zastúpený: J.

S., advokát, R., proti ţalovanému: R., F., zastúpený: J. B., advokát, H., o zaplatenie

15.857,63 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: 13Cb

27/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. júna 2010,

č. k.: -270, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume

271,26 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 25. septembra 2009, č. k.: -235

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania

z dlţnej sumy od 1. mája 2005 do zaplatenia a sumu 6.740,95 Eur s 18 % úrokom

z omeškania od 5. apríla 2003 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a ţiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Ţalovanému uloţil zaplatiť sumu 351,65 Eur

na účet súdu prvého stupňa z titulu preddavkových trov štátu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom konania je

nezaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo zo 12. septembra 2001, za zostatok faktúry

č. R2/04/02 vo výške 7.811,50 Eur, zostatok faktúry č. 9/124/01/02 vo výške 1.157,08 Eur,

ušlého zisku 6.026,33 Eur vzniknutého v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo

2

a z bezdôvodného obohatenia za pouţívanie lešenia ţalobcu na stavenisku ţalovaným

vo výške 862,70 Eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 aţ 3

, podľa ktorého medzi účastníkmi konania bola uzatvorená písomná

zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dielo – výstavba hrubej stavby kostola, podľa

projektovej dokumentácie na existujúcich základoch, čo nebolo medzi účastníkmi v konaní

sporné. Dielo sa realizovalo ţalobcom v zmysle Zmluvy o dielo, a to takým spôsobom, ţe

ţalovaný zálohovite poskytol ţalobcovi finančné prostriedky, a tak mohol ţalobca dielo

realizovať. Obaja účastníci zhodne potvrdili, ţe po istom čase mal ţalovaný problémy

s uhradením vystavených faktúr, ktoré boli pokryté reálne odvedenou prácou zo strany

ţalobcu, a preto začiatkom roku 2002 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe z dôvodu insolventnosti

nie je schopný zabezpečiť finančné pokrytie ďalšej realizácie diela. V zmysle § 340 ods. 1

a vychádzajúc z článku IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo mal ţalobca

povinnosť dielo ukončiť v decembri 2001. Súd prvého stupňa aj napriek tomu konštatoval, ţe

ak práce vo februári prerušil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane

objednávateľa – ţalovaného, ktorý nebol schopný ţalobcom vystavené faktúry uhrádzať,

zhotoviteľ – ţalobca sa nedostal do omeškania, lebo sa účastníci v Zmluve o dielo dohodli, ţe

po dobu omeškania objednávateľa s poskytnutím spolupôsobenia, nie je zhotoviteľ

so splnením záväzku v omeškaní. Účastníci konania v článku V. Zmluvy o dielo cenu diela

presne vymedzili vo výške 998.855,-- Sk bez 10 %-nej DPH. Obaja účastníci konania zhodne

potvrdili, ţe odporca uhradil z titulu ceny diela 655.721,-- Sk (21.765,95 Eur).

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bolo sporné akú

hodnotu malo dielo ku dňu prerušenia prác, teda k 26. februáru 2002, preto v tomto smere súd

nariadil znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, ţe cena diela

k 26. februáru 2002 bola 872.309,-- Sk. Z tejto sumy súd odpočítal cenu diela, ktorá doposiaľ

bola ţalovaným uhradená a medzi účastníkmi konania nebola sporná, teda 655.721,-- Sk

a dospel k sume 216.588,-- Sk (7.189,40 Eur), ktorú z titulu ceny diela, v súlade s § 546

ods. 1 uloţil ţalovanému zaplatiť.

Súd prvého stupňa nepovaţoval za právne významné tvrdenie ţalovaného, ţe

na realizácii diela sa podieľali veriaci z obce z toho dôvodu, ţe išlo o výstavbu chrámu

a moţno dôkladne predpokladať, ţe veriaci svoju aktívnu účasť pri realizácii diela povaţovali

3

za samozrejmosť, za ktorú neočakávali ţiadnu finančnú kompenzáciu. Navrhované kontrolné

znalecké dokazovanie, ktoré by malo vymedziť rozsah takto vykonaných prác veriacimi

a následne číselne vyjadriť hodnotu ich práce, povaţoval súd prvého stupňa za nesplniteľné

a nereálne. Pokiaľ takáto dohoda medzi účastníkmi konania zo Zmluvy o dielo nevyplýva,

súd prvého stupňa na ňu nemohol prihliadnuť, ani ju akceptovať.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením

dlţnej sumy titulom ceny diela 7.189,40 Eur od l. mája 2002, čo je dátum splatnosti poslednej

z vystavených faktúr zo strany ţalobcu, preto podľa ods. l

v spojení s ustanovením ods. l , zaviazal ţalovaného

na zaplatenie úrokov z omeškania 18 % ročne od tohto dátumu l. mája 2002 aţ do zaplatenia.

Úrok z omeškania 18% ročne je o 10 % vyšší, ako je základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,

v ktorom došlo k omeškaniu, teda 8 % + 10 %.

Súd prvého stupňa o uplatnenom nároku titulom ušlého zisku 6.740,95 Eur dospel

k záveru, ţe ţalobca v dôsledku toho, ţe nemohol dokončiť dielo a získať dohodnutú cenu

diela, ţiadal od ţalovaného zaplatenie ušlého zisku z titulu náhrady škody. Súd prvého stupňa

pri určení výšky ušlého zisku vychádzal z ceny diela, ktorá bola v Zmluve o dielo dohodnutá

vo výške l.075.387,-- Sk s 10 % DPH, od ktorej odpočítal cenu diela, ktorú dielo malo ku dňu

prerušenia prác ţalobcom k 26. februáru 2002, vo výške 872.309,-- Sk a dospel k sume

203.078,-- Sk (6 740,95 Eur). Na zaplatenie tejto sumy z titulu ušlého zisku súd prvého

stupňa zaviazal ţalovaného, pretoţe podstatným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce

zo Zmluvy o dielo a svojvoľne znemoţnil ţalobcovi pokračovať v práci na diele a vytvoril

takú situáciu, v dôsledku ktorej nemohlo byť dielo ţalobcom dokončené, a tým mu spôsobil

škodu. Z ušlého zisku súd prvého stupňa ţalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 18 %

ročne od 5. apríla 2003, teda odo dňa nasledujúceho, keď ţalobca od zmluvy odstúpil.

Súd prvého stupňa ţalobu v časti uplatneného nároku ţalobcu na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia za pouţívanie lešenia na stavbe zo strany ţalovaného zamietol.

Súd prvého stupňa vykonal v tomto smere dokazovanie a zistil, ţe ţalobca nechal

lešenie na stavenisku a od prerušenia prác neprišiel. Svedkovia potvrdili, ţe lešenie pri

svojpomocných prácach nepouţívali a stavbu dokončili za pomoci vlastných mechanizmov

a stavebných náradí. Lešenie odmontovala firma, ktorá prišla montovať zvony. Lešenie bolo

4

uloţené na dvore s tým, ţe si ho ţalobca mohol kedykoľvek zobrať. Ţalobcovi nebolo

bránené v tom, aby lešenie odmontoval a samotný ţalovaný nebol odborne spôsobilý

na rozobratie lešenia, preto ostalo celý čas na stavenisku, kým neprišiel odborne spôsobilý

subjekt, ktorý ho demontoval a uloţil. Nebolo preukázané, ţe by sa ţalovaný na úkor ţalobcu

bezdôvodne obohatil pouţívaním lešenia a súd prvého stupňa vzal do úvahy, ţe ţalobca

od februára 2002 aţ do apríla 2003 sa nedoţadoval vydania lešenia, dokonca ani po odstúpení

od Zmluvy o dielo. Ţalobca mohol kedykoľvek lešenie demontovať a odniesť, v čom mu

ţalovaný nebránil. Súd prvého stupňa preto ţalobu v tej časti zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na náhradu trov

konania právo, pretoţe ţalobca mal v konaní úspech čiastočný, trovy konania neţiadal

a úspech ţalovaného v konaní bol nepatrný. Podľa ods. l súd prvého stupňa

uloţil ţalovanému zaplatiť na účet súdu prvého stupňa z titulu preddavkovaných trov konania

351,65 Eur za vyplatené znalečné a svedočné pri výsluchu znalca zo štátnych prostriedkov.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 %

úrokom z omeškania od 1. mája 2005 do zaplatenia potvrdil a vo výroku o povinnosti

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 6.740,95 Eur s 18 % úrokom z omeškania od 5. apríla 2003

do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenej časti vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa konštatoval

správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia vo výroku, ktorým súd prvého stupňa

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania od 1. mája

2005 do zaplatenia titulom ceny diela. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením rozsudku,

týkajúceho sa tejto časti výroku. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku k tejto časti

výroku a k odvolaniu ţalovaného odvolací súd uviedol, ţe odvolací súd nepovaţuje

za dôvodné tvrdenie ţalovaného v odvolaní, ţe na predmetnej stavbe pracovali do prerušenia

prác pracovníci ţalovaného, pretoţe v konaní na súde prvého stupňa ani jeden z účastníkov

konania toto netvrdil. Účastníci konania a svedkovia potvrdili, ţe na stavbe pomáhali veriaci

z obce S.. Súd prvého stupňa preto správne na túto pomoc pri rozhodovaní neprihliadal,

pretoţe veriaci pomáhali obom účastníkom konania s jediným cieľom - aby dielo bolo

5

čo najskôr ukončené. Ţalovaný nepreukázal, ţe medzi účastníkmi konania bola uzavretá

dohoda o tom, ţe vykonávanie týchto prác zo strany veriacich bude zohľadnené a to tak, ţe sa

zníţi cena diela, ktorú má ţalovaný zaplatiť ţalobcovi. Odvolací súd taktieţ nepovaţoval

za dôvodný návrh odvolateľa - ţalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania na určenie rozsahu a ceny vykonaných prác, pretoţe znalec vychádzal pri

vypracovávaní znaleckého posudku zo zápisov v stavebnom denníku, ktorý bol podpísaný

zástupcom objednávateľa - ţalovaného, ako to vyplýva z 8. strany znaleckého posudku.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo

vyvodil v zmysle správne skutkové a právne závery a vo veci správne

rozhodol o uplatnenom nároku 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného

zaplatiť ţalobcovi ušlý zisk vo výške 6.740,95 Eur s úrokom z omeškania nepovaţoval

odvolací súd za správne.

S poukazom na , , odvolací súd

uviedol, v prípade ţe, by ţalobca celé dielo dokončil, získal by od ţalovaného cenu

1.075.387,-- Sk s 10 % DPH. Keďţe ţalobca dielo nedokončil, ku dňu prerušenia prác

k 26. februára 2002 malo dielo cenu 872.309,-- Sk. Rozdiel týchto súm (1.075.387,-- Sk –

872.309,-- Sk) predstavuje 203.078,-- Sk. Táto suma 203.078,-- Sk však nie je v zmysle

citovaných zákonných ustanovení skutočným ušlým ziskom ţalobcu, ani ušlým ziskom

obvykle dosahovaným za obdobných podmienok podľa .

Zo sumy 203.078,-- Sk za predpokladané vykonané práce, by ţalobcovi vznikol zisk ako

ekonomická veličina, po odpočítaní skutočných finančných nákladov na materiál ţalovaného,

mzdy, pouţité stroje, náradie, ktoré by ţalobca musel vynaloţiť na to, aby pre ţalovaného

vykonal práce za 203.078,-- Sk. Teda ušlým ziskom je odpočet skutočných nákladov

potrebných na získanie ceny za dielo 203.078,-- Sk. Ušlý zisk je hmotná škoda, spočívajúca

v tom, o čo sa majetok poškodeného – ţalobcu nezväčšil, pretoţe dielo nebolo dokončené.

Ak by dielo bolo dokončené, jeho majetok by sa nezväčšil o sumu 203.078,-- Sk, ale o túto

sumu zníţenú o náklady, ktoré by musel ţalobca vynaloţiť. Súd prvého stupňa výšku týchto

nákladov ţalobcu nezisťoval, ani ich neodpočítal od sumy 203.078,-- Sk, a preto nesprávne

zaviazal ţalovaného na zaplatenie ušlého zisku vo výške 6.740,95 Eur (203.078,-- Sk).

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či si ţalobca v tomto konaní

6

uplatňuje skutočnú výšku ušlého zisku, alebo namiesto skutočného ušlého zisku poţaduje

náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok

obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká v zmysle

a zistiť výšku nákladov, ktoré by ţalobcovi vznikli na to, aby

vykonal pre ţalovaného zvyšnú časť diela v rozsahu 203.078,-- Sk. Súd prvého stupňa

v novom rozhodnutí rozhodne podľa aj o trovách tohto odvolacieho

konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, a to proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu

7.189,40 Eur s 18 % ročným úrokom z omeškania od 1. mája 2005 do zaplatenia, podal

ţalovaný dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti v súlade s ust. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň

poţiadal, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Trebišov

z 25. septembra 2009 č. k.: -235 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach z 18. júna 2010 č. k.: -270.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle a Ďalej

uviedol, ţe súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z uzavretej zmluvy o dielo č.

KE0109/2001 S. z 12. septembra 2001, predmetom ktorého bola výstavba kostola v obci S.

a hlavne z ceny diela vo výške 998.855,-- Sk bez 10 % DPH, ďalej

zo znaleckého posudku č. 9/2007, ako aj z výpovede svedkov. Súd prvého stupňa uviedol, ţe

pri určení sumy 7.189,40 Eur vychádzal z toho, ţe podľa znaleckého posudku hodnota diela

ku dňu prerušenia prác ţalobcom bola 872.309,-- Sk. Súd prvého stupňa z tejto sumy

odpočítal 655.721,-- Sk, a tak dospel k sume vo výške 216.588,-- Sk (7.189,40 Eur). Odvolací

súd v odôvodnení uviedol, ţe nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe na stavbe

pracovali aj pracovníci ţalovaného. Súd prvého stupňa správne zistil, ţe veriaci pomáhali, aby

sa kostol postavil čím skôr. Dovolateľ uviedol, ţe túto skutočnosť súd prvého stupňa ani

odvolací súd nevyhodnotili správne. Do sumy 872.309,-- Sk bola zahrnutá aj hodnota práce,

ktorá bola vynaloţená na vyhotovenie diela. Z toho dôvodu ţalovaný ţiadal, aby súd prvého

stupňa dotazoval Sociálnu poisťovňu o počte zamestnancov ţalobcu v čase výstavby kostola

za účelom zistenia, či ţalobca disponoval potrebnou kapacitou pracovnej sily na realizáciu

7

diela. Hodnota práce na vykonanie diela je súčasťou celej hodnoty diela a je moţné konkrétne

ju vyčísliť. Podľa názoru dovolateľa, v prípade ustálenia, ţe práca na vykonanie diela bola

realizovaná inými osobami, tak táto hodnota nepatrí ţalobcovi, nakoľko by išlo o plnenie bez

právneho dôvodu. Zamestnanci ţalovaného práve preto pracovali na stavbe, aby hodnotou

svojej práce zníţili výdavky na výstavbu kostola. Práve táto skutočnosť je jednou z dôvodov,

prečo ţalovaný navrhol vo veci nariadiť kontrolný znalecký posudok. Ďalším dôvodom na

nariadenie kontrolného znaleckého posudku je zistiť objektívnu hodnotu vykonaného diela

do prerušenia prác ţalobcom. Podľa dovolateľa hodnota diela do prerušenia prác ţalobcom

vo výške 872.309,-- Sk, je neprimerane navýšená. Dokonca sám znalec na pojednávaní

uviedol, ţe takto určená hodnota diela do prerušenia prác je odhadom a nemusí byť

objektívna. O opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa o nereálnosti určenej hodnoty diela

do prerušenia prác svedčí aj tá skutočnosť, ţe cena vyčíslená v prípade úplného vykonania

diela, je 1.098.740,-- Sk. Do prerušenia prác na stavbe ţalobcom išlo o vyhotovenie iba časti

kostola, a to o hrubú stavbu na existujúcich základoch (múry, priečky). Rozdiel peňaţnej

hodnoty medzi cenou časti diela vyhotovenú ţalobcom do prerušenia prác (hrubá stavba na

jestvujúcich základoch) 872.309,-- Sk a cenou celej stavby za predpokladu, ţe by sa stavba

realizovala ţalobcom 1.098.740,-- Sk, je neprimerane nízky, iba 270.007,50 Sk. Aj z toho

vyplýva, ţe hodnota časti ceny diela do prerušenia práce, je neprimerane vysoká s poukazom

na skutočnosť, ţe do sumy 872.309,-- Sk nebola zahrnutá peňaţná hodnota vnútorného

a vonkajšieho omietnutia, ako aj úprava staveniska po ukončení stavby.

Dovolateľ ďalej uviedol, ţe odstúpením od zmluvy podľa

zmluva zaniká a zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. S poukazom na túto

skutočnosť podľa dovolateľa súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Pokiaľ ide

o určenie hodnoty diela do prerušenia k 26. februára 2002 s takou sumou dovolateľ nesúhlasí,

nakoľko išlo o vybudovanie hrubej stavby kostola a veţe na existujúcich základoch, ktorých

hodnota v celom rozsahu zodpovedá sume výške 655.721,-- Sk, ktorá bola ţalobcovi

zaplatená.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe v danej veci

rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3

, pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné a nerozhodoval o neplatnosti zmluvnej

8

podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

, z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Ţalovaný

pokiaľ namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, túto inú vadu v podanom dovolaní nešpecifikuje. Je moţné sa

domnievať, ţe týmto namieta a vytýka nedostatočné posúdenie návrhu na dokazovanie.

Posúdenie návrhu na dokazovanie a rozhodnutie, ktoré z dôkazov vykoná, je vţdy vecou

konajúceho súdu a nie účastníkov konania. Ţalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého

dôkazum, môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúce k vydanie

nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle Nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov tieţ neznamená samo o sebe odňatie moţnosti konať pred

súdom a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné ( ) aţ c) ). Dovolaním sa nemoţno úspešne domáhať

revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

Ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného ako neprípustné

zamietol a ţalovaného zaviazal k náhrade trov konania dovolacieho konania pozostávajúce

z dvoch úkonov právnej sluţby v zmysle Vyhlášky MSSR č. v znení

neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastupovania, podanie stanoviska k dovolaniu)

v hodnote 220,74 Eur za 1 úkon právnej sluţby, 7,21 Eur reţijný paušál, spolu 489,10 Eur +

19 % DPH, trovy právneho zastupovania spolu vo výške 582,03 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

9

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 % úrokom

z omeškania od 1. mája 2005 do zaplatenia. Vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi 6.740,95 Eur s 18 % úrokom z omeškania od 5. apríla 2003 do zaplatenia

a vo výroku o trovách konania odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v zrušenej

časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný dovolaním napadol rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe na daný prípad nemoţno aplikovať § 238 ods. 1

o prípustnosti dovolania. Rovnako odvolací súd vo svojom rozsudku nevyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a , a preto prípustnosť dovolania podľa

nie je daná.

V zmysle (druhá veta), ktoré dovolaciemu súdu ukladá povinnosť

prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to účastník

namieta alebo nie), sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal sa aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné aj podľa aţ g) Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

10

odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených vád.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súd prvého stupňa aj odvolací súd nesprávne

vyhodnotili skutočnosť, ţe na predmetnej stavbe pracovali aj pracovníci ţalovaného. Do sumy

872.309,-- Sk, bola zahrnutá aj hodnota práce pracovníkov ţalovaného. Ţalovaný navrhol,

aby súd prvého stupňa vykonal ďalší dôkaz, aby dotazoval Sociálnu poisťovňu o počte

zamestnancov ţalobcu, na účely zistenia, či ţalobca disponoval potrebnou kapacitou

pracovnej sily na realizáciu diela a navrhol vo veci nariadiť kontrolný znalecký posudok.

Dovolateľ neuviedol, ţe by napadnutý rozsudok odvolacieho súdu trpel niektorou

z vád uvedených v

Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nie je postupom, ktorým by súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho

subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníkovi

konania ( ). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol

podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho

postup za následok neúplné zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu

moţnosti ţalovaného konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd

11

je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri

rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky

alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. ()

Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, bez vykonania

navrhnutých dôkazov, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo

dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však

jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe

posúdenie, či konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa 241 ods. 2 písm. c/

Dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou taxatívne

uvedenou v

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Ţalobca si uplatnil 2 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie

k dovolaniu ţalovaného), odmena vo výške 220,74 Eur za 1 úkon právnej sluţby + reţijný

paušál 7,21 Eur + 19 % DPH spolu trovy dovolacieho konania 582,03 Eur. Dovolací súd

ţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) tak ako si

ich vyčíslil za 1 úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného, tarifnú odmenu

vo výške 220,74 Eur + reţijný paušál 7,21 Eur + 19 % DPH podľa Vyhlášky č.

v platnom znení. Spolu trovy dovolacieho konania sú 271,26 Eur. Odmenu za úkon právnej

sluţby prevzatie a príprava zastúpenia nemoţno ţalobcovi priznať, pretoţe právny zástupca

ţalobcu zastupoval ţalobcu v konaní aj pred súdom prvého stupňa a s celou vecou bol

oboznámený. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi

voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní, podľa

12

dovolacieho súdu, táto skutočnosť nezakladá priznanie trov právneho zastúpenia za úkon

právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29.novembra 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková