Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3cb/360949.d26999.pdf
PDF · 217.55 KB
No categories available
5Obdo/46/2010
Najvyšší súd 5Obdo/46/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R., s. r. o., P., zastúpený: J.
S., advokát, R., proti ţalovanému: R., F., zastúpený: J. B., advokát, H., o zaplatenie
15.857,63 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: 13Cb
27/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. júna 2010,
č. k.: 4Cob 7/2010-270, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume
271,26 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trebišov rozsudkom z 25. septembra 2009, č. k.: 13Cb 27/2005-235
zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania
z dlţnej sumy od 1. mája 2005 do zaplatenia a sumu 6.740,95 Eur s 18 % úrokom
z omeškania od 5. apríla 2003 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a ţiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Ţalovanému uloţil zaplatiť sumu 351,65 Eur
na účet súdu prvého stupňa z titulu preddavkových trov štátu.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom konania je
nezaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo zo 12. septembra 2001, za zostatok faktúry
č. R2/04/02 vo výške 7.811,50 Eur, zostatok faktúry č. 9/124/01/02 vo výške 1.157,08 Eur,
ušlého zisku 6.026,33 Eur vzniknutého v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo
a z bezdôvodného obohatenia za pouţívanie lešenia ţalobcu na stavenisku ţalovaným
vo výške 862,70 Eur.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 aţ 3
Obchodného zákonníka, podľa ktorého medzi účastníkmi konania bola uzatvorená písomná
zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dielo – výstavba hrubej stavby kostola, podľa
projektovej dokumentácie na existujúcich základoch, čo nebolo medzi účastníkmi v konaní
sporné. Dielo sa realizovalo ţalobcom v zmysle Zmluvy o dielo, a to takým spôsobom, ţe
ţalovaný zálohovite poskytol ţalobcovi finančné prostriedky, a tak mohol ţalobca dielo
realizovať. Obaja účastníci zhodne potvrdili, ţe po istom čase mal ţalovaný problémy
s uhradením vystavených faktúr, ktoré boli pokryté reálne odvedenou prácou zo strany
ţalobcu, a preto začiatkom roku 2002 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe z dôvodu insolventnosti
nie je schopný zabezpečiť finančné pokrytie ďalšej realizácie diela. V zmysle § 340 ods. 1
Obchodného zákonníka a vychádzajúc z článku IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo mal ţalobca
povinnosť dielo ukončiť v decembri 2001. Súd prvého stupňa aj napriek tomu konštatoval, ţe
ak práce vo februári prerušil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane
objednávateľa – ţalovaného, ktorý nebol schopný ţalobcom vystavené faktúry uhrádzať,
zhotoviteľ – ţalobca sa nedostal do omeškania, lebo sa účastníci v Zmluve o dielo dohodli, ţe
po dobu omeškania objednávateľa s poskytnutím spolupôsobenia, nie je zhotoviteľ
so splnením záväzku v omeškaní. Účastníci konania v článku V. Zmluvy o dielo cenu diela
presne vymedzili vo výške 998.855,-- Sk bez 10 %-nej DPH. Obaja účastníci konania zhodne
potvrdili, ţe odporca uhradil z titulu ceny diela 655.721,-- Sk (21.765,95 Eur).
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bolo sporné akú
hodnotu malo dielo ku dňu prerušenia prác, teda k 26. februáru 2002, preto v tomto smere súd
nariadil znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, ţe cena diela
k 26. februáru 2002 bola 872.309,-- Sk. Z tejto sumy súd odpočítal cenu diela, ktorá doposiaľ
bola ţalovaným uhradená a medzi účastníkmi konania nebola sporná, teda 655.721,-- Sk
a dospel k sume 216.588,-- Sk (7.189,40 Eur), ktorú z titulu ceny diela, v súlade s § 546
ods. 1 Obchodného zákonníka uloţil ţalovanému zaplatiť.
Súd prvého stupňa nepovaţoval za právne významné tvrdenie ţalovaného, ţe
na realizácii diela sa podieľali veriaci z obce z toho dôvodu, ţe išlo o výstavbu chrámu
a moţno dôkladne predpokladať, ţe veriaci svoju aktívnu účasť pri realizácii diela povaţovali
za samozrejmosť, za ktorú neočakávali ţiadnu finančnú kompenzáciu. Navrhované kontrolné
znalecké dokazovanie, ktoré by malo vymedziť rozsah takto vykonaných prác veriacimi
a následne číselne vyjadriť hodnotu ich práce, povaţoval súd prvého stupňa za nesplniteľné
a nereálne. Pokiaľ takáto dohoda medzi účastníkmi konania zo Zmluvy o dielo nevyplýva,
súd prvého stupňa na ňu nemohol prihliadnuť, ani ju akceptovať.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením
dlţnej sumy titulom ceny diela 7.189,40 Eur od l. mája 2002, čo je dátum splatnosti poslednej
z vystavených faktúr zo strany ţalobcu, preto podľa § 369 ods. l Obchodného zákonníka
v spojení s ustanovením § 502 ods. l Obchodného zákonníka, zaviazal ţalovaného
na zaplatenie úrokov z omeškania 18 % ročne od tohto dátumu l. mája 2002 aţ do zaplatenia.
Úrok z omeškania 18% ročne je o 10 % vyšší, ako je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu, teda 8 % + 10 %.
Súd prvého stupňa o uplatnenom nároku titulom ušlého zisku 6.740,95 Eur dospel
k záveru, ţe ţalobca v dôsledku toho, ţe nemohol dokončiť dielo a získať dohodnutú cenu
diela, ţiadal od ţalovaného zaplatenie ušlého zisku z titulu náhrady škody. Súd prvého stupňa
pri určení výšky ušlého zisku vychádzal z ceny diela, ktorá bola v Zmluve o dielo dohodnutá
vo výške l.075.387,-- Sk s 10 % DPH, od ktorej odpočítal cenu diela, ktorú dielo malo ku dňu
prerušenia prác ţalobcom k 26. februáru 2002, vo výške 872.309,-- Sk a dospel k sume
203.078,-- Sk (6 740,95 Eur). Na zaplatenie tejto sumy z titulu ušlého zisku súd prvého
stupňa zaviazal ţalovaného, pretoţe podstatným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce
zo Zmluvy o dielo a svojvoľne znemoţnil ţalobcovi pokračovať v práci na diele a vytvoril
takú situáciu, v dôsledku ktorej nemohlo byť dielo ţalobcom dokončené, a tým mu spôsobil
škodu. Z ušlého zisku súd prvého stupňa ţalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 18 %
ročne od 5. apríla 2003, teda odo dňa nasledujúceho, keď ţalobca od zmluvy odstúpil.
Súd prvého stupňa ţalobu v časti uplatneného nároku ţalobcu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za pouţívanie lešenia na stavbe zo strany ţalovaného zamietol.
Súd prvého stupňa vykonal v tomto smere dokazovanie a zistil, ţe ţalobca nechal
lešenie na stavenisku a od prerušenia prác neprišiel. Svedkovia potvrdili, ţe lešenie pri
svojpomocných prácach nepouţívali a stavbu dokončili za pomoci vlastných mechanizmov
a stavebných náradí. Lešenie odmontovala firma, ktorá prišla montovať zvony. Lešenie bolo
uloţené na dvore s tým, ţe si ho ţalobca mohol kedykoľvek zobrať. Ţalobcovi nebolo
bránené v tom, aby lešenie odmontoval a samotný ţalovaný nebol odborne spôsobilý
na rozobratie lešenia, preto ostalo celý čas na stavenisku, kým neprišiel odborne spôsobilý
subjekt, ktorý ho demontoval a uloţil. Nebolo preukázané, ţe by sa ţalovaný na úkor ţalobcu
bezdôvodne obohatil pouţívaním lešenia a súd prvého stupňa vzal do úvahy, ţe ţalobca
od februára 2002 aţ do apríla 2003 sa nedoţadoval vydania lešenia, dokonca ani po odstúpení
od Zmluvy o dielo. Ţalobca mohol kedykoľvek lešenie demontovať a odniesť, v čom mu
ţalovaný nebránil. Súd prvého stupňa preto ţalobu v tej časti zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo, pretoţe ţalobca mal v konaní úspech čiastočný, trovy konania neţiadal
a úspech ţalovaného v konaní bol nepatrný. Podľa § 148 ods. l O. s. p. súd prvého stupňa
uloţil ţalovanému zaplatiť na účet súdu prvého stupňa z titulu preddavkovaných trov konania
351,65 Eur za vyplatené znalečné a svedočné pri výsluchu znalca zo štátnych prostriedkov.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 %
úrokom z omeškania od 1. mája 2005 do zaplatenia potvrdil a vo výroku o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 6.740,95 Eur s 18 % úrokom z omeškania od 5. apríla 2003
do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenej časti vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa § 219 O. s. p. konštatoval
správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia vo výroku, ktorým súd prvého stupňa
zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania od 1. mája
2005 do zaplatenia titulom ceny diela. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením rozsudku,
týkajúceho sa tejto časti výroku. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku k tejto časti
výroku a k odvolaniu ţalovaného odvolací súd uviedol, ţe odvolací súd nepovaţuje
za dôvodné tvrdenie ţalovaného v odvolaní, ţe na predmetnej stavbe pracovali do prerušenia
prác pracovníci ţalovaného, pretoţe v konaní na súde prvého stupňa ani jeden z účastníkov
konania toto netvrdil. Účastníci konania a svedkovia potvrdili, ţe na stavbe pomáhali veriaci
z obce S.. Súd prvého stupňa preto správne na túto pomoc pri rozhodovaní neprihliadal,
pretoţe veriaci pomáhali obom účastníkom konania s jediným cieľom - aby dielo bolo
čo najskôr ukončené. Ţalovaný nepreukázal, ţe medzi účastníkmi konania bola uzavretá
dohoda o tom, ţe vykonávanie týchto prác zo strany veriacich bude zohľadnené a to tak, ţe sa
zníţi cena diela, ktorú má ţalovaný zaplatiť ţalobcovi. Odvolací súd taktieţ nepovaţoval
za dôvodný návrh odvolateľa - ţalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania na určenie rozsahu a ceny vykonaných prác, pretoţe znalec vychádzal pri
vypracovávaní znaleckého posudku zo zápisov v stavebnom denníku, ktorý bol podpísaný
zástupcom objednávateľa - ţalovaného, ako to vyplýva z 8. strany znaleckého posudku.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo
vyvodil v zmysle § 132 ods. 1 O. s. p. správne skutkové a právne závery a vo veci správne
rozhodol o uplatnenom nároku 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania.
Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného
zaplatiť ţalobcovi ušlý zisk vo výške 6.740,95 Eur s úrokom z omeškania nepovaţoval
odvolací súd za správne.
S poukazom na § 379, § 381, § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka odvolací súd
uviedol, v prípade ţe, by ţalobca celé dielo dokončil, získal by od ţalovaného cenu
1.075.387,-- Sk s 10 % DPH. Keďţe ţalobca dielo nedokončil, ku dňu prerušenia prác
k 26. februára 2002 malo dielo cenu 872.309,-- Sk. Rozdiel týchto súm (1.075.387,-- Sk –
872.309,-- Sk) predstavuje 203.078,-- Sk. Táto suma 203.078,-- Sk však nie je v zmysle
citovaných zákonných ustanovení skutočným ušlým ziskom ţalobcu, ani ušlým ziskom
obvykle dosahovaným za obdobných podmienok podľa § 381 Obchodného zákonníka.
Zo sumy 203.078,-- Sk za predpokladané vykonané práce, by ţalobcovi vznikol zisk ako
ekonomická veličina, po odpočítaní skutočných finančných nákladov na materiál ţalovaného,
mzdy, pouţité stroje, náradie, ktoré by ţalobca musel vynaloţiť na to, aby pre ţalovaného
vykonal práce za 203.078,-- Sk. Teda ušlým ziskom je odpočet skutočných nákladov
potrebných na získanie ceny za dielo 203.078,-- Sk. Ušlý zisk je hmotná škoda, spočívajúca
v tom, o čo sa majetok poškodeného – ţalobcu nezväčšil, pretoţe dielo nebolo dokončené.
Ak by dielo bolo dokončené, jeho majetok by sa nezväčšil o sumu 203.078,-- Sk, ale o túto
sumu zníţenú o náklady, ktoré by musel ţalobca vynaloţiť. Súd prvého stupňa výšku týchto
nákladov ţalobcu nezisťoval, ani ich neodpočítal od sumy 203.078,-- Sk, a preto nesprávne
zaviazal ţalovaného na zaplatenie ušlého zisku vo výške 6.740,95 Eur (203.078,-- Sk).
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či si ţalobca v tomto konaní
uplatňuje skutočnú výšku ušlého zisku, alebo namiesto skutočného ušlého zisku poţaduje
náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká v zmysle
§ 381 Obchodného zákonníka a zistiť výšku nákladov, ktoré by ţalobcovi vznikli na to, aby
vykonal pre ţalovaného zvyšnú časť diela v rozsahu 203.078,-- Sk. Súd prvého stupňa
v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho
konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu, a to proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu
7.189,40 Eur s 18 % ročným úrokom z omeškania od 1. mája 2005 do zaplatenia, podal
ţalovaný dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutej časti v súlade s ust. § 243b O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
poţiadal, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Trebišov
z 25. septembra 2009 č. k.: 13 Cb 27/2005-235 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 18. júna 2010 č. k.: 4 Cob 7/2010-270.
Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. Ďalej
uviedol, ţe súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z uzavretej zmluvy o dielo č.
KE0109/2001 S. z 12. septembra 2001, predmetom ktorého bola výstavba kostola v obci S.
a hlavne z ceny diela vo výške 998.855,-- Sk bez 10 % DPH, ďalej
zo znaleckého posudku č. 9/2007, ako aj z výpovede svedkov. Súd prvého stupňa uviedol, ţe
pri určení sumy 7.189,40 Eur vychádzal z toho, ţe podľa znaleckého posudku hodnota diela
ku dňu prerušenia prác ţalobcom bola 872.309,-- Sk. Súd prvého stupňa z tejto sumy
odpočítal 655.721,-- Sk, a tak dospel k sume vo výške 216.588,-- Sk (7.189,40 Eur). Odvolací
súd v odôvodnení uviedol, ţe nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe na stavbe
pracovali aj pracovníci ţalovaného. Súd prvého stupňa správne zistil, ţe veriaci pomáhali, aby
sa kostol postavil čím skôr. Dovolateľ uviedol, ţe túto skutočnosť súd prvého stupňa ani
odvolací súd nevyhodnotili správne. Do sumy 872.309,-- Sk bola zahrnutá aj hodnota práce,
ktorá bola vynaloţená na vyhotovenie diela. Z toho dôvodu ţalovaný ţiadal, aby súd prvého
stupňa dotazoval Sociálnu poisťovňu o počte zamestnancov ţalobcu v čase výstavby kostola
za účelom zistenia, či ţalobca disponoval potrebnou kapacitou pracovnej sily na realizáciu
diela. Hodnota práce na vykonanie diela je súčasťou celej hodnoty diela a je moţné konkrétne
ju vyčísliť. Podľa názoru dovolateľa, v prípade ustálenia, ţe práca na vykonanie diela bola
realizovaná inými osobami, tak táto hodnota nepatrí ţalobcovi, nakoľko by išlo o plnenie bez
právneho dôvodu. Zamestnanci ţalovaného práve preto pracovali na stavbe, aby hodnotou
svojej práce zníţili výdavky na výstavbu kostola. Práve táto skutočnosť je jednou z dôvodov,
prečo ţalovaný navrhol vo veci nariadiť kontrolný znalecký posudok. Ďalším dôvodom na
nariadenie kontrolného znaleckého posudku je zistiť objektívnu hodnotu vykonaného diela
do prerušenia prác ţalobcom. Podľa dovolateľa hodnota diela do prerušenia prác ţalobcom
vo výške 872.309,-- Sk, je neprimerane navýšená. Dokonca sám znalec na pojednávaní
uviedol, ţe takto určená hodnota diela do prerušenia prác je odhadom a nemusí byť
objektívna. O opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa o nereálnosti určenej hodnoty diela
do prerušenia prác svedčí aj tá skutočnosť, ţe cena vyčíslená v prípade úplného vykonania
diela, je 1.098.740,-- Sk. Do prerušenia prác na stavbe ţalobcom išlo o vyhotovenie iba časti
kostola, a to o hrubú stavbu na existujúcich základoch (múry, priečky). Rozdiel peňaţnej
hodnoty medzi cenou časti diela vyhotovenú ţalobcom do prerušenia prác (hrubá stavba na
jestvujúcich základoch) 872.309,-- Sk a cenou celej stavby za predpokladu, ţe by sa stavba
realizovala ţalobcom 1.098.740,-- Sk, je neprimerane nízky, iba 270.007,50 Sk. Aj z toho
vyplýva, ţe hodnota časti ceny diela do prerušenia práce, je neprimerane vysoká s poukazom
na skutočnosť, ţe do sumy 872.309,-- Sk nebola zahrnutá peňaţná hodnota vnútorného
a vonkajšieho omietnutia, ako aj úprava staveniska po ukončení stavby.
Dovolateľ ďalej uviedol, ţe odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka
zmluva zaniká a zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. S poukazom na túto
skutočnosť podľa dovolateľa súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Pokiaľ ide
o určenie hodnoty diela do prerušenia k 26. februára 2002 s takou sumou dovolateľ nesúhlasí,
nakoľko išlo o vybudovanie hrubej stavby kostola a veţe na existujúcich základoch, ktorých
hodnota v celom rozsahu zodpovedá sume výške 655.721,-- Sk, ktorá bola ţalobcovi
zaplatená.
Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe v danej veci
rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3
O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací
súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné a nerozhodoval o neplatnosti zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia
§ 238 ods. 2 O. s. p., z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Ţalovaný
pokiaľ namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, túto inú vadu v podanom dovolaní nešpecifikuje. Je moţné sa
domnievať, ţe týmto namieta a vytýka nedostatočné posúdenie návrhu na dokazovanie.
Posúdenie návrhu na dokazovanie a rozhodnutie, ktoré z dôkazov vykoná, je vţdy vecou
konajúceho súdu a nie účastníkov konania. Ţalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého
dôkazum, môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúce k vydanie
nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. Nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov tieţ neznamená samo o sebe odňatie moţnosti konať pred
súdom a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne
prípustné (§ 241 ods. 2 písm. a ) aţ c) O. s. p.). Dovolaním sa nemoţno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi
vykonaného dokazovania. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p. v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa
§ 236 O. s. p. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného ako neprípustné
zamietol a ţalovaného zaviazal k náhrade trov konania dovolacieho konania pozostávajúce
z dvoch úkonov právnej sluţby v zmysle Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastupovania, podanie stanoviska k dovolaniu)
v hodnote 220,74 Eur za 1 úkon právnej sluţby, 7,21 Eur reţijný paušál, spolu 489,10 Eur +
19 % DPH, trovy právneho zastupovania spolu vo výške 582,03 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.
V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 % úrokom
z omeškania od 1. mája 2005 do zaplatenia. Vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi 6.740,95 Eur s 18 % úrokom z omeškania od 5. apríla 2003 do zaplatenia
a vo výroku o trovách konania odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v zrušenej
časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný dovolaním napadol rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe na daný prípad nemoţno aplikovať § 238 ods. 1
O. s. p. o prípustnosti dovolania. Rovnako odvolací súd vo svojom rozsudku nevyslovil, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3
O. s. p. nie je daná.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta), ktoré dovolaciemu súdu ukladá povinnosť
prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník
namieta alebo nie), sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti
dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal sa aj otázkou, či
podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) aţ g) O. s. p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ
prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté
niektorou z uvedených vád.
Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súd prvého stupňa aj odvolací súd nesprávne
vyhodnotili skutočnosť, ţe na predmetnej stavbe pracovali aj pracovníci ţalovaného. Do sumy
872.309,-- Sk, bola zahrnutá aj hodnota práce pracovníkov ţalovaného. Ţalovaný navrhol,
aby súd prvého stupňa vykonal ďalší dôkaz, aby dotazoval Sociálnu poisťovňu o počte
zamestnancov ţalobcu, na účely zistenia, či ţalobca disponoval potrebnou kapacitou
pracovnej sily na realizáciu diela a navrhol vo veci nariadiť kontrolný znalecký posudok.
Dovolateľ neuviedol, ţe by napadnutý rozsudok odvolacieho súdu trpel niektorou
z vád uvedených v § 237 O. s. p.
Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nie je postupom, ktorým by súd odňal
účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho
subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré
z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníkovi
konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol
podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho
postup za následok neúplné zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu
moţnosti ţalovaného konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd
je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri
rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky
alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. (IV. ÚS 329/04)
Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, bez vykonania
navrhnutých dôkazov, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo
dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však
jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe
posúdenie, či konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.
To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou taxatívne
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Ţalobca si uplatnil 2 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
k dovolaniu ţalovaného), odmena vo výške 220,74 Eur za 1 úkon právnej sluţby + reţijný
paušál 7,21 Eur + 19 % DPH spolu trovy dovolacieho konania 582,03 Eur. Dovolací súd
ţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) tak ako si
ich vyčíslil za 1 úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného, tarifnú odmenu
vo výške 220,74 Eur + reţijný paušál 7,21 Eur + 19 % DPH podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v platnom znení. Spolu trovy dovolacieho konania sú 271,26 Eur. Odmenu za úkon právnej
sluţby prevzatie a príprava zastúpenia nemoţno ţalobcovi priznať, pretoţe právny zástupca
ţalobcu zastupoval ţalobcu v konaní aj pred súdom prvého stupňa a s celou vecou bol
oboznámený. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi
voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní, podľa
dovolacieho súdu, táto skutočnosť nezakladá priznanie trov právneho zastúpenia za úkon
právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29.novembra 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková