Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/330/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. B., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. D. A., advokátom, so sídlom v K., proti žalovanému U., s.r.o., so sídlom

v K., za účasti vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave,

ul. 29. augusta č. 8-10, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, o náhradu škody na

zdraví, vedenej na Okresnom súdu Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 9. septembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 2. augusta 2007, č.k. -112 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 596 000,-- Sk do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 95 760,-- Sk na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou

žalobou domáhal náhrady škody na zdraví v sume 2 040 000,-- Sk titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia. V priebehu konania rozšíril žalobu a žiadal priznať odškodnenie

za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3 570 000,-- Sk (zodpovedajúce 70-násobku

základného bodového ohodnotenia. Súd prvého stupňa zmenu žaloby pripustil. Vykonaným

dokazovaním súd zistil, že žalobca pracoval u žalovaného ako pánvár. Klinikou pracovného

2

lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach bola u neho 12. februára 2003 zistená choroba

z povolania – strata sluchu vplyvom hluku. V dôsledku neustále zhoršujúceho sa zdravotného

stavu bolo následne zistené, že súčasťou choroby z povolania sú aj vážne duševné poruchy

vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických

činiteľov a tiesnivých situácií. Zo znaleckého posudku MUDr. P. F. z 9. októbra 2006 mal

súd za preukázané, že u žalobcu bola aktuálne zistená psychická porucha, emočná labilita

s ľahkými poruchami kognitívnych (poznávacích) funkcií. Podľa výsledkov vyšetrenia

MUDr. D. C. z neštátnej psychiatrickej a sexuologickej ambulancie z 26.3.2004 žalobca trpí

depresívnou poruchou pri somatickom ochorení nadväzne na čo bolo určené bodové

ohodnotenie 400 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 253.

Vychádzajúc z , , v znení

účinnom do 30. júna 2003, o náhrade za bolesť a o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia účinného od 1. januára 2004, § 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1,

, vyhlášky č. o odškodňovaní bolestí a sťaženia

spoločenského uplatnenia a prílohy k nej – položky č. 253 mal súd za to, že žalobca si

uplatňuje nárok na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu

vzniku choroby z povolania a to na základe posudku Kliniky pracovného lekárstva a klinickej

toxikológie a zároveň si uplatňuje i zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia z dôvodu psychiatrických zdravotných ťažkostí podľa vyšetrenia MUDr. D. C.,

spolu uplatňuje 70-násobok základného bodového ohodnotenia (450 + 400 = 850 bodov x

60,-- Sk = 51 000,-- Sk x 70 = 3 570 000,-- Sk), pričom nežiadal náhradu škody v dôsledku

choroby z povolania za sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške, ale iba

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku vzniknutej choroby

z povolania a v dôsledku vzniknutých zdravotných problémov v oblasti psychiatrie a

preto pre neuplatnenie nároku na základné bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia z dôvodu zdravotných problémov v oblasti psychiatrie je daná právomoc súdu

vo veci zvýšenia základného bodového ohodnotenia rozhodnúť. Neobstojí tvrdenie

vedľajšieho účastníka, že o určení základného bodového ohodnotenia týkajúceho sa

zdravotných problémov v oblasti psychiatrie má rozhodovať Sociálna poisťovňa na základe

Z vykonaného dokazovania (znaleckého posudku a výpovede znalca)

mal za preukázané, že zdravotné problémy žalobcu v oblasti psychiatrie sú v príčinnej

súvislosti s chorobou z povolania v podiele 1/3, t.j. 100 bodov vychádzajúc zo základného

bodového ohodnotenia určeného znalcom 300 bodov. Bol toho názoru, že porucha sluchu

u žalobcu spôsobená hlukom má progresivitu, že v budúcnosti bude dochádzať k ďalšiemu

3

zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. U žalobcu, ktorý sa nachádza v strednom veku, došlo

k výraznému obmedzeniu jeho spoločenského života, nemôže sa venovať svojim záľubám

a v dôsledku choroby z povolania došlo u neho v podstatnej miere k zníženiu plnohodnotného

prežívania života. Vychádzajúc z názoru, že dve zdravotné obmedzenia žalobcu je nutné

posudzovať navzájom a v súvislostiach, mal za to, že sú splnené zákonné dôvody zvýšenia

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a priznal žalobcovi zvýšenie základného

bodového ohodnotenia na 50-násobok, t.j. sumu 1 650 000,-- Sk (450 bodov + 100 bodov =

550 bodov x 60,-- Sk = 33 000,-- Sk x 50-násobok) a z tejto sumy následne odpočítal už

vyplatenú čiastku 54 000,-- Sk ako 100%-né zvýšenie základného bodového ohodnotenia už

vyplatené Sociálnou poisťovňou. V prevyšujúcej časti teda žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa , o trovách štátu podľa ods. l

a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 a § 4 ods. l písm. d/ zákona

č.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 9. septembra 2009, sp. zn.

na odvolanie žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka rozsudok okresného súdu pokiaľ

ide o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi 43 019,31 € do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku potvrdil. V časti o zaplatenie 9 958,17 € zmenil rozsudok okresného súdu tak, že

žalobu zamietol. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o súdnom poplatku zmenil tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 2 150,96 € na účet Okresného

súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom

k tomu, že u žalobcu bola choroba z povolania – porucha sluchu spôsobená hlukom (strata

sluchu vplyvom hluku) zistená 12. februára 2003 a vážne duševné poruchy diagnostikované

pri vyšetrení 26. marca 2004, súd prvého stupňa pri posudzovaní výšky uplatneného nároku

správne vychádzal z vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. (ďalej len

vyhláška). Pochybil však čiastočne pri ustálení počtu bodov pre určenie výšky odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca pri odškodnení za sťaženie spoločenského

uplatnenia okrem poruchy sluchu spôsobenej hlukom, žiadal zohľadniť aj duševné poruchy,

ktoré podľa jeho názoru vznikli v priamej súvislosti s poruchou sluchu, pričom tieto

psychické poruchy nie sú priamou chorobu z povolania, ale sú súčasťou jej následkov. Súd

prvého stupňa nepostupoval správne, keď pri určení základného počtu bodov k 450 bodom

(za poruchu sluchu spôsobenú hlukom) mechanicky pripočítal 100 bodov, ako pomernú časť

odškodnenia za vzniknutú psychickú poruchu – posttraumatickú stresovú poruchu, súvisiacu

s chorobou z povolania, keďže takýto postup nezodpovedá právnej úprave.

S prihliadnutím na § 5 ods. 3 vyhlášky bolo možné s ohľadom na následok choroby

z povolania prejavujúci sa na duševnom zdraví žalobcu, prekročiť – zvýšiť ustanovenú

sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia) za poruchu sluchu a to až do

20 % ustanovenej sadzby. V riešenej veci žalobca tým, že sa odmietol podrobiť hospitalizácii

a vyšetreniu, neumožnil Klinike pracovného lekárstva posúdiť možnosť prekročiť ustanovenú

sadzbu bodového hodnotenia za zistenú chorobu z povolania a dostal sa tak do procesnej

situácie dôkaznej núdze. Keďže v dôsledku neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu

nebolo možné prekročiť ustanovenú sadzbu bodov za zistenú poruchu sluchu, mohol odvolací

súd pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzať len zo základného počtu

450 bodov. Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že žalobca v dôsledku choroby

z povolania trpí poruchou sluchu, že choroba z povolania u neho bola zistená v produktívnom

veku (49 rokov) a že v jej dôsledku bol od 11. decembra 2003 uznaný za invalidného

a neschopného vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, pričom v budúcnosti možno

očakávať ďalšie zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Došlo u neho k výraznému obmedzeniu

spoločenského a rodinného života. Súd prvého stupňa prípad žalobcu dôvodne posúdil ako

hodný osobitného zreteľa, keď v konaní mal preukázané okolnosti odôvodňujúce mimoriadne

zvýšenie tohto odškodnenia. Záver súdu prvého stupňa, že zistené skutočnosti odôvodňujú

zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

na 50-násobok je v úplnom súlade s uvedenými zásadami súdnej praxe a dostatočne

zohľadňuje nepriaznivé dôsledky (popísané v odôvodnení napadnutého rozsudku), ktoré má

poškodenie zdravia spôsobené žalobcovi na jeho životné úkony a na uspokojovanie i plnenie

jeho životných a spoločenských potrieb. S prihliadnutím na uvedené (výška priznanej istiny)

zmenil aj výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovaným.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník

a navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a v časti náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia za stratu sluchu vplyvom hluku vrátiť na ďalšie konanie, v časti za sťaženie

spoločenského uplatnenia za psychickú poruchu konanie zastaviť a po právoplatnosti

rozhodnutia postúpiť vec Sociálnej poisťovni. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237

písm. a/ a Namietal právomoc súdov s poukazom na zákon

č. o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že odvolací súd nesprávne právne

posúdil vec, okrem nesprávneho výkladu § 251 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, súd

nesprávne posúdil aj splnenie požiadaviek na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. , keď svoje rozhodnutie

založil na skutkovom zistení, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní

a ktorým sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Rozsudok odvolacieho súdu považuje preto za nepreskúmateľný.

Žalovaný s dovolaním vedľajšieho účastníka a jeho dôvodmi súhlasil.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania – vedľajší účastník ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov, t.j. dovolanie nesmeruje proti

zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, nesmeruje ani proti rozsudku,

v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko

dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo podané ani proti

potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti

potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád. Dovolanie je totiž prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Pokiaľ ide o procesné vady podľa až g/ , ktoré dovolateľ

v dovolaní nenamietal, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa , namietanú v dovolaní,

dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa rozhodlo vo veci, ktorá ne/patrí do právomoci

súdov a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko

existenciu procesnej vady podľa v konaní nezistil.

V predmetnej veci bola 12. februára 2003 zistená u žalobcu choroba z povolania –

strata sluchu vplyvom hluku. V dôsledku neustále zhoršujúceho sa zdravotného stavu bolo

následne zistené, že súčasťou choroby z povolania sú aj vážne duševné poruchy vzniknuté

pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov

a tiesnivých situácií, ktoré sú v priamej súvislosti s poruchou sluchu, pričom však tieto

psychické poruchy nie sú priamou chorobu z povolania, ale sú súčasťou jej následkov.

Rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu

na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov

alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli

uplatnené po účinnosti o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov [(Rc) ]. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci bola daná právomoc

súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.

Pokiaľ ide o napadnuté zmeňujúce výroky rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. v časti,

v ktorej bola žaloba zamietnutá a uložená povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok, je

potrebné uviesť, že dovolanie je voči zmeňujúcemu rozsudku, uzneseniu prípustné (§ 238

ods. 1 , ). K podaniu dovolania je subjektívne legitimovaný účastník,

avšak nie každý účastník môže dovolanie podať. Subjektívnym predpokladom na podanie

dovolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu odvolacieho súdu vyznelo v neprospech

dovolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí

procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom je výrok

rozhodnutia. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie

účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená

určitá, aj nie príliš významná ujma. Uvedenými výrokmi rozhodnutia odvolacieho súdu

nebola dovolateľovi spôsobená žiadna ujma na jeho právach.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný

dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ

vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa

, ani podľa , a dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho preto podľa , v spojení s

odmietol bez toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní účastníkom nepriznal dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania, nakoľko vedľajší účastník v dovolacom konaní nebol úspešný, žalovaný návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania nepodal a žalobcovi žiadne trovy

v dovolacom konaní nevznikli ( v spojení s a

ods. 1 , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová