Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/172/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : O. I.,

bývajúca O., zastúpená JUDr. Z. G., advokátkou v T., proti odporcovi : P. I., bývajúci

vo V., zastúpený JUDr. A. M., advokátom v K., v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra

2009 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy dovolacieho konania v sume

212,03 € do rúk alebo na účet JUDr. A. M. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 28. apríla 2008 č.k. -371 rozhodol

tak, že z vecí, ktoré nadobudli účastníci za trvania manželstva prikázal do výlučného

vlastníctva navrhovateľky a odporcu hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v petite rozsudku,

každému v zostatkovej hodnote 10 000,-- Sk. Uložil navrhovateľke zaplatiť odporcovi

150 000,-- Sk z trhovej hodnoty bytu vo V. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní sa účastníci zhodli na hnuteľných veciach,

ktoré patria do ich BSM a došlo aj k zhode na cenách hnuteľných vecí. Spornou otázkou

ostala výška zostatkovej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu vo V. Súdnou

praxou bolo ustálené, že všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za

ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť, alebo predať členské práva a povinnosti k

bytu porovnateľnej veľkosti, polohy vybavenia, veku a pod. Súd pri rozhodovaní o výplatnej

povinnosti navrhovateľky z predmetného bytu bral čiastku 300 000,-- Sk za rozhodujúcu

a smerodatnú. Organizácia I. s.r.o. V. má oprávnenie takéto hodnotenie nehnuteľnosti

2

poskytovať. Na vyrovnanie podielov účastníkov uložil navrhovateľke zaplatiť odporcovi

čiastku 150 000,-- Sk z trhovej hodnoty bytu vo V., pretože hodnoty nehnuteľných vecí, ktoré

boli prikázané navrhovateľke a odporcovi sú v rovnakej zostatkovej hodnote a garáž nepatrí

do BSM.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. septembra

2009 č.k. -399 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol,

že v predmetnom spore problematickými ostali otázky týkajúce sa nadobudnutia garáže

a riešenia otázky vyplývajúcej z pôvodného nájmu štvorizbového družstevného bytu

patriaceho O.. Navrhovateľka je spokojná s tým, ako súd prvého stupňa rozhodol

o rozdelení spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí, ktoré rozdelil v rozsahu

zodpovedajúcemu zostatkovej hodnote vecí v celkovej sume po 10 000,-- Sk (331,94 €),

nesúhlasila však s povinnosťou vyplatiť odporcovi trhovú hodnotu zostatkovej hodnoty

členského podielu v bytovom družstve ku dňu rozhodovania o zániku spoločného nájmu

družstevného bytu, keď sa uspokojila so skutočnosťou, že o garáži súd prvého stupňa

rozhodol ako o nehnuteľnosti nepatriacej do BSM. Poukazujúc na ustanovenie § 703 ods. 2,

a v spojení s ustanovením uviedol, že členský podiel

v stavebnom bytovom družstve po tom, čo došlo k rozhodovaniu o zrušení práva spoločného

nájmu družstevného bytu, je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Ak do troch rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených

manželov v družstve, môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý

sa nestal členom družstva úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice

hodnoty členského podielu titulom vyporiadania tohto majetkového práva. Zo spisu je zrejmé,

že medzi účastníkmi nedošlo k dohode ani o vyporiadaní BSM, ani o prípadnom vyporiadaní

zostatkovej hodnoty členského podielu tohto družstevného bytu. Všeobecnou cenou

členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase

nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia,

veku a pod. Obvykle táto všeobecná cena označovaná tiež za trhovú hodnotu sa zisťuje

porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov podobných bytov

v danom čase a mieste. Pokiaľ teda prvostupňový súd vychádzal po zmarenom znaleckom

dokazovaní zo strany navrhovateľky zo stanoviska realitnej kancelárie, ktorá stanovila

hodnotu takéhoto bytu sumou 300 000,-- Sk a prvostupňový súd uložil navrhovateľke

3

povinnosť vyplatiť odporcovi hodnotu 150 000,-- Sk, rozhodoval v súlade s platnou právnou

úpravu a praxou súdov Slovenskej republiky. Navrhovateľka ničím nepreukázala, že by

odporcovi takúto hodnotu zodpovedajúcu jeho podielu v bytovom družstve vyplatila

a nepreukázala ani to, že by mu zabezpečila náhradný byt, a to aj napriek tomu, že došlo

medzi nimi k uzavretiu zmieru, ktorým sa odporca zaviazal vypratať pôvodne spoločne

užívaný družstevný byt. Ani námietka premlčania nároku odporcu v tomto prípade neobstojí,

pretože tak ako to namietal odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebieha od roku 1997, teda

premlčanie nároku u odporcu na vyplatenie všeobecnej hodnoty členského podielu

v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM v jeho polovičnom podiele v prospech

odporcu neprichádza do úvahy.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Namietala, že

prvostupňovým rozsudkom nič nezískala, napriek tomu má zaplatiť odporcovi 150 000,-- Sk.

Vo výroku rozsudku nie je uvedené, čo jej pripadá do vlastníctva ako ekvivalent sumy

150 000,-- Sk. Podotkla, že byt bol už predtým (po rozvode) pridelený len jej ako jedinej

členke. Ona byt bezplatne, bez majetkového zisku odovzdala O., lebo nemala z čoho platiť

poplatky za byt. Okresné stavebné bytové družstvo byt pridelilo novému členovi (synovi

účastníkov). Hore uvedené skutočnosti sú zdokumentované v spise. Ani prvostupňový ani

odvolací súd sa týmto nezaoberal. Nepovšimol si, že žiadny majetok – byt patriaci

do BSM nezískala. Preto nie je daný dôvod, aby platila odporcovi 150 000,-- Sk.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky odmietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania vo výške 424,06 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení však nezistil,

naostaok žiadnu z uvedených vád netvrdila ani navrhovateľka.

Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľke nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,

ktorú poskytol odporcovi vypracovaním vyjadrenie z 16. júla 2010 k dovolaniu

navrhovateľky ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1

tejto vyhlášky vo výške 170,97 € vychádzajúc zo substrátu 4 979,08 €, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 7,21 €)] a DPH vo výške

19 % zo sumy 178,18 €, čo predstavuje 33,85 €, prestavuje spolu 212,03 €. Nepriznal

odporcovi trovy dovolacieho konania za poskytnutie právnej služby, prevzatie a príprava

zastupovania, keď zo spisového materiálu je zrejmé (viď č.l. 19), že odporca bol zastúpený

JUDr. M. A. už v prvostupňovom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová