Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
db5/361519.16374a.pdf
PDF · 143.55 KB
No categories available
2Cdo/172/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 172/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : O. I.,
bývajúca O., zastúpená JUDr. Z. G., advokátkou v T., proti odporcovi : P. I., bývajúci
vo V., zastúpený JUDr. A. M., advokátom v K., v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 6 C 328/1998,
o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra
2009 sp.zn. 6 Co 146/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy dovolacieho konania v sume
212,03 € do rúk alebo na účet JUDr. A. M. do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trebišov rozsudkom z 28. apríla 2008 č.k. 6 C 328/1998-371 rozhodol
tak, že z vecí, ktoré nadobudli účastníci za trvania manželstva prikázal do výlučného
vlastníctva navrhovateľky a odporcu hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v petite rozsudku,
každému v zostatkovej hodnote 10 000,-- Sk. Uložil navrhovateľke zaplatiť odporcovi
150 000,-- Sk z trhovej hodnoty bytu vo V. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní sa účastníci zhodli na hnuteľných veciach,
ktoré patria do ich BSM a došlo aj k zhode na cenách hnuteľných vecí. Spornou otázkou
ostala výška zostatkovej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu vo V. Súdnou
praxou bolo ustálené, že všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za
ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť, alebo predať členské práva a povinnosti k
bytu porovnateľnej veľkosti, polohy vybavenia, veku a pod. Súd pri rozhodovaní o výplatnej
povinnosti navrhovateľky z predmetného bytu bral čiastku 300 000,-- Sk za rozhodujúcu
a smerodatnú. Organizácia I. s.r.o. V. má oprávnenie takéto hodnotenie nehnuteľnosti
poskytovať. Na vyrovnanie podielov účastníkov uložil navrhovateľke zaplatiť odporcovi
čiastku 150 000,-- Sk z trhovej hodnoty bytu vo V., pretože hodnoty nehnuteľných vecí, ktoré
boli prikázané navrhovateľke a odporcovi sú v rovnakej zostatkovej hodnote a garáž nepatrí
do BSM.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. septembra
2009 č.k. 6 Co 146/2008-399 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol,
že v predmetnom spore problematickými ostali otázky týkajúce sa nadobudnutia garáže
a riešenia otázky vyplývajúcej z pôvodného nájmu štvorizbového družstevného bytu
patriaceho O.. Navrhovateľka je spokojná s tým, ako súd prvého stupňa rozhodol
o rozdelení spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí, ktoré rozdelil v rozsahu
zodpovedajúcemu zostatkovej hodnote vecí v celkovej sume po 10 000,-- Sk (331,94 €),
nesúhlasila však s povinnosťou vyplatiť odporcovi trhovú hodnotu zostatkovej hodnoty
členského podielu v bytovom družstve ku dňu rozhodovania o zániku spoločného nájmu
družstevného bytu, keď sa uspokojila so skutočnosťou, že o garáži súd prvého stupňa
rozhodol ako o nehnuteľnosti nepatriacej do BSM. Poukazujúc na ustanovenie § 703 ods. 2,
§ 705 ods. 2 a § 143 OZ v spojení s ustanovením § 149 ods. 3 OZ uviedol, že členský podiel
v stavebnom bytovom družstve po tom, čo došlo k rozhodovaniu o zrušení práva spoločného
nájmu družstevného bytu, je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Ak do troch rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve, môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý
sa nestal členom družstva úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice
hodnoty členského podielu titulom vyporiadania tohto majetkového práva. Zo spisu je zrejmé,
že medzi účastníkmi nedošlo k dohode ani o vyporiadaní BSM, ani o prípadnom vyporiadaní
zostatkovej hodnoty členského podielu tohto družstevného bytu. Všeobecnou cenou
členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase
nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia,
veku a pod. Obvykle táto všeobecná cena označovaná tiež za trhovú hodnotu sa zisťuje
porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov podobných bytov
v danom čase a mieste. Pokiaľ teda prvostupňový súd vychádzal po zmarenom znaleckom
dokazovaní zo strany navrhovateľky zo stanoviska realitnej kancelárie, ktorá stanovila
hodnotu takéhoto bytu sumou 300 000,-- Sk a prvostupňový súd uložil navrhovateľke
povinnosť vyplatiť odporcovi hodnotu 150 000,-- Sk, rozhodoval v súlade s platnou právnou
úpravu a praxou súdov Slovenskej republiky. Navrhovateľka ničím nepreukázala, že by
odporcovi takúto hodnotu zodpovedajúcu jeho podielu v bytovom družstve vyplatila
a nepreukázala ani to, že by mu zabezpečila náhradný byt, a to aj napriek tomu, že došlo
medzi nimi k uzavretiu zmieru, ktorým sa odporca zaviazal vypratať pôvodne spoločne
užívaný družstevný byt. Ani námietka premlčania nároku odporcu v tomto prípade neobstojí,
pretože tak ako to namietal odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebieha od roku 1997, teda
premlčanie nároku u odporcu na vyplatenie všeobecnej hodnoty členského podielu
v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM v jeho polovičnom podiele v prospech
odporcu neprichádza do úvahy.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Namietala, že
prvostupňovým rozsudkom nič nezískala, napriek tomu má zaplatiť odporcovi 150 000,-- Sk.
Vo výroku rozsudku nie je uvedené, čo jej pripadá do vlastníctva ako ekvivalent sumy
150 000,-- Sk. Podotkla, že byt bol už predtým (po rozvode) pridelený len jej ako jedinej
členke. Ona byt bezplatne, bez majetkového zisku odovzdala O., lebo nemala z čoho platiť
poplatky za byt. Okresné stavebné bytové družstvo byt pridelilo novému členovi (synovi
účastníkov). Hore uvedené skutočnosti sú zdokumentované v spise. Ani prvostupňový ani
odvolací súd sa týmto nezaoberal. Nepovšimol si, že žiadny majetok – byt patriaci
do BSM nezískala. Preto nie je daný dôvod, aby platila odporcovi 150 000,-- Sk.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky odmietnuť a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 424,06 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil,
naostaok žiadnu z uvedených vád netvrdila ani navrhovateľka.
Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľke nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,
ktorú poskytol odporcovi vypracovaním vyjadrenie z 16. júla 2010 k dovolaniu
navrhovateľky (§ 14 ods. 1 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1
tejto vyhlášky vo výške 170,97 € vychádzajúc zo substrátu 4 979,08 €, čo s náhradou
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 7,21 €)] a DPH vo výške
19 % zo sumy 178,18 €, čo predstavuje 33,85 €, prestavuje spolu 212,03 €. Nepriznal
odporcovi trovy dovolacieho konania za poskytnutie právnej služby, prevzatie a príprava
zastupovania, keď zo spisového materiálu je zrejmé (viď č.l. 19), že odporca bol zastúpený
JUDr. M. A. už v prvostupňovom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová