Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/20/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., akciová spoločnosť, so

sídlom v B., proti žalovaným 1/ H. M., bývajúcemu v B., 2/ H., s.r.o., so sídlom v B., obaja

zastúpení JUDr. D. R., advokátom v B., o 92,94 € (2 800,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. februára

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. februára 2009 sp. zn.

v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 10. júna 2008

č.k. -109 a v nadväzujúcej časti výroku o trovách konania a vec vracia

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. júna 2008 č.k. -109 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 800,-- Sk

s 8 % úrokom z omeškania ročne od 5. júla 2006 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá

vznikla žalobcovi za odtiahnutie motorového vozidla. Zároveň uložil žalovaným povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania – súdny poplatok 500,-- Sk a poštovné 23,-- Sk,

všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla značky B., evidenčné číslo: B., ktorého

prevádzkovateľom je žalovaný 2/ porušil a o premávke na

pozemných komunikáciách, tým, že motorové vozidlo mal zaparkované na mieste, kde bol

zákaz zastavenia, pričom vozidlo bolo i v protismere. Z rozhodnutia Mestskej polície

Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy mal súd za preukázané, že žalobca

2

s poukazom na ods. l a ods. 4 písm. a/ , vozidlo odtiahol. Súd

ďalej uviedol, že žalobca ako právnická osoba bol založený správcom komunikácie, t.j.

Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, a teda mal oprávnenie na odťahovanie

motorových vozidiel. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca je v spore aktívne

legitimovaný. Vychádzajúc z , vyslovil, že boli

naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovanými a to tým,

že porušili , Podľa kalkulácie nákladov v zmysle

znaleckého posudku vznikla žalobcovi škoda 2 800,-- Sk za nútený odťah vozidla. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných rozsudkom z 12. februára 2009

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola uložená

žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 800,-- Sk s príslušenstvom a to tak, že žalobu

voči žalovanému 2/ zamietol. Vo zvyšku prvostupňový rozsudok potvrdil. Žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému 2/ k rukám jeho advokáta trovy konania 129,78 € do 3 dní.

Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pojem prevádzkovateľ motorového vozidla

definuje tak, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu

alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. V prejednávanej veci žalovaný 1/

ako vodič predmetného motorového vozidla bol oprávnený žalovaným 2/ – majiteľom vozidla

toto vozidlo riadiť a bol to on, kto sa dopustil dopravného priestupku. Preto podľa názoru

odvolacieho súdu za prevádzkovateľa vozidla treba považovať žalovaného 1/. Z toho vyplýva,

že žalovanému 2/ v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, tento

je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v zmysle § 40 ods. 4 písm. a/ zák.

č. Keďže žalobca má odťahovanie vozidiel v predmete činnosti, odtiahnutím

vozidla mu nevznikla škoda v zmysle , ale vznikol mu nárok

na úhradu nákladov na odtiahnutie vozidla vyplývajúci z § 40 ods. 4 písm. a/ zákona

č. Tento nárok je v podstate nárokom na zaplatenie ceny služby. O trovách

konania vo vzťahu k žalovanému 2/ a o trovách odvolacieho konania vo vzťahu

k žalovanému 1/ rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu na podnet žalovaného 1/ podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie a to v rozsahu výroku, ktorým potvrdil časť

3

rozsudku okresného súdu a v nadväzujúcom výroku o trovách konania. Navrhol ho zmeniť

tak, že dovolací súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietne. Uviedol, že predmetnými

rozsudkami bol porušený zákon, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Namietal, že konajúce

súdy nesprávne vyhodnotili hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu žalobcu. Správcom cesty,

z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, bolo Hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislava. Nesporné je tiež to, že odstránenie motorového vozidla nevykonalo Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, ale žalobca. Žalobca bol Hlavným mestom Slovenskej

republiky Bratislava poverený na odstraňovanie motorových vozidiel. Je vecou právneho

posúdenia, či je toto poverenie žalobcu platné, teda či na jeho základe žalobca získal

oprávnenie na výkon verejnej moci – na odstraňovanie vozidiel v prípadoch predpokladaných

zákonom. Týmto subjektom môže byť obec alebo ňou zriadená alebo založená právnická

osoba. Nie je možné rozdeliť jednotlivé oprávnenia správcu cesty medzi viaceré subjekty

navzájom. Ustanovenie zákona sa vôbec nedotýka riešenia postupu, kedy obec ako správca

cesty hodlá oprávnenie správcu ciest (avšak nie všetky oprávnenia) preniesť na iný subjekt

a sama pritom zostať správcom cesty. Z povahy veci ďalej vyplýva, že účel založenia

právnickej osoby musí byť výlučný, nemôže ísť o právnickú osobu, ktorá je založená súčasne

aj za účelom iným, napríklad za účelom podnikania. Generálny prokurátor poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého –

Správca miestnej komunikácie [ v znení

neskorších predpisov] pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej

moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný

podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu

odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď

len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo

zriadená. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. februára 2008 sp. zn.

. Ďalej zdôraznil, že prípustným dôvodom mimoriadneho dovolania je

postup súdu pri vykonávaní dokazovania, ktorý je porušením zákona a predstavuje takú

procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Súdu vytkol, že

žalobcom predložený znalecký posudok mal súd skúmať najskôr z pohľadu, či spĺňa kritérium

prípustnosti vyjadrené v , teda či ide o taký prostriedok, ktorým možno zistiť stav

veci. Znalecký posudok hovorí iba tom, že znalcovi boli predložené ekonomické údaje

4

žalobcu samotným žalobcom, ktorých dôveryhodnosť a účelnosť znalec nepreveroval

a neskúmal.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril žalobca a navrhol,

aby dovolací súd mimoriadne dovolanie neakceptoval.

Žalovaní 1/, 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné, hoci

z iných dôvodov než v ňom uvedených.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237 O.s.p, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

, t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

5

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred

odvolacím súdom má vadu v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je

z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2 800,-- Sk titulom

vzniknutých nákladov v súvislosti s núteným odtiahnutím vozidla žalobcom 24. apríla 2006

(porušenie ). Svoj nárok oprel o ustanovenia

o náhrade škody. Okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, mal za to, že tento nárok je

oprávnený ako nárok na náhradu škody, ktorú žalobcovi spôsobili žalovaní 1/, 2/. Krajský súd

na odvolanie žalovaných v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ napadnuté rozhodnutie zmenil tak,

že žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a rozhodol zároveň o trovách konania. Pokiaľ ide

o povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, v tejto časti

krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Je potrebné zdôrazniť, že k potvrdeniu rozhodnutia došlo na základe

iných dôvodov o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému 1/. Odvolací súd v porovnaní

so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil na právnom názore odlišnom

od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru že nárok žalobcu nemožno

v žiadnom prípade vyvodzovať z ustanovení o náhrade škody

a vo svojej podstate ide i nárok na zaplatenie ceny služby. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/

posudzoval podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, na rozdiel od okresného súdu, ktorý otázku pasívnej legitimácie riešil cez

ustanovenia o náhrade škody (zodpovednosť viacerých škodcov).

V zmysle odvolací súd rozhodnutie prvostupňového potvrdí, ak je

vecne správne, resp. vo výroku vecne správne, ale za splnenia určitých podmienok. Vecnou

správnosťou rozhodnutia sa rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho

6

posúdenia. Zmena právneho posúdenia, ktorá ale zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa

neopodstatňuje ( ), je preto dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu,

pričom účastníkovi sa tým otvára možnosť uplatnenia práva vyjadriť sa k nemu, prípadne aj

predložiť nové dôkazy, ktoré z dovtedajšieho pohľadu neboli relevantnými. Uvedené úzko

súvisí so zákazom prekvapivých rozhodnutí, resp. s požiadavkou, aby rozhodnutie bolo pre

účastníkov predvídateľné. Predvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je možné docieliť

nielen zrušením rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátením veci k ďalšiemu konaniu, ale tiež

tým, že odvolací súd zoznámi účastníkov so svojím odlišným právnym názorom a dá im

príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Postup, kedy odvolací súd potvrdí rozhodnutie

súdu prvého stupňa, pričom k záveru o vecnej správnosti výroku ( ) dospeje

na základe odlišného právneho posúdenia veci, s ktorým účastníkov nezoznámi a nedá im

príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť, je odopretím práva na prerokovanie veci v zmysle

čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Aj v prejednávanom prípade

nastala obdobná situácia, pretože odvolací súd nečakane založil svoje rozhodnutie na celkom

inom právnom posúdení veci a účastníci konania nemali možnosť k tomuto sa vyjadriť

(odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci odvolací

súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle , ktorá je dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutie vydané v takomto konaní vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované

za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa v spojení s v napadnutej potvrdzujúcej časti

a nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej

časti, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách odvolacieho i dovolacieho

konania ( v spojení s ).

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová