Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)3ab/361515.935e87.pdf
PDF · 155.17 KB
No categories available
2MCdo/20/2009
Najvyšší súd 2 M Cdo 20/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., akciová spoločnosť, so
sídlom v B., proti žalovaným 1/ H. M., bývajúcemu v B., 2/ H., s.r.o., so sídlom v B., obaja
zastúpení JUDr. D. R., advokátom v B., o 92,94 € (2 800,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 93/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. februára
2009 sp. zn. 6 Co 250/2008, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. februára 2009 sp. zn.
6 Co 250/2008 v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 10. júna 2008
č.k. 15 C 93/2006-109 a v nadväzujúcej časti výroku o trovách konania a vec vracia
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. júna 2008 č.k. 15 C 93/2006-109 uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 800,-- Sk
s 8 % úrokom z omeškania ročne od 5. júla 2006 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá
vznikla žalobcovi za odtiahnutie motorového vozidla. Zároveň uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania – súdny poplatok 500,-- Sk a poštovné 23,-- Sk,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla značky B., evidenčné číslo: B., ktorého
prevádzkovateľom je žalovaný 2/ porušil § 3 a § 22 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách, tým, že motorové vozidlo mal zaparkované na mieste, kde bol
zákaz zastavenia, pričom vozidlo bolo i v protismere. Z rozhodnutia Mestskej polície
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy mal súd za preukázané, že žalobca
s poukazom na § 40 ods. l a ods. 4 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z., vozidlo odtiahol. Súd
ďalej uviedol, že žalobca ako právnická osoba bol založený správcom komunikácie, t.j.
Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, a teda mal oprávnenie na odťahovanie
motorových vozidiel. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca je v spore aktívne
legitimovaný. Vychádzajúc z § 420, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovil, že boli
naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovanými a to tým,
že porušili § 3, § 22 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. Podľa kalkulácie nákladov v zmysle
znaleckého posudku vznikla žalobcovi škoda 2 800,-- Sk za nútený odťah vozidla. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných rozsudkom z 12. februára 2009
sp. zn. 6 Co 250/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola uložená
žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 800,-- Sk s príslušenstvom a to tak, že žalobu
voči žalovanému 2/ zamietol. Vo zvyšku prvostupňový rozsudok potvrdil. Žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému 2/ k rukám jeho advokáta trovy konania 129,78 € do 3 dní.
Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pojem prevádzkovateľ motorového vozidla
definuje zákon č. 381/2001 Z.z. tak, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu
alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. V prejednávanej veci žalovaný 1/
ako vodič predmetného motorového vozidla bol oprávnený žalovaným 2/ – majiteľom vozidla
toto vozidlo riadiť a bol to on, kto sa dopustil dopravného priestupku. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu za prevádzkovateľa vozidla treba považovať žalovaného 1/. Z toho vyplýva,
že žalovanému 2/ v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, tento
je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v zmysle § 40 ods. 4 písm. a/ zák.
č. 315/1996 Z.z. Keďže žalobca má odťahovanie vozidiel v predmete činnosti, odtiahnutím
vozidla mu nevznikla škoda v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ale vznikol mu nárok
na úhradu nákladov na odtiahnutie vozidla vyplývajúci z § 40 ods. 4 písm. a/ zákona
č. 315/1996 Z.z. Tento nárok je v podstate nárokom na zaplatenie ceny služby. O trovách
konania vo vzťahu k žalovanému 2/ a o trovách odvolacieho konania vo vzťahu
k žalovanému 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu na podnet žalovaného 1/ podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie a to v rozsahu výroku, ktorým potvrdil časť
rozsudku okresného súdu a v nadväzujúcom výroku o trovách konania. Navrhol ho zmeniť
tak, že dovolací súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietne. Uviedol, že predmetnými
rozsudkami bol porušený zákon, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Namietal, že konajúce
súdy nesprávne vyhodnotili hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu žalobcu. Správcom cesty,
z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, bolo Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava. Nesporné je tiež to, že odstránenie motorového vozidla nevykonalo Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, ale žalobca. Žalobca bol Hlavným mestom Slovenskej
republiky Bratislava poverený na odstraňovanie motorových vozidiel. Je vecou právneho
posúdenia, či je toto poverenie žalobcu platné, teda či na jeho základe žalobca získal
oprávnenie na výkon verejnej moci – na odstraňovanie vozidiel v prípadoch predpokladaných
zákonom. Týmto subjektom môže byť obec alebo ňou zriadená alebo založená právnická
osoba. Nie je možné rozdeliť jednotlivé oprávnenia správcu cesty medzi viaceré subjekty
navzájom. Ustanovenie zákona sa vôbec nedotýka riešenia postupu, kedy obec ako správca
cesty hodlá oprávnenie správcu ciest (avšak nie všetky oprávnenia) preniesť na iný subjekt
a sama pritom zostať správcom cesty. Z povahy veci ďalej vyplýva, že účel založenia
právnickej osoby musí byť výlučný, nemôže ísť o právnickú osobu, ktorá je založená súčasne
aj za účelom iným, napríklad za účelom podnikania. Generálny prokurátor poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 70/2003, podľa ktorého –
Správca miestnej komunikácie [§ 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov] pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej
moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný
podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu
odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď
len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo
zriadená. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. februára 2008 sp. zn.
III. ÚS 300/2007. Ďalej zdôraznil, že prípustným dôvodom mimoriadneho dovolania je
postup súdu pri vykonávaní dokazovania, ktorý je porušením zákona a predstavuje takú
procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Súdu vytkol, že
žalobcom predložený znalecký posudok mal súd skúmať najskôr z pohľadu, či spĺňa kritérium
prípustnosti vyjadrené v § 125 O.s.p., teda či ide o taký prostriedok, ktorým možno zistiť stav
veci. Znalecký posudok hovorí iba tom, že znalcovi boli predložené ekonomické údaje
žalobcu samotným žalobcom, ktorých dôveryhodnosť a účelnosť znalec nepreveroval
a neskúmal.
K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril žalobca a navrhol,
aby dovolací súd mimoriadne dovolanie neakceptoval.
Žalovaní 1/, 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok
(§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné, hoci
z iných dôvodov než v ňom uvedených.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv.
inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred
odvolacím súdom má vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je
z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2 800,-- Sk titulom
vzniknutých nákladov v súvislosti s núteným odtiahnutím vozidla žalobcom 24. apríla 2006
(porušenie zákona č. 315/1996 Z.z.). Svoj nárok oprel o ustanovenia Občianskeho zákonníka
o náhrade škody. Okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, mal za to, že tento nárok je
oprávnený ako nárok na náhradu škody, ktorú žalobcovi spôsobili žalovaní 1/, 2/. Krajský súd
na odvolanie žalovaných v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a rozhodol zároveň o trovách konania. Pokiaľ ide
o povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, v tejto časti
krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Je potrebné zdôrazniť, že k potvrdeniu rozhodnutia došlo na základe
iných dôvodov o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému 1/. Odvolací súd v porovnaní
so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil na právnom názore odlišnom
od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru že nárok žalobcu nemožno
v žiadnom prípade vyvodzovať z ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody
a vo svojej podstate ide i nárok na zaplatenie ceny služby. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/
posudzoval podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na rozdiel od okresného súdu, ktorý otázku pasívnej legitimácie riešil cez
ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody (zodpovednosť viacerých škodcov).
V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie prvostupňového potvrdí, ak je
vecne správne, resp. vo výroku vecne správne, ale za splnenia určitých podmienok. Vecnou
správnosťou rozhodnutia sa rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho
posúdenia. Zmena právneho posúdenia, ktorá ale zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa
neopodstatňuje (§ 220 O.s.p.), je preto dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu,
pričom účastníkovi sa tým otvára možnosť uplatnenia práva vyjadriť sa k nemu, prípadne aj
predložiť nové dôkazy, ktoré z dovtedajšieho pohľadu neboli relevantnými. Uvedené úzko
súvisí so zákazom prekvapivých rozhodnutí, resp. s požiadavkou, aby rozhodnutie bolo pre
účastníkov predvídateľné. Predvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je možné docieliť
nielen zrušením rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátením veci k ďalšiemu konaniu, ale tiež
tým, že odvolací súd zoznámi účastníkov so svojím odlišným právnym názorom a dá im
príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Postup, kedy odvolací súd potvrdí rozhodnutie
súdu prvého stupňa, pričom k záveru o vecnej správnosti výroku (§ 219 O.s.p.) dospeje
na základe odlišného právneho posúdenia veci, s ktorým účastníkov nezoznámi a nedá im
príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť, je odopretím práva na prerokovanie veci v zmysle
čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Aj v prejednávanom prípade
nastala obdobná situácia, pretože odvolací súd nečakane založil svoje rozhodnutie na celkom
inom právnom posúdení veci a účastníci konania nemali možnosť k tomuto sa vyjadriť
(odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci odvolací
súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá je dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutie vydané v takomto konaní vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované
za správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. v napadnutej potvrdzujúcej časti
a nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej
časti, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách odvolacieho i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Martin V l a d i k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová