Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/278/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu :

PharmDr. M. C., bývajúci v B., zastúpený H., s.r.o., V., proti žalovanej : V., a.s., M.,

o zaplatenie 438 763,22 Sk (14 564,27 €) s prísl., vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 9. júla 2009 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. februára 2009 č.k. -89

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 438 763,22 Sk titulom poplatku

z omeškania za oneskorené úhrady faktúr, ktorými bola žalovanému vyúčtovaná poskytnutá

zdravotná starostlivosť jeho poistencom. Prvostupňový súd právny vzťah medzi účastníkmi

posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia

účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti žalovanej spočívajúcej v poskytovaní

zdravotníckej starostlivosti, predmetu jej činnosti, ktorou je vykonávanie zdravotníckeho

poistenia. Zistil, že všetky uvedené faktúry boli splatné v roku 2004, z toho posledná dňa

3.12.2004, t.j. 3 roky uplynuli dňa 3.12.2007. Prvýkrát si teda žalobca mohol uplatniť

poplatok z omeškania z tejto faktúry 4.12.2004. Trojročná premlčacia doba uplynula

4.12.2007. Návrh na súd bol podaný 2.4.2008, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby,

preto prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júla 2009 č.k.

-114 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanej nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie na posúdenie otázky

2

charakteru vzťahu medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou z hľadiska

ustanovenia a zákona

č. V odôvodnení uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

z 24. septembra 2003 sp.zn. zaujal stanovisko k otázke premlčania nároku

na náhradu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom V. Právna veta tohto

rozhodnutia znie : „Vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou,

vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, je vzťahom

občianskoprávnym“. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď

premlčanie uplatneného práva posúdil podľa . Správny je aj jeho

záver, že právo žalobcu je premlčané, keďže trojročná všeobecná premlčacia doba uplynula

4.12.2007 a žalobca podal žalobu na súd až 2.4.2008. Keďže žalovaná sa premlčania

dovolala, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť

odôvodnil ustanovením a dôvodnosť ustanovením

– nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že súd v rozpore s ustanovením

sa žiadnym spôsobom nevyporiadal v napadnutom rozhodnutí

s tvrdeniami žalobcu, ktorými preukazoval, že na vzťahy je potrebné aplikovať § 261 ods. 2

, rovnako nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neuviedol v napadnutom rozhodnutí

dôvody, na základe ktorých nie je možné na vzťah aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Navrhol, aby dovolací súd na základe ustanovenia zrušil rozhodnutie

odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie je opodstatnené.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd

bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho voľnú úvahu

ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť

odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci právnej zásadnosti

rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.

Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré

zaujal. Odvolací súd nemôže odôvodniť pripustenie dovolania vzhľadom na to, že napr.

„podľa jeho názoru sa vo veci riešia otázky zásadného právneho významu“; takéto

odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej,

pretože by ho bolo možné považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý

správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, že

príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam,

nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa , dovolateľ je oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania

môžu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami ( veta druhá )]

súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k

a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd dospel k záveru, že spôsob, akým

odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou vadou

konania v zmysle veta druhá Keďže zákon dáva oprávnenie odvolaciemu

súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne a za predpokladu, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí v odôvodnení

svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny

význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych otázok. Ako už

uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001 sp.zn.

(viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti

a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,

z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri

posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba

považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. 1

veta druhá z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom (viď uvedené vyššie)

ani právna otázka, pre ktorú pripustil dovolanie odvolací súd nie sú v súlade s vyššie

uvedenými zásadami; nie sú totiž riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené. Vymedzenie

dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, odvolací súd nijako neodôvodnil,

nevyplýva z neho, prečo považuje predmetnú dovolaciu otázku z hľadiska predmetu konania

za právnu otázku zásadného právneho významu.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že o rozhodnutie odvolacieho súdu

po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu

otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň

vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej

prejednávanej veci. Potom platí, že zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej

otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,

v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôže existovať mimo právny rámec,

podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.

So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na výskyt inej vady konania v zmysle nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová