Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
42a/361440.57b25e.pdf
PDF · 140.47 KB
No categories available
2Cdo/278/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 278/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu :
PharmDr. M. C., bývajúci v B., zastúpený H., s.r.o., V., proti žalovanej : V., a.s., M.,
o zaplatenie 438 763,22 Sk (14 564,27 €) s prísl., vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp.zn. 12 C 126/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 9. júla 2009 sp.zn. 6 Co 147/2009
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2009 sp.zn.
6 Co 147/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. februára 2009 č.k. 12 C 126/2008-89
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 438 763,22 Sk titulom poplatku
z omeškania za oneskorené úhrady faktúr, ktorými bola žalovanému vyúčtovaná poskytnutá
zdravotná starostlivosť jeho poistencom. Prvostupňový súd právny vzťah medzi účastníkmi
posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia
účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti žalovanej spočívajúcej v poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti, predmetu jej činnosti, ktorou je vykonávanie zdravotníckeho
poistenia. Zistil, že všetky uvedené faktúry boli splatné v roku 2004, z toho posledná dňa
3.12.2004, t.j. 3 roky uplynuli dňa 3.12.2007. Prvýkrát si teda žalobca mohol uplatniť
poplatok z omeškania z tejto faktúry 4.12.2004. Trojročná premlčacia doba uplynula
4.12.2007. Návrh na súd bol podaný 2.4.2008, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
preto prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júla 2009 č.k.
6 Co 147/2009-114 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanej nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie na posúdenie otázky
charakteru vzťahu medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou z hľadiska
ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 263/1999 Z.z. a zákona
č. 500/2001 Z.z. V odôvodnení uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
z 24. septembra 2003 sp.zn. 4 Cdo 87/2003 zaujal stanovisko k otázke premlčania nároku
na náhradu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom V. Právna veta tohto
rozhodnutia znie : „Vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou,
vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, je vzťahom
občianskoprávnym“. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď
premlčanie uplatneného práva posúdil podľa Občianskeho zákonníka. Správny je aj jeho
záver, že právo žalobcu je premlčané, keďže trojročná všeobecná premlčacia doba uplynula
4.12.2007 a žalobca podal žalobu na súd až 2.4.2008. Keďže žalovaná sa premlčania
dovolala, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť
odôvodnil ustanovením § 238 ods. 3 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p. – nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že súd v rozpore s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p. sa žiadnym spôsobom nevyporiadal v napadnutom rozhodnutí
s tvrdeniami žalobcu, ktorými preukazoval, že na vzťahy je potrebné aplikovať § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka, rovnako nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neuviedol v napadnutom rozhodnutí
dôvody, na základe ktorých nie je možné na vzťah aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Navrhol, aby dovolací súd na základe ustanovenia § 243b O.s.p. zrušil rozhodnutie
odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
dovolanie je opodstatnené.
V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd
bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho voľnú úvahu
ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť
odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci právnej zásadnosti
rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.
Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj
myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré
zaujal. Odvolací súd nemôže odôvodniť pripustenie dovolania vzhľadom na to, že napr.
„podľa jeho názoru sa vo veci riešia otázky zásadného právneho významu“; takéto
odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej,
pretože by ho bolo možné považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý
správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, že
príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam,
nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený
napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne z dôvodu, že spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to práve len v tej konkrétne
vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania
môžu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je
oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.)]
súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho
súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či
odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.
V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k § 238 ods. 3 O.s.p.
a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd dospel k záveru, že spôsob, akým
odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou vadou
konania v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. Keďže zákon dáva oprávnenie odvolaciemu
súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne a za predpokladu, že ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny
význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych otázok. Ako už
uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001 sp.zn.
2 Cdo 114/2000 (viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti
a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,
z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri
posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba
považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. 1
veta druhá O.s.p. z úradnej moci.
Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom (viď uvedené vyššie)
ani právna otázka, pre ktorú pripustil dovolanie odvolací súd nie sú v súlade s vyššie
uvedenými zásadami; nie sú totiž riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené. Vymedzenie
dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, odvolací súd nijako neodôvodnil,
nevyplýva z neho, prečo považuje predmetnú dovolaciu otázku z hľadiska predmetu konania
za právnu otázku zásadného právneho významu.
Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že o rozhodnutie odvolacieho súdu
po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu
otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov
vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň
vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej
prejednávanej veci. Potom platí, že zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej
otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,
v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôže existovať mimo právny rámec,
podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.
So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako zrušiť napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Vzhľadom na výskyt inej vady konania v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. nemohol dovolací súd
pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová