Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Dariny Ličkovej,

JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci ţalobcu: Ing. V. I.,

podnikajúci s dodatkom A., D. X., G., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., H. X., B., proti

ţalovanému: M.. P. S. R., B., D. X. a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného R. C., s. r.

o., B. X., Č. R., zastúpeného advokátom JUDr. J. R., K. X., B., o určenie neplatnosti

šľachtiteľských osvedčení, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2008, č. k.

-511, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa z a m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júna 2006, č. k. -395 zamietol

ţalobu. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného

3.326,-- Sk náhrady trov konania a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobca v čase podania ţaloby, t. j. 18. marca 2002

mal uzavretú zmluvu o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné vyuţívanie a ďalšie

mnoţenie odrôd M., M. Š. Ú. K., a. s. na území Slovenskej republiky, ktorá bola uzavretá 2.

januára 1994. Taktieţ 4. novembra 1996 bola medzi uvedenými spoločnosťami uzavretá

mandátna zmluva č. 1/96 na zastupovanie vo veci ochrany práv k odrodám rastlín a 13.

novembra 1998 bola ďalej uzavretá mandátna zmluva

č. 1/98 na zastupovanie vo veci ochrany práv k odrodám rastlín medzi mandatárom

Ing. V. I. – A., G. a mandantom H., a. s., K.. Dňa 5. septembra 2001 bolo uverejnené

oznámenie o odstúpení od mandátnej zmluvy č. 1/96 a č. 1/98, z čoho vyplýva, ţe výpovedná

lehota k týmto zmluvám uplynula ţalobcovi

31. marca 2002. Nakoľko ide o ţalobu v zmysle ustanovenia , ţalobca

mal preukázať naliehavý právny záujem. V danom prípade zo strany ţalobcu nedošlo

k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení, ţe šľachtiteľské osvedčenia č. 190

aţ 193 z 21. mája 2001 udelené na odrody pšenice letnej Balada, Boka, Brea a Bruta, sú

neplatné. Svoj návrh o určenie neplatnosti odôvodňuje tým, ţe jeho sublicenčný partneri

v počte cca 50 mu odmietajú platiť licenčné poplatky s odvolaním sa na tú skutočnosť, ţe

medzi ţalobcom a spoločnosťou M., a. s. došlo k vypovedaniu mandátnej zmluvy

č. 1/96 a 1/98. Z uvedeného vyplýva, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k preukázaniu

naliehavého právneho záujmu o určenie neplatnosti uvedených šľachtiteľských osvedčení,

nakoľko neplatenie licenčných poplatkov sublicenčnými partnermi nie je dôvodom o určenie

neplatnosti týchto šľachtiteľských osvedčení. Súd mal za preukázané, ţe vedľajší účastník

má na výsledku konania právny záujem, nakoľko uvedená spoločnosť uzavrela zmluvu

o predaji časti podniku so spoločnosťou M. ČR, s. r. o., B., predmetom ktorej

sú aj uvedené šľachtiteľské osvedčenia a prevod osvedčení bol zaregistrovaný aj ţalovaným.

Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalobcu vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 4. marca 2008, č. k.

1 Obo 211/06–511 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi uloţil

3

povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného 3.352,-- Sk náhrady trov

odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenie

s tým, ţe predpokladom úspešnosti ţaloby podľa uvedeného ustanovenia, je existencia

naliehavého právneho záujmu na určení. Súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevyslovili

vo svojich rozhodnutiach nedostatok aktívnej legitimácie ţalobu na určovacej ţalobe, kde

ţiada vysloviť neplatnosť šľachtiteľských osvedčení ako verejnej listiny, len ju bolo potrebné

zistiť a ustáliť, treba však súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nepreukázal

naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na takomto určení

jestvuje najmä vtedy, keď bez tohto určenia je ohrozené právo ţalobcu alebo bez tohto

určenia je jeho právne postavenie neisté. Určovacia ţaloba podľa

má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom

moţno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom

k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch,

v ktorých určovacia ţaloba účinnejšie neţ iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe

príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom moţno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie

určovacej ţaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemoţno

v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem

na určení. Závery o tom sú spojené nielen so ţalobou, ale aj s otázkou, akého konkrétneho

určenia sa ţalobca ţalobou domáha. V predmetnom prípade o takto predpokladanú situáciu

nejde. Dôvody, na ktoré sa ţalobca odvoláva, nie sú osvedčením naliehavého právneho

záujmu. Povinnosť platiť licenčné, prípadne sublicenčné poplatky, na ktoré sa ţalobca

odvoláva, nie sú osvedčením naliehavého právneho záujmu a táto povinnosť sa bude

pravdepodobne riešiť v inom konaní o návrhu o plnenie, kde súd podľa okolností daného

sporu môţe riešiť aj danú problematiku ako otázku prejudiciálnu, ak to bude povaţovať

za potrebné. Nedostatok naliehavého právneho záujmu spravidla nejestvuje tam, kde je

moţno uplatniť nárok na plnenie. Čo sa týka námietok ţalobcu, podaných proti prihláškam

podľa a , o ktorých podľa odvolateľa ešte nebolo

rozhodnuté, je vec správneho konania a nie je dôvodom na určenie práva ţalobcu z hľadiska

danosti naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd preto odvolaniu ţalobcu nevyhovel.

4 1M

Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne

dovolanie. Dovolateľ ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a konanie zastaviť. Po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu má vec postúpiť

Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Uviedol, ţe rozhodovanie vo veci

neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia patrí do právomoci Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu nebola splnená právomoc súdov vo veci konať.

Konanie malo byť zastavené s poukazom na ustanovenie a vec mala byť

postúpená ministerstvu ako príslušnému správnemu orgánu. K záveru, ţe konanie vo veci

neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia patrí do pôsobnosti ministerstva, dovolateľ dospel

na základe štrukturálneho, systematického, logického a historického výkladu ustanovenia

o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám

zvierat. Rozdelenie právomoci medzi ministerstvom a súdmi v otázkach šľachtiteľských

osvedčení, je určené podľa toho, či ide o otázky vzniku, zmeny a zániku práv absolútneho

charakteru, ktoré patria do právomoci ministerstva, alebo či ide o relatívne vzťahy medzi

osobou oprávnenou z osvedčenia a tretími osobami, ktoré patria do právomoci súdov. Táto

koncepcia rozdelenia právomoci je rovnaká ako pri ostatných inštitútoch duševného

vlastníctva ( patenty, dizajny, ochranné známky).

Ďalej dovolateľ poukázal na historický výklad vo vzťahu k súčasnému zneniu

ustanovenia o ochrane práv k novým odrodám

a plemenám zvierat. Uvedené ustanovenie upravovalo v znení účinnom do 31. januára 1996

inštitút zrušenia šľachtiteľského osvedčenia. Zrušenie osvedčenia patrilo do pôsobnosti

ministerstva, čo bolo v texte zákona vyjadrené expresis verbis. Dôvodom zrušenia

šľachtiteľského osvedčenia boli skutočnosti, ţe osvedčenie nemalo byť vydané, alebo

skutočnosti, ţe osvedčenie bolo vydané správne, ale následne stratilo opodstatnenie.

Novelizáciou citovaného zákonného ustanovenia účinnou od 1. februára 1996 sa vykonala

harmonizácia s terminológiou práva Európskych spoločenstiev. Nariadenie Rady (ES)

č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín rozlišuje dva inštitúty

zániku práva spoločenstva k odrodám rastlín (oba nastanú rozhodnutím úradu). Inštitút

neplatnosti s účinkami ex tunc (vady pri registrácii práva) a inštitút zrušenia s účinkami

ex nunc (dodatočná strata opodstatnenia). Slovenský zákonodarca mal zámer zaviesť

do právneho poriadku Slovenskej republiky obdobnú úpravu a presne rozlíšiť medzi časovou

pôsobnosťou účinkov rozhodnutia správneho orgánu. Pôvodný inštitút uvedený v § 23

5 1M

citovaného zákona preto rozdelil na konanie o neplatnosti osvedčenia (so spätnými účinkami)

a na konanie o zrušenie osvedčenia (bez spätných účinkov). Opísané zmeny právnej úpravy

nastali s účinnosťou od 1. februára 1996. Niet pochýb, ţe vyslovenie neplatnosti osvedčenia

zostalo v právomoci ministerstva.

Ďalej uviedol, ţe inštitút neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia nie je moţné

pripodobniť k inštitútu neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť osvedčenia sa rozumie

neplatnosť určitého absolútneho práva. Nejde o neplatnosť prejavu vôle vo význame určitej

časom ohraničenej právnej skutočnosti. Pri inštitúte neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia

nie je moţné analogicky vyuţiť inštitút neplatnosti právneho úkonu v tom smere, ţe by súd

mohol na absolútnu neplatnosť prihliadať aj bez návrhu, alebo ţe by ju mohol riešiť ako

predbeţnú otázku. Na šľachtiteľské osvedčenie sa hľadí ako na platné aţ do momentu

právoplatného rozhodnutia ministerstva o jeho neplatnosti s tým, ţe aţ po právoplatnosti

rozhodnutia o neplatnosti sa má za to, ţe účinky rozhodnutia o neplatnosti osvedčenia pôsobia

ex tunc. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor dospel k záveru, ţe sú splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania, lebo si to vyţaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

K mimoriadnemu dovolaniu sa účastníci nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas, a ţe smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým

je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný, mimoriadne dovolanie prejednal

a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

Jediným argumentom generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní je, ţe

na prejednanie veci súdom, nebola splnená podmienka právomoci súdov, a ţe konanie v tejto

veci patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

6

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom

súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Existenciu právomoci súdov na konanie a rozhodnutie vo veci súdy skúmajú v kaţdom

štádiu konania. V súvislosti s právomocou súdov treba poukázať aj na

Slovenskej republiky, podľa ktorého: “Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

Toto v konečnom dôsledku znamená, ţe ak právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý

má poskytnúť ochranu práv, takýmto orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu, je súd.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe šľachtiteľské osvedčenia sú rozhodnutiami

vydanými správnym orgánom v správnom konaní a preskúmavanie týchto rozhodnutí

je upravené normami správneho práva a piatou časťou Ţalobca sa však ţalobou, ako

to vyplýva aj z jeho nasledujúcich podaní v priebehu konania (podanie ţalobcu z 18. 03. 2003

na č. l. 70, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2002, sp. zn.

na č. l. 93, odvolanie ţalobcu na č. l. 198, odvolanie ţalobcu na č. l. 403) výslovne domáhal,

aby súd určil, či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia Touto

ţalobou sa nedomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo postupu

tohto orgánu podľa časti piatej , pretoţe o takejto ţalobe uţ súd rozhodol, ako to

vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2002, sp. zn. .

Na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný naliehavý právny záujem, keďţe

preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, je upravené osobitnými

ustanoveniami v 5. časti Súd prvého stupňa a odvolací súd rozhodovali v právnej veci,

určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ktorú neprejednávajú, a ani o nej

nerozhodujú iné orgány, a preto nie je daný dôvod na postúpenie veci na rozhodnutie

správnemu orgánu.

Rozhodovať o určení, či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/

, patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky v zmysle

Rozhodne túto právomoc nemá ţiadny ústredný orgán štátnej správy. Z uvedeného

dôvodu dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti dovolacej námietky a návrhu, aby

7

dovolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zrušil, konanie zastavil

a po právoplatnosti rozhodnutia vec postúpil na rozhodnutie ministerstvu.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243i ods. 2

v spojení s mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.

V dovolacom konaní účastníkom trovy nevznikli, preto im dovolací súd ich náhradu

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Z.