Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
079/383383.bd8360.pdf
PDF · 157.27 KB
No categories available
1MObdoV/7/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1M ObdoV/7/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Dariny Ličkovej,
JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci ţalobcu: Ing. V. I.,
podnikajúci s dodatkom A., D. X., G., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., H. X., B., proti
ţalovanému: M.. P. S. R., B., D. X. a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného R. C., s. r.
o., B. X., Č. R., zastúpeného advokátom JUDr. J. R., K. X., B., o určenie neplatnosti
šľachtiteľských osvedčení, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 28 Cb 83/02, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2008, č. k.
1 Obo 211/06-511, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa z a m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júna 2006, č. k. 28 Cb 83/02-395 zamietol
ţalobu. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného
3.326,-- Sk náhrady trov konania a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobca v čase podania ţaloby, t. j. 18. marca 2002
mal uzavretú zmluvu o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné vyuţívanie a ďalšie
mnoţenie odrôd M., M. Š. Ú. K., a. s. na území Slovenskej republiky, ktorá bola uzavretá 2.
januára 1994. Taktieţ 4. novembra 1996 bola medzi uvedenými spoločnosťami uzavretá
mandátna zmluva č. 1/96 na zastupovanie vo veci ochrany práv k odrodám rastlín a 13.
novembra 1998 bola ďalej uzavretá mandátna zmluva
č. 1/98 na zastupovanie vo veci ochrany práv k odrodám rastlín medzi mandatárom
Ing. V. I. – A., G. a mandantom H., a. s., K.. Dňa 5. septembra 2001 bolo uverejnené
oznámenie o odstúpení od mandátnej zmluvy č. 1/96 a č. 1/98, z čoho vyplýva, ţe výpovedná
lehota k týmto zmluvám uplynula ţalobcovi
31. marca 2002. Nakoľko ide o ţalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., ţalobca
mal preukázať naliehavý právny záujem. V danom prípade zo strany ţalobcu nedošlo
k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení, ţe šľachtiteľské osvedčenia č. 190
aţ 193 z 21. mája 2001 udelené na odrody pšenice letnej Balada, Boka, Brea a Bruta, sú
neplatné. Svoj návrh o určenie neplatnosti odôvodňuje tým, ţe jeho sublicenčný partneri
v počte cca 50 mu odmietajú platiť licenčné poplatky s odvolaním sa na tú skutočnosť, ţe
medzi ţalobcom a spoločnosťou M., a. s. došlo k vypovedaniu mandátnej zmluvy
č. 1/96 a 1/98. Z uvedeného vyplýva, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k preukázaniu
naliehavého právneho záujmu o určenie neplatnosti uvedených šľachtiteľských osvedčení,
nakoľko neplatenie licenčných poplatkov sublicenčnými partnermi nie je dôvodom o určenie
neplatnosti týchto šľachtiteľských osvedčení. Súd mal za preukázané, ţe vedľajší účastník
má na výsledku konania právny záujem, nakoľko uvedená spoločnosť uzavrela zmluvu
o predaji časti podniku so spoločnosťou M. ČR, s. r. o., B., predmetom ktorej
sú aj uvedené šľachtiteľské osvedčenia a prevod osvedčení bol zaregistrovaný aj ţalovaným.
Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol.
Na odvolanie ţalobcu vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 4. marca 2008, č. k.
1 Obo 211/06–511 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného 3.352,-- Sk náhrady trov
odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p.
s tým, ţe predpokladom úspešnosti ţaloby podľa uvedeného ustanovenia, je existencia
naliehavého právneho záujmu na určení. Súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevyslovili
vo svojich rozhodnutiach nedostatok aktívnej legitimácie ţalobu na určovacej ţalobe, kde
ţiada vysloviť neplatnosť šľachtiteľských osvedčení ako verejnej listiny, len ju bolo potrebné
zistiť a ustáliť, treba však súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na takomto určení
jestvuje najmä vtedy, keď bez tohto určenia je ohrozené právo ţalobcu alebo bez tohto
určenia je jeho právne postavenie neisté. Určovacia ţaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p.
má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom
moţno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom
k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch,
v ktorých určovacia ţaloba účinnejšie neţ iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe
príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom moţno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie
určovacej ţaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemoţno
v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem
na určení. Závery o tom sú spojené nielen so ţalobou, ale aj s otázkou, akého konkrétneho
určenia sa ţalobca ţalobou domáha. V predmetnom prípade o takto predpokladanú situáciu
nejde. Dôvody, na ktoré sa ţalobca odvoláva, nie sú osvedčením naliehavého právneho
záujmu. Povinnosť platiť licenčné, prípadne sublicenčné poplatky, na ktoré sa ţalobca
odvoláva, nie sú osvedčením naliehavého právneho záujmu a táto povinnosť sa bude
pravdepodobne riešiť v inom konaní o návrhu o plnenie, kde súd podľa okolností daného
sporu môţe riešiť aj danú problematiku ako otázku prejudiciálnu, ak to bude povaţovať
za potrebné. Nedostatok naliehavého právneho záujmu spravidla nejestvuje tam, kde je
moţno uplatniť nárok na plnenie. Čo sa týka námietok ţalobcu, podaných proti prihláškam
podľa § 18 ods. 1 a 5 zákona č. 132/1989 Zb., o ktorých podľa odvolateľa ešte nebolo
rozhodnuté, je vec správneho konania a nie je dôvodom na určenie práva ţalobcu z hľadiska
danosti naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd preto odvolaniu ţalobcu nevyhovel.
4 1M ObdoV/7/2009
Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Dovolateľ ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a konanie zastaviť. Po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu má vec postúpiť
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Uviedol, ţe rozhodovanie vo veci
neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia patrí do právomoci Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu nebola splnená právomoc súdov vo veci konať.
Konanie malo byť zastavené s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 O. s. p. a vec mala byť
postúpená ministerstvu ako príslušnému správnemu orgánu. K záveru, ţe konanie vo veci
neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia patrí do pôsobnosti ministerstva, dovolateľ dospel
na základe štrukturálneho, systematického, logického a historického výkladu ustanovenia
§ 23 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám
zvierat. Rozdelenie právomoci medzi ministerstvom a súdmi v otázkach šľachtiteľských
osvedčení, je určené podľa toho, či ide o otázky vzniku, zmeny a zániku práv absolútneho
charakteru, ktoré patria do právomoci ministerstva, alebo či ide o relatívne vzťahy medzi
osobou oprávnenou z osvedčenia a tretími osobami, ktoré patria do právomoci súdov. Táto
koncepcia rozdelenia právomoci je rovnaká ako pri ostatných inštitútoch duševného
vlastníctva ( patenty, dizajny, ochranné známky).
Ďalej dovolateľ poukázal na historický výklad vo vzťahu k súčasnému zneniu
ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám
a plemenám zvierat. Uvedené ustanovenie upravovalo v znení účinnom do 31. januára 1996
inštitút zrušenia šľachtiteľského osvedčenia. Zrušenie osvedčenia patrilo do pôsobnosti
ministerstva, čo bolo v texte zákona vyjadrené expresis verbis. Dôvodom zrušenia
šľachtiteľského osvedčenia boli skutočnosti, ţe osvedčenie nemalo byť vydané, alebo
skutočnosti, ţe osvedčenie bolo vydané správne, ale následne stratilo opodstatnenie.
Novelizáciou citovaného zákonného ustanovenia účinnou od 1. februára 1996 sa vykonala
harmonizácia s terminológiou práva Európskych spoločenstiev. Nariadenie Rady (ES)
č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín rozlišuje dva inštitúty
zániku práva spoločenstva k odrodám rastlín (oba nastanú rozhodnutím úradu). Inštitút
neplatnosti s účinkami ex tunc (vady pri registrácii práva) a inštitút zrušenia s účinkami
ex nunc (dodatočná strata opodstatnenia). Slovenský zákonodarca mal zámer zaviesť
do právneho poriadku Slovenskej republiky obdobnú úpravu a presne rozlíšiť medzi časovou
pôsobnosťou účinkov rozhodnutia správneho orgánu. Pôvodný inštitút uvedený v § 23
5 1M ObdoV/7/2009
citovaného zákona preto rozdelil na konanie o neplatnosti osvedčenia (so spätnými účinkami)
a na konanie o zrušenie osvedčenia (bez spätných účinkov). Opísané zmeny právnej úpravy
nastali s účinnosťou od 1. februára 1996. Niet pochýb, ţe vyslovenie neplatnosti osvedčenia
zostalo v právomoci ministerstva.
Ďalej uviedol, ţe inštitút neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia nie je moţné
pripodobniť k inštitútu neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť osvedčenia sa rozumie
neplatnosť určitého absolútneho práva. Nejde o neplatnosť prejavu vôle vo význame určitej
časom ohraničenej právnej skutočnosti. Pri inštitúte neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia
nie je moţné analogicky vyuţiť inštitút neplatnosti právneho úkonu v tom smere, ţe by súd
mohol na absolútnu neplatnosť prihliadať aj bez návrhu, alebo ţe by ju mohol riešiť ako
predbeţnú otázku. Na šľachtiteľské osvedčenie sa hľadí ako na platné aţ do momentu
právoplatného rozhodnutia ministerstva o jeho neplatnosti s tým, ţe aţ po právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti sa má za to, ţe účinky rozhodnutia o neplatnosti osvedčenia pôsobia
ex tunc. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor dospel k záveru, ţe sú splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania, lebo si to vyţaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami.
K mimoriadnemu dovolaniu sa účastníci nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas, a ţe smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým
je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný, mimoriadne dovolanie prejednal
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.
Jediným argumentom generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní je, ţe
na prejednanie veci súdom, nebola splnená podmienka právomoci súdov, a ţe konanie v tejto
veci patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Podľa § 7 ods. 1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,
rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O. s. p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom
súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Existenciu právomoci súdov na konanie a rozhodnutie vo veci súdy skúmajú v kaţdom
štádiu konania. V súvislosti s právomocou súdov treba poukázať aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého: “Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“
Toto v konečnom dôsledku znamená, ţe ak právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý
má poskytnúť ochranu práv, takýmto orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu, je súd.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe šľachtiteľské osvedčenia sú rozhodnutiami
vydanými správnym orgánom v správnom konaní a preskúmavanie týchto rozhodnutí
je upravené normami správneho práva a piatou časťou O. s. p. Ţalobca sa však ţalobou, ako
to vyplýva aj z jeho nasledujúcich podaní v priebehu konania (podanie ţalobcu z 18. 03. 2003
na č. l. 70, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2002, sp. zn. 7 Sţ 82-83/02
na č. l. 93, odvolanie ţalobcu na č. l. 198, odvolanie ţalobcu na č. l. 403) výslovne domáhal,
aby súd určil, či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. Touto
ţalobou sa nedomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo postupu
tohto orgánu podľa časti piatej O. s. p., pretoţe o takejto ţalobe uţ súd rozhodol, ako to
vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2002, sp. zn. 7 Sţ 82-83/02.
Na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný naliehavý právny záujem, keďţe
preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, je upravené osobitnými
ustanoveniami v 5. časti O. s. p. Súd prvého stupňa a odvolací súd rozhodovali v právnej veci,
určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ktorú neprejednávajú, a ani o nej
nerozhodujú iné orgány, a preto nie je daný dôvod na postúpenie veci na rozhodnutie
správnemu orgánu.
Rozhodovať o určení, či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/
O. s. p., patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 1 O. s. p.
Rozhodne túto právomoc nemá ţiadny ústredný orgán štátnej správy. Z uvedeného
dôvodu dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti dovolacej námietky a návrhu, aby
dovolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zrušil, konanie zastavil
a po právoplatnosti rozhodnutia vec postúpil na rozhodnutie ministerstvu.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 1 O. s. p. mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.
V dovolacom konaní účastníkom trovy nevznikli, preto im dovolací súd ich náhradu
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Z.