Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)92a/364079.a5758d.pdf
PDF · 103.19 KB
No categories available
1Cdo/165/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 165/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Š. Š., bytom P.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. J. K., advokátom, K., proti odporkyni M., so sídlom
N., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. E. H., K., o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhrady mzdy, vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn.
13C/17/2009, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. apríla
2010 sp. zn. 5 Co 414/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v
sume 62,70-€ na účet JUDr. J. K. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 22. septembra 2009 č.k. 13 C 17/2009-27
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu na základe listiny zo dňa
9.2.2009 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi naďalej trvá a nárok
navrhovateľa na náhradu mzdy vylúčil z neplatného rozviazania pracovného pomeru na
samostatné konanie. Dôvodil, že odporca písomne oznámil navrhovateľovi, že dňom 9.2.2009
s ním okamžite končí pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.2004. Ako
dôvod uviedol, že dňa 9.2.2009 o 9.40 hod. svojvoľne opustil pracovisko bez súhlasu
nadriadeného, nezapísal sa do knihy dochádzky, vyjadril svoj nezáujem sa vrátiť. Zároveň
požiadal, aby všetky veci, ktoré zamestnávateľ mu poskytol pre výkon práce odovzdal v sídle
spoločnosti, z pripojeného podacieho lístku súd zistil, že dňa 9.2.2009 odporca adresoval
navrhovateľovi poštovú zásielku a z doručenky o doporučenej zásielke vyplýva, že táto bola
adresovaná navrhovateľovi a príjem tejto písomnosti prevzal dňa 11.2.2009 Š. (otec), preto na
základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené
podstatné náležitosti, uvedené v § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktorý stanovuje pre
skončenie pracovného pomeru pri písomnostiach doručované poštou, ako doporučenú
zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Ak zamestnávateľ nedoručí
zamestnancovi písomnosť priamo na pracovisku, zasielajú poštou na jeho poslednú známu
adresu, táto musí byť označená ako doporučená zásielka do vlastných rúk, ak táto zásielka
nebola takto označená, t. j. s doručenkou do vlastných rúk, sa písomnosť považuje za
nedoručenú, a preto ani neskúmal dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a
vyhovel žalobe a vylúčil na samostatné konanie nároky z neplatného rozviazania pracovného
pomeru a to náhradu mzdy.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 31. augusta 2009
sp. zn. 7. apríla 2010 sp. zn. 5 Co 414/2009 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Dospel k záveru, že súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav,
dospel k správnym a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne
posúdil. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania na účet JUDr. J. K. v sume 60,44-€ do troch dní.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Namietala,
že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nesprávne po stránke právnej aj vecnej, pretože súd
napadnutým rozsudkom nesprávne právne posúdil vec a konanie je postihnuté vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za nesprávny považovala postup súdov, keď
nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala a vykonané nesprávne vyhodnotil. Uviedla tiež, že
rozsudok je príliš formalistický, súd si zle vyložil ustanovenia o doručovaní písomností.
Rigoróznym výkladom, ktorý uskutočnili súdy nižších stupňov sa dostal zamestnávateľ do
nevýhodného postavenia. V dôsledku toho postupu došlo k odňatiu možnosti jej ako
účastníčke konať pred súdom.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poprel opodstatnenosť dovolania a žiadal
zamietnutie tohto mimoriadneho opravného prostriedku odporkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Dovolaním žalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie
prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy
ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie
§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto
ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je
prípustné.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka občianskeho súdneho konania.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia
zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky
(viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd v priebehu konania
nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. (viď R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Pokiaľ súd niektorý navrhovaný dôkaz
nevykoná, môže to viesť (nanajvýš) k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom
dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred
súdom. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol vykonaný každý dôkaz, ktorý
účastník zo svojich subjektívnych hľadísk považuje za významný, alebo aby bol dôkaz
vyhodnotený spôsobom, ktorý považuje účastník za správny. Rozhodovanie o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120
ods. l O.s.p., § 213 ods. 5 O.s.p.). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr.
preto, že sú pre vec nerozhodné alebo nadbytočné), nejde o postup, ktorým bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom.
Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že nesprávne vyhodnotí
niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení
dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu,
ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu
vecne nesprávne, to však samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolateľka zastáva názor, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo
žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto jej dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhrad trov konania
proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,
ktorú poskytol žalovanej vypracovaním vyjadrenia z 07.júla. 2010 k dovolaniu odporkyne
(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto
vyhlášky vo výške 55,49 eur, a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 tejto
vyhlášky – t.j. 7,21 eur) predstavuje spolu 62,70 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta