Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/165/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Š. Š., bytom P.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. J. K., advokátom, K., proti odporkyni M., so sídlom

N., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. E. H., K., o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhrady mzdy, vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn.

, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. apríla

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v

sume 62,70-€ na účet JUDr. J. K. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 22. septembra 2009 č.k. -27

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu na základe listiny zo dňa

9.2.2009 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi naďalej trvá a nárok

navrhovateľa na náhradu mzdy vylúčil z neplatného rozviazania pracovného pomeru na

samostatné konanie. Dôvodil, že odporca písomne oznámil navrhovateľovi, že dňom 9.2.2009

s ním okamžite končí pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.2004. Ako

dôvod uviedol, že dňa 9.2.2009 o 9.40 hod. svojvoľne opustil pracovisko bez súhlasu

nadriadeného, nezapísal sa do knihy dochádzky, vyjadril svoj nezáujem sa vrátiť. Zároveň

požiadal, aby všetky veci, ktoré zamestnávateľ mu poskytol pre výkon práce odovzdal v sídle

spoločnosti, z pripojeného podacieho lístku súd zistil, že dňa 9.2.2009 odporca adresoval

navrhovateľovi poštovú zásielku a z doručenky o doporučenej zásielke vyplýva, že táto bola

adresovaná navrhovateľovi a príjem tejto písomnosti prevzal dňa 11.2.2009 Š. (otec), preto na

základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené

podstatné náležitosti, uvedené v , , ktorý stanovuje pre

skončenie pracovného pomeru pri písomnostiach doručované poštou, ako doporučenú

zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Ak zamestnávateľ nedoručí

zamestnancovi písomnosť priamo na pracovisku, zasielajú poštou na jeho poslednú známu

adresu, táto musí byť označená ako doporučená zásielka do vlastných rúk, ak táto zásielka

nebola takto označená, t. j. s doručenkou do vlastných rúk, sa písomnosť považuje za

nedoručenú, a preto ani neskúmal dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a

vyhovel žalobe a vylúčil na samostatné konanie nároky z neplatného rozviazania pracovného

pomeru a to náhradu mzdy.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 31. augusta 2009

sp. zn. 7. apríla 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Dospel k záveru, že súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav,

dospel k správnym a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne

posúdil. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania na účet JUDr. J. K. v sume 60,44-€ do troch dní.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Namietala,

že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nesprávne po stránke právnej aj vecnej, pretože súd

napadnutým rozsudkom nesprávne právne posúdil vec a konanie je postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za nesprávny považovala postup súdov, keď

nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala a vykonané nesprávne vyhodnotil. Uviedla tiež, že

rozsudok je príliš formalistický, súd si zle vyložil ustanovenia o doručovaní písomností.

Rigoróznym výkladom, ktorý uskutočnili súdy nižších stupňov sa dostal zamestnávateľ do

nevýhodného postavenia. V dôsledku toho postupu došlo k odňatiu možnosti jej ako

účastníčke konať pred súdom.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poprel opodstatnenosť dovolania a žiadal

zamietnutie tohto mimoriadneho opravného prostriedku odporkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Dovolaním žalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie

prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto

ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je

prípustné.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

práv účastníka občianskeho súdneho konania.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia

zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky

(viď ). Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd v priebehu konania

nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

(viď R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Pokiaľ súd niektorý navrhovaný dôkaz

nevykoná, môže to viesť (nanajvýš) k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred

súdom. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol vykonaný každý dôkaz, ktorý

účastník zo svojich subjektívnych hľadísk považuje za významný, alebo aby bol dôkaz

vyhodnotený spôsobom, ktorý považuje účastník za správny. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120

ods. l , ). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr.

preto, že sú pre vec nerozhodné alebo nadbytočné), nejde o postup, ktorým bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Pri hodnotení

dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti

a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu,

ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu

vecne nesprávne, to však samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolateľka zastáva názor, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť procesne

prípustné dovolanie ( ), samo nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo

žiadneho ustanovenia . Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhrad trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,

ktorú poskytol žalovanej vypracovaním vyjadrenia z 07.júla. 2010 k dovolaniu odporkyne

( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 55,49 eur, a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 tejto

vyhlášky – t.j. 7,21 eur) predstavuje spolu 62,70 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta