Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/25/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

na verejnom zasadnutí dňa 1. decembra 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. C.

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. d/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. , o dovolaní,

ktoré podal obvinený R. C., zastúpený obhajkyňou JUDr. H. B., advokátkou v Dunajskej

Strede, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 22. apríla 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

I.

Na základe podľa sa vyslovuje,

že napadnutým uznesením Krajského súdu v Nitre z 22. apríla 2010, sp. zn. ,

bol porušený zákon

v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Podľa napadnuté uznesenie krajského súdu sa zrušuje.

Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu v Komárne z 29. septembra 2009, sp. zn.

.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu v Komárne sa prikazuje, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II.

Podľa obvinený R. C. sa neberie do väzby.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 20. januára 2009, č. k. -346,

obvinený R. C. bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/

Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

od júna 2004 do 19. februára 2007 v Komárne v rodinnom dome, v ktorom žil

v spoločnej domácnosti so svojou manželkou I. C., tejto spôsoboval psychické a fyzické

utrpenie tak, že

v júni 2004 ju vymkol z domu a následne vtiahol dnu, strhol z nej šaty, bil ju po hlave,

kopal do tela, ťahal ju za vlasy a rozbíjal rôzne predmety, lebo sa mu nepáčilo, že sa chcela

zamestnať po materskej dovolenke;

v lete 2005, keď sa chcela ísť kúpať s dcérou, strhol z nej šaty a plavky, nechcel

ju pustiť do domu, potom ju bil rukami po hlave a povedal jej, že bez neho nemôže nikam

chodiť;

v roku 2006 v mesačných intervaloch ju fyzicky napádal bitím po hlave a vykrúcaním

prstov, po potrate plodu v septembri 2006 jej nadával, ponižoval ju, vytýkal jej vyzlečenie

pred lekárom, vyháňal ju z domu, rozbil jej telefónne prístroje, zamykal bránu, neustále

ju kontroloval, chodil za ňou do jej zamestnania, ponižoval ju vulgárnymi nadávkami,

v decembri 2006 sa jej vyhrážal pri jej kúpaní vo vani, že hodí do vody elektrický ohrievač;

19. februára 2007 ju napadol tak, že ju chcel pichnúť nožom, vyhrážal sa jej

usmrtením v spánku, prinútil ju týmto aj k intímnostiam, na čo I. C. 20. februára 2007 podala

na neho trestné oznámenie a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti, pričom došlo u nej

k vzniku syndrómu týranej osoby.

Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36

písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., trest odňatia slobody na tri

roky, ktorého výkon podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil s uložením probačného

dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe; podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola stanovená

skúšobná doba na štyri roky.

Na základe odvolania obvineného a prokurátora uznesením Krajského súdu v Nitre

z 12. mája 2009, sp. zn. , podľa ,

napadnutý rozsudok okresného súdu bol zrušený a podľa vec bola

vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 29. septembra 2009, č. k. -399,

obvinený R. C. bol opäť uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom istom skutkovom základe ako bolo uvedené v rozsudku

z 20. januára 2009.

Okresný súd podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3

Tr. zák., obvinenému uložil trest odňatia slobody na sedem rokov, na výkon ktorého podľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. tohto zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolanie obvineného proti tomuto rozsudku okresného súdu bolo podľa § 319

ako nedôvodné zamietnuté uznesením Krajského súdu v Nitre z 22. apríla 2010,

sp. zn. .

Proti uzneseniu krajského súdu obvinený R. C. prostredníctvom obhajkyne podal

dovolanie z dôvodov uvedených v , ; domáhal

sa ním zrušenia rozhodnutí okresného a krajského súdu a vrátenia veci na nové prerokovanie

a rozhodnutie.

Obvinený v dovolaní sa pomerne rozsiahle zaoberal skutkovými zisteniami súdov,

ale jeho podstata je v tom, že súdy nesprávne právne posúdili zistený skutkový stav. Podľa

názoru vyjadreného v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku konaním obvineného neboli

naplnené znaky predmetného zločinu, k žiadnemu trestnoprávne postihnuteľnému týraniu

poškodenej zo strany obvineného nedošlo, a preto výrok o vine bol označený za nesprávny.

V týchto tvrdeniach dovolateľ videl dôvod tohto mimoriadneho opravného prostriedku

v zmysle

Dôvod dovolania podľa dovolateľ videl v tom, že boli

porušené práva na jeho obhajobu, lebo súd nevykonal dokazovanie v rozsahu ním

požadovanom.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval, že dovolanie

je prípustné ( ), že bolo podané oprávnenou osobou a predpísaným

spôsobom (, ) a že boli splnené podmienky dovolania

(, a ); dovolací súd preto v zmysle preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj správnosť jemu

predchádzajúceho konania, pričom zistil, že bol porušený zákon.

Vychádzajúc z toho, že súdy riadne a dostatočne zistili skutkový stav, je potrebné

skúmať, či ním boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby, a to nielen pokiaľ ide o základnú skutkovú podstatu,

ale aj o okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa záverov okresného i krajského súdu obvinený popísaným spôsobom týral svoju

manželku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda že ho páchal po dlhší čas.

Týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou vyznačujúce sa vyšším stupňom

hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Je potrebné uviesť, že trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti

od intenzity zlého nakladania. Dlhšie trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých

prípadoch nahradené intenzitou útokov.

Obvinený R. C. bol odsúdený za to, že voči svojej manželke vystupoval hrubo v júni

2004, v lete 2005, opakovane v roku 2006 až do údajného vyvrcholenie zlých vzťahov medzi

manželmi 19. februára 2007. Útoky obvineného vzhľadom na časové odstupy medzi nimi nie

je možné označiť za stav trvalý, išlo skôr o ojedinelé ataky, ktoré sa pritom nevyznačovali

zvláštnou hrubosťou. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že neboli zistené následky

v zdravotnom stave poškodenej (zranenia), resp. nebol vykonaný dôkaz o potrebe jej

lekárskeho ošetrenia. Taktiež vypočutí svedkovia neposkytli súdom dôkaz o zraneniach

poškodenej, ktoré mali byť spôsobené útokmi obvineného.

Okresný súd tieto okolnosti náležite nezvažoval a najmä sa nezaoberal otázkou

trvalosti útokov obvineného, ba dokonca bez bližšieho odôvodnenia považoval za dokázané,

že obvinený trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b/

Tr. zák., teda že tento delikt páchal po dlhší čas, čo viedlo k právnemu posúdeniu konania

obvineného aj podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Krajský súd sa naznačenou otázkou taktiež

bližšie nezaoberal a zamietnutím odvolania obvineného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v celom rozsahu.

Časový sled tvrdených útokov obvineného a ich intenzita nedávajú reálny základ

pre také právne závery, k akým dospeli súdy prvého a druhého stupňa. Je potrebné preto

konštatovať, že došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného v ustanovení § 208 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., lebo skutkové zistenia nedávajú základ pre také právne

posúdenie inkriminovaného konania.

Najvyšší súd v konaní o dovolaní v zmysle neskúma

správnosť a úplnosť zisteného skutku, avšak už uvedené konštatovanie je základom

pre stanovisko, že napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, čo dáva základ pre dôvody dovolania podľa už uvedeného zákonného

ustanovenia.

Bude preto potrebné, aby v ďalšom konaní procesne príslušný súd náležite zvážil,

či konaním obvineného sú naplnené znaky žalovaného zločinu a v prípade uznania jeho viny

rozhodol, či ide o trestný čin podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., resp. aj podľa ods. 2

písm. d/ uvedeného zákonného ustanovenia.

Ďalšie dôvody dovolania podľa , ako boli uplatnené,

Najvyšší súd neakceptuje. Nebolo zistené, že by zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu, lebo tvrdenie, že neboli vykonané dôkazy podľa návrhov obhajoby, nie je možné

považovať za okolnosti, ktoré má na zreteli uvedené ustanovenie.

V predchádzajúcom konaní okresný súd pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39

ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. tento rozsudok súdu prvého stupňa bol síce

zrušený uznesením odvolacieho súdu, avšak z jeho obsahu nevyplýva jednoznačný záver

o tom, že neprichádzalo do úvahy mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Toto

uznesenie skôr inštruuje súd prvého stupňa o okolnostiach, ktoré je potrebné zistiť

a preukázať, aby bolo možné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu. Okresný súd potom

následne rozhodol tak, že ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. nepoužil, ale zmenu tohto

stanoviska v podstate relevantne neodôvodnil; to isté sa vzťahuje aj na nasledujúce

rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo odvolanie obvineného zamietnuté.

Najvyšší súd na margo poznamenáva, že také nevyvážené stanovisko súdov prvého

i druhého stupňa nie je možné v plnom rozsahu akceptovať. V prípade uznania obvineného

za vinného zo spáchania žalovaného zločinu bude preto potrebné sa patrične zaoberať

aj otázkou aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže trest uložený obvinenému v doterajšom

konaní sa javí ako neprimerane prísny.

Keďže teda boli splnené dôvody dovolania podľa

a Najvyšší súd zistil porušenie zákona v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/

Tr. zák., podľa toto porušenie konštatoval; podľa

zrušil v dôsledku toho napadnuté uznesenie krajského súdu, jemu predchádzajúci rozsudok

okresného súdu, ako aj ďalšie nadväzujúce rozhodnutia a podľa

Okresnému súdu v Komárne prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať

a rozhodnúť.

Týmto rozsudkom Najvyššieho súdu boli zrušené súdne rozhodnutia, na základe

ktorých obvinený v súčasnosti vykonáva uložený trest odňatia slobody, a preto zanikol právny

titul na ďalší výkon trestu. Najvyšší súd nezistil u obvineného dôvody väzby podľa § 71

ods. 1 , a preto bolo ukončené obmedzenie jeho osobnej slobody.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 1. decembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová