Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/250/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. Š.Š., zastúpenej JUDr.

I. R.R., proti ţalovaným 1/ M. F. a 2/ A. F.F., o odstránenie dažďových zvodov, vedenej na

Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2009, sp.zn. , 10 Co

89/2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. mája

2009, sp.zn. , vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa z 24. júna 2008, č.k. -161 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 24. júna 2008, č.k. -161

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala odstránenia daţďových zvodov z tej strany

rodinného domu a hospodárskej budovy ţalovaných 1/, 2/, ktorá susedila s jej pozemkom,

ktorému zodpovedali parcely KN č. X. a KN č. X.kat. územie H.. Zároveň vyslovil, ţe

o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. S poukazom

na ustanovenie dospel k záveru, ţe objektom rodinného domu

a hospodárskou budovou (sklady) ţalovaní 1/, 2/ nezasiahli

do pozemku ţalobkyne, lebo obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Daţďové

zvody na hospodárskej stavbe tvoria príslušenstvo strechy, ktoré je súčasťou tejto stavby

a umiestnením zasahujú nad pozemok ţalobkyne, ale neobťaţujú ju nad mieru primeranú.

Pozemok môţe ţalobkyňa uţívať, lebo obmedzenie v šírke odkvapového ţľabu alebo

daţďového zvodu nie je obťaţovaním nad mieru primeranú. Toto umiestnenie bolo dohodnuté

účastníkmi ešte v roku 1990.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 13. mája 2009, sp.zn.

, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

v zmysle potvrdil a zároveň ako vecne správne v zmysle potvrdil aj

uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. mája 2008, č.k. -144, ktorým

prvostupňový súd priznal znalcovi Ing. M. F., CSc., bytom Š.Š., znaleckú odmenu za podaný

znalecký posudok a doplnok k nemu vo výške 11 624,--Sk. Mal za to, ţe prvostupňový súd na

základe vykonaného dokazovania vo veci samej správne rozhodol, avšak vec nesprávne

právne posúdil, keď zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 127 Občianskeho

zákonníka . Odvolací súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 126 Občianskeho

zákonníka a ustálil, ţe ak by rozhodol v zmysle ţaloby ţalobkyne a nariadil odstránenie

daţďových ţľabov, ktoré sú súčasťou stavby, týmto právnym zásahom by spôsobil, ţe

daţďová voda by stekala na pozemok ţalobcov (odvolací súd mal zrejme na mysli ţalovaných

1/, 2/ - pozn. dovolacieho súdu) a tým by spôsobovala škodu a to by bolo v rozpore s dobrými

mravmi.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením tvrdiac, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom a realizovať procesné práva vyplývajúce z Slovenskej

republiky. Za takú vadu označila skutočnosť, ţe odvolací súd vec prejednal a rozhodol

na pojednávaní dňa 13. mája 2009 napriek tomu, ţe jej právna zástupkyňa ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a poţiadala o jeho odročenie. Mala

za to, ţe kolízia pojednávaní u právneho zástupcu v spojení so skutočnosťou, ţe trvala

na osobnej účasti svojej právnej zástupkyne, je dôleţitým dôvodom na odročenie

pojednávania. Namietala, ţe odvolací súd dôvod, pre ktorý právna zástupkyňa ţalobkyne

o odročenie pojednávania poţiadala a svoju neúčasť ospravedlnila, neskúmal. Taktieţ

namietala, ţe odvolací súd porušil ustanovenie , keď ju nevyzval

na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia . V dôvodoch

dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci.

Ţalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie ţalobkyne zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov

dovolacieho konania v sume 190,11 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,

odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13. mája 2009 napriek tomu, ţe jej

právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní

a poţiadala o jeho odročenie.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vytýka túto vadu konania dôvodne.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. mája

2009. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 2/

dňa 30. apríla 2009 a právnej zástupkyni ţalobkyne dňa 4. mája 2009 (č.l. 207 spisu).

Podaním zo dňa 11. mája 2009, doručeným odvolaciemu súdu dňa 13. mája 2009 (č.l. 209

spisu) právna zástupkyňa ţalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

z dôvodu kolízie so skôr nariadenými pojednávaniami na Okresnom súde Košice II

(predvolania na pojednávania predloţila vo fotokópii) a zároveň poţiadala o jeho odročenie,

nakoľko ţalobkyňa so substitučným zastúpením nesúhlasila a trvala na jej osobnej účasti

na pojednávaní. Odvolací súd predmetnej ţiadosti nevyhovel, pojednávanie vykonal

v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne a vo veci meritórne rozhodol.

Podľa , vety prvej , kaţdý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe

ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,

na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie

musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ).

Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie.

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého

účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,

ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení druhá veta

určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho

neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal

z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd vţdy podľa konkrétnych,

individuálnych okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôleţité dôvody pre odročenia

pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôleţitého dôvodu

môţe súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania ţiadosti

účastníka o odročenie pojednávania.

Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie

pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu

neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy

a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych.

Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V kaţdom prípade

musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo

na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).

Dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia

s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemoţno

spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek

ţiadosti o odročenie pojednávania, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho

právneho zástupcu, odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

(R 41/2002, R 32/2002).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobkyne svoju

neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila kolíziou s inými, skôr nariadenými

pojednávaniami a nesúhlasom ţalobkyne so substitučným zastúpením. Z tohto dôvodu

poţiadala o odročenie pojednávania. Ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť o odročenie

pojednávania z dôleţitého dôvodu boli odvolaciemu súdu doručené pred začatím

pojednávania. Ak teda odvolací súd za danej skutkovej situácie prejednal a rozhodol vec

v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne, odňal jej moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala, ţe odvolací súd porušil ustanovenie

, keď ju nevyzval na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia

.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vytýka aj túto vadu konania dôvodne.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby

sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. , bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii

doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandučnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne zamietol, keď s poukazom

na ustanovenie dospel k záveru, ţe objektom rodinného domu

a hospodárskou budovou (sklady) ţalovaní 1/, 2/ nezasiahli do pozemku ţalobkyne, lebo

obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Zo zápisnice o pojednávaní pred

odvolacím súdom, konanom dňa 13. mája 2009 (č.l. 213 spisu), z neúčasti na ktorom sa

právna zástupkyňa ţalobkyne ospravedlnila a ktoré ţiadala odročiť, vyplýva, ţe predsedníčka

senátu poučila prítomného právneho zástupcu ţalovaných 1/, 2/, ako aj ţalovaných 1/, 2/,

podľa o moţnosti pouţitia ustanovenia

v uvedenej veci. Nakoľko sa právna zástupkyňa ţalobkyne ani ţalobkyňa predmetného

pojednávania nezúčastnili, mal odvolací súd aj právnu zástupkyňu ţalobkyne vyzvať, aby sa

k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrila. Keďţe tak neurobil, zaťaţil konanie vadou

v zmysle Je pritom právne irelevantné, ţe nesprávne právne posúdenie

veci prvostupňovým súdom podľa a potrebu pouţitia

ustanovenia v danej veci uviedla ţalobkyňa ako odvolací

dôvod v podanom odvolaní.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutom výroku podľa zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. decembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová