Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b99/365327.4c7e99.pdf
PDF · 119.91 KB
No categories available
5Cdo/250/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 250/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. Š.Š., zastúpenej JUDr.
I. R.R., proti ţalovaným 1/ M. F. a 2/ A. F.F., o odstránenie dažďových zvodov, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5 C 252/2006, o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co
89/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. mája
2009, sp.zn. 10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa z 24. júna 2008, č.k. 5 C 252/2006-161 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 24. júna 2008, č.k. 5 C 252/2006-161
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala odstránenia daţďových zvodov z tej strany
rodinného domu a hospodárskej budovy ţalovaných 1/, 2/, ktorá susedila s jej pozemkom,
ktorému zodpovedali parcely KN č. X. a KN č. X.kat. územie H.. Zároveň vyslovil, ţe
o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. S poukazom
na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe objektom rodinného domu
a hospodárskou budovou (sklady) ţalovaní 1/, 2/ nezasiahli
do pozemku ţalobkyne, lebo obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Daţďové
zvody na hospodárskej stavbe tvoria príslušenstvo strechy, ktoré je súčasťou tejto stavby
a umiestnením zasahujú nad pozemok ţalobkyne, ale neobťaţujú ju nad mieru primeranú.
Pozemok môţe ţalobkyňa uţívať, lebo obmedzenie v šírke odkvapového ţľabu alebo
daţďového zvodu nie je obťaţovaním nad mieru primeranú. Toto umiestnenie bolo dohodnuté
účastníkmi ešte v roku 1990.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 13. mája 2009, sp.zn.
10 Co 88/2008, 10 Co 89/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a zároveň ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil aj
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. mája 2008, č.k. 5 C 252/2006-144, ktorým
prvostupňový súd priznal znalcovi Ing. M. F., CSc., bytom Š.Š., znaleckú odmenu za podaný
znalecký posudok a doplnok k nemu vo výške 11 624,--Sk. Mal za to, ţe prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania vo veci samej správne rozhodol, avšak vec nesprávne
právne posúdil, keď zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 127 Občianskeho
zákonníka . Odvolací súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka a ustálil, ţe ak by rozhodol v zmysle ţaloby ţalobkyne a nariadil odstránenie
daţďových ţľabov, ktoré sú súčasťou stavby, týmto právnym zásahom by spôsobil, ţe
daţďová voda by stekala na pozemok ţalobcov (odvolací súd mal zrejme na mysli ţalovaných
1/, 2/ - pozn. dovolacieho súdu) a tým by spôsobovala škodu a to by bolo v rozpore s dobrými
mravmi.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila
ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať
pred súdom a realizovať procesné práva vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Za takú vadu označila skutočnosť, ţe odvolací súd vec prejednal a rozhodol
na pojednávaní dňa 13. mája 2009 napriek tomu, ţe jej právna zástupkyňa ospravedlnila svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a poţiadala o jeho odročenie. Mala
za to, ţe kolízia pojednávaní u právneho zástupcu v spojení so skutočnosťou, ţe trvala
na osobnej účasti svojej právnej zástupkyne, je dôleţitým dôvodom na odročenie
pojednávania. Namietala, ţe odvolací súd dôvod, pre ktorý právna zástupkyňa ţalobkyne
o odročenie pojednávania poţiadala a svoju neúčasť ospravedlnila, neskúmal. Taktieţ
namietala, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., keď ju nevyzval
na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch
dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci.
Ţalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie ţalobkyne zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov
dovolacieho konania v sume 190,11 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,
odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13. mája 2009 napriek tomu, ţe jej
právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní
a poţiadala o jeho odročenie.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vytýka túto vadu konania dôvodne.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. mája
2009. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 2/
dňa 30. apríla 2009 a právnej zástupkyni ţalobkyne dňa 4. mája 2009 (č.l. 207 spisu).
Podaním zo dňa 11. mája 2009, doručeným odvolaciemu súdu dňa 13. mája 2009 (č.l. 209
spisu) právna zástupkyňa ţalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu kolízie so skôr nariadenými pojednávaniami na Okresnom súde Košice II
(predvolania na pojednávania predloţila vo fotokópii) a zároveň poţiadala o jeho odročenie,
nakoľko ţalobkyňa so substitučným zastúpením nesúhlasila a trvala na jej osobnej účasti
na pojednávaní. Odvolací súd predmetnej ţiadosti nevyhovel, pojednávanie vykonal
v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne a vo veci meritórne rozhodol.
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06).
Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe
ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie
musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého
účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,
ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.
určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho
neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal
z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu
o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka
o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd vţdy podľa konkrétnych,
individuálnych okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôleţité dôvody pre odročenia
pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôleţitého dôvodu
môţe súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania ţiadosti
účastníka o odročenie pojednávania.
Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie
pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom
k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu
neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy
a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych.
Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V kaţdom prípade
musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo
na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).
Dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia
s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemoţno
spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek
ţiadosti o odročenie pojednávania, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho
právneho zástupcu, odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. (R 41/2002, R 32/2002).
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobkyne svoju
neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila kolíziou s inými, skôr nariadenými
pojednávaniami a nesúhlasom ţalobkyne so substitučným zastúpením. Z tohto dôvodu
poţiadala o odročenie pojednávania. Ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť o odročenie
pojednávania z dôleţitého dôvodu boli odvolaciemu súdu doručené pred začatím
pojednávania. Ak teda odvolací súd za danej skutkovej situácie prejednal a rozhodol vec
v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne, odňal jej moţnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala, ţe odvolací súd porušil ustanovenie
§ 213 ods. 2 O.s.p., keď ju nevyzval na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia § 126
Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vytýka aj túto vadu konania dôvodne.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby
sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii
doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandučnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne zamietol, keď s poukazom
na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe objektom rodinného domu
a hospodárskou budovou (sklady) ţalovaní 1/, 2/ nezasiahli do pozemku ţalobkyne, lebo
obidva objekty sú osadené na pozemku, ktorý vlastnia. Zo zápisnice o pojednávaní pred
odvolacím súdom, konanom dňa 13. mája 2009 (č.l. 213 spisu), z neúčasti na ktorom sa
právna zástupkyňa ţalobkyne ospravedlnila a ktoré ţiadala odročiť, vyplýva, ţe predsedníčka
senátu poučila prítomného právneho zástupcu ţalovaných 1/, 2/, ako aj ţalovaných 1/, 2/,
podľa § 213 ods. 2 O.s.p. o moţnosti pouţitia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka
v uvedenej veci. Nakoľko sa právna zástupkyňa ţalobkyne ani ţalobkyňa predmetného
pojednávania nezúčastnili, mal odvolací súd aj právnu zástupkyňu ţalobkyne vyzvať, aby sa
k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrila. Keďţe tak neurobil, zaťaţil konanie vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Je pritom právne irelevantné, ţe nesprávne právne posúdenie
veci prvostupňovým súdom podľa § 127 Občianskeho zákonníka a potrebu pouţitia
ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka v danej veci uviedla ţalobkyňa ako odvolací
dôvod v podanom odvolaní.
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
v dovolaním napadnutom výroku podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. decembra 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová