Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/118/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. M.P., proti

žalovaným 1/ M.. M.,

2/ M.E., IČO : X., obaja zastúpení JUDr. J. B., o náhradu škody na zdraví, vedenej na

Okresnom súde Humenné pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 4. februára 2010, sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/, 2/ o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 18. novembra 2009, č.k. -111

zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 253,56 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4,6%

ročne zo sumy 1 492,48 € od 5. júna 2009 do zaplatenia, zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov

konania 443,26 € k rukám jej právneho zástupcu a trovy štátu na účet súdu prvého stupňa

75 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že nárok žalobkyne, ktorá

utrpela škodu na zdraví v dôsledku poškodenia chodníka, za ktorého údržbu zodpovedali

žalovaní 1/ a 2/, a preto sú objektívne zodpovední za vzniknutú škodu na zdraví, bol v časti

dôvodný. Výšku uplatneného nároku titulom škody na zdraví účastníci nenamietali, a preto

súd prvého stupňa vychádzal z ich zhodných tvrdení. Čiastočne uznal spoluúčasť žalobkyne

na spôsobenej škode, ktoré spoluzavinenie ustálil v rozsahu 20% v súlade s § 441

, vzhľadom na to, že túto časť komunikácie žalobkyňa pravidelne

používala. Prihliadol však i na to, že v čase úrazu došlo k vypnutiu osvetlenia a bol večer

v zimnom mesiaci, ako aj na to, že žalovaní 1/ a 2/ o závade na komunikácii vedeli a túto

neodstránili. Priznal preto žalobkyni istinu 1 253,56 €, čo predstavovalo 80% uplatnenej sumy

a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 4. februára 2010, sp.zn. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutej časti tak, že návrh žalobkyne

zamietol. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že ich

náhradu žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných 1/ a 2/

zaplatiť trovy štátu. Uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, avšak vyvodil

z neho nesprávny právny záver v súvislosti s vecnou pasívnou legitimáciou žalovaných.

Podľa jeho názoru bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že v šachte,

umiestnenej na chodníku, na ktorom došlo k úrazu, sa nachádzalo vedenie sietí, ktorých

vlastníkom bola spoločnosť S. T., a.s. Zo o elektronických

komunikáciách vyplýva, že vlastníkom káblovej šachty, nachádzajúcej sa

na chodníku ako verejnej komunikácii, je podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, čo však

v žiadnom prípade nebol ani jeden zo žalovaných. V danom prípade za spôsobenú škodu

nemohli niesť zodpovednosť žalovaní 1/ a 2/ v zmysle o pozemných

telekomunikáciách. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 ods. 1

, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žalobkyňa v skutočnosti

utrpela úraz, a zrejme z neznalosti uplatnila svoj nárok proti žalovaným 1/ a 2/.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania podali dovolanie

žalovaní 1/ a 2/, ktorí ho žiadali v tejto časti zmeniť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov

celého konania. Vytýkali odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie v dovolaním napadnutej

časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Poukázali na tú skutočnosť, že nedali príčinu

na začatie konania, v konaní však boli úspešní a počas celého konania namietali nedostatok

svojej vecnej legitimácie, pričom sa snažili presvedčiť žalobkyňu, aby zobrala svoju žalobu

späť. Uviedli, že žalobkyňa mala právnu pomoc pred i počas celého konania

a v prvostupňovom konaní jej boli i priznané trovy právneho zastúpenia. Podľa dovolateľov

nebol daný žiadny dôvod, aby trovy svojho právneho zastúpenia mali hradiť oni, keď

v konaní boli úspešní.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení žiadala dovolanie zamietnuť, poukázala na to, že ona,

napriek tomu, že nebola v konaní úspešná, nepodala dovolanie, a vzhľadom na svoju sociálnu

situáciu (je invalidná dôchodkyňa) by nebolo spravodlivé, keby musela hradiť trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ smeruje proti tej časti rozhodnutia odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého bolo rozhodnuté o trovách konania. Treba uviesť, že aj keď toto

rozhodnutie je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je

do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa O.s.p, dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenia veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu) ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Uvedené vedy konania neboli dovolacím súdom

zistené ani dovolateľmi namietané.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť rozsudku v napadnutej časti, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vedy konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade s § 218

ods. 1 písm. c/ v spojením s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu v napadnutej časti

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovaným 1/ a 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobkyni náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. decembra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová